Zdokonaľovanie a ochrana jednotného trhu

V rámci jednotného európskeho trhu nepodlieha pohyb ľudí, tovaru, služieb a kapitálu žiadnym obmedzeniam a je v podstate rovnaký ako v rámci jednej krajiny. V rámci EÚ môžeme nielen slobodne cestovať za prácou i poznávaním, ale doma si môžeme vybrať z bohatého sortimentu výrobkov pochádzajúcich z celej Európy. Hoci jednotný trh už berieme v súčasnosti ako samozrejmosť, je jedným z najväčších úspechov EÚ.

Jednotný trh je základným kameňom Únie

Jednotný trh je základom dnešnej Únie. Jeho praktické dokončenie si však vyžiadalo sedem rokov, ktoré uplynuli od podpísania Jednotného európskeho paktu v roku 1986 až do prijatia množstva predpisov v roku 1993, ktorými sa odstránili technické, regulačné, právne a administratívne bariéry brániace skutočnému voľnému obchodu a pohybu.

Vďaka jednotnému trhu vzniklo niekoľko miliónov pracovných miest a obyvatelia EÚ zbohatli len na jeho zavedení o 800 miliárd EUR. Telefónne hovory stoja dnes zlomok toho, čo stáli pred 10 rokmi, ceny leteniek klesli a otvorili sa nové letecké spojenia. Domácnosti a podnikatelia si dnes môžu vybrať svojich dodávateľov elektrickej energie a plynu.

Ako funguje jednotný trh

Keď jednotný trh odstránil prekážky obchodu a otvoril vnútroštátne trhy, mohlo sa viacero spoločností z členských krajín EÚ zapojiť do hospodárskej súťaže. Pre spotrebiteľov v EÚ to znamenalo nižšie ceny a väčší výber. Firmy, ktoré obchodujú na jednotnom trhu, majú odstránením prekážok neobmedzený prístup k viac ako pol miliarde spotrebiteľov v Európskej únii.

Cesta z krízy

Jednotný trh umožňuje kvalifikovaným odborníkom pracovať kdekoľvek v EÚ.

Jednotný trh je aj dôležitým ochranným štítom proti súčasnej ekonomickej kríze. Je prevenciou proti nečestným praktikám, pomocou ktorých sa štáty snažia preniesť problémy na svojich susedov miesto toho, aby ich riešili samy. Krajiny EÚ sa vďaka jednotnému trhu vyhli protekcionárskym opatreniam, ktoré by krízu zhoršili. Naopak, dohodli sa na spoločnom pláne oživenia vnútorného trhu Únie. Cieľom je stimulácia dopytu prostredníctvom verejných investícií, lepšia regulácia finančného sektora a vytvorenie udržateľnej zamestnanosti.

Meškanie v liberalizácii služieb

Jednotný trhu však má aj svojej rezervy. Sektor služieb sa v Únii otváral oveľa pomalšie ako trh s tovarom. V roku 2006 síce EÚ prijala dôležitý právny akt, ktorý umožňuje podnikom poskytovať celú škálu cezhraničných služieb, ale len v obmedzenej miere.

Oneskorenie v liberalizácii trhov ovplyvnilo aj finančné služby a dopravu, kde ešte stále fungujú izolované vnútroštátne trhy. Aj roztrieštené spektrum vnútroštátnych daňových systémov brzdí integráciu a efektívne fungovanie trhu.

Väčšina finančných služieb sa už liberalizovala. Spotrebiteľa môže jednoduchšie využívať kreditné a platobné karty v zahraničí, prevádzať peniaze medzi krajinami EÚ. Znížili sa i bankové poplatky za cezhraničné platby, aj keď rozdiely medzi členskými krajinami stále jestvujú.

EÚ sa rozhodla liberalizovať aj trhy s poštovými službami. Cieľom je zvýšiť ich konkurencieschopnosť, znížiť ceny a zlepšiť kvalitu služieb. Ich úplná liberalizácia prispeje k vytvoreniu nových pracovných miest v nových poštových firmách a odvetviach, ktoré sú závislé na poštových službách.

Ochrana jednotného trhu

Zatiaľ čo fungovanie jednotného trhu, ktorý garantuje voľný pohyb tovaru a služieb sa opiera o hospodársku súťaž a regulačné orgány, voľný pohyb ľudí vyplýva zo Schengenskej dohody pomenovanej podľa malého luxemburského mestečka, v ktorom bola dohoda podpísaná. Vďaka nej sa odstránili kontroly na väčšine vnútorných hraníc EÚ a posilnila sa kontrola na jej vonkajších hraniciach. Sloboda pohybu vo vnútri EÚ závisí na bezpečnosti vonkajších hraníc.

Pri cestovaní pozemnou dopravou neexistujú medzi 22 členskými štátmi žiadne hraničné kontroly. Kontroly na vnútroštátnych hraniciach v rámci EÚ sa v súčasnosti uplatňujú iba na Cypre, v Írsku, Veľkej Británii, Bulharsku a Rumunsku. Odstránenie prekážok obchodu a voľného pohybu je veľkým prínosom pre tých, ktorí legálne podnikajú alebo cestujú.

Výhody systému sa ale snažia vo svoj prospech zneužiť aj rôzni zločinci. EÚ reagovala na cezhraničnú trestnú činnosť vytvorením systému spolupráce polície a trestného súdnictva. Súčasťou tejto reakcie je aj Europol, Európsky policajný zbor a Schengenský informačný systém, prostredníctvom ktorého si polícia vymieňa informácie o hľadaných alebo podozrivých páchateľoch. V rámci projektu Eurojust vysielajú členské štáty prokurátorov, policajtov a právnikov do ústredného tímu, ktorý bojuje proti organizovanej trestnej činnosti.

Zdroj: http://europa.eu/index_eu.htm