Využívanie výhod jednotného európskeho trhu pre podnikanie

Všetci podnikatelia v EÚ môžu využívať výhody plynúce z obrovských rozmerov európskeho trhu, ktorý zahŕňa 27 členských krajín a viac ako 500 miliónov spotrebiteľov.

Založenie podniku

Nákladné a administrativne zdĺhavé vybavovanie založenia firmy odrádza potenciálnych podnikateľov často aj v ich domovských krajinách EÚ, nieto v zahraničí. Kým doma môžu byť k ním ústretové verejné a štátne orgány či podporné siete, v zahraničí im nemal kto pomôcť.

Preto EÚ naliehala na členské krajiny, aby vytvárali komplexné strediská či miesta na vybavovania žiadostí záujemcov o podnikanie pre všetky sektory. Tak vznikli jednotné kontaktné miesta pre sektor služieb, ktoré pomáhajú záujemcom o podnikanie v zahraničí zjednodušiť prístup k administratívnemu vybaveniu požadovaných formalít pri zakladaní firmy. Podnikateľom umožňujú zaregistrovať si nové firmy na jednom mieste a naraz. Šetria tým nielen svoj čas, ale aj peniaze.

Zásada slobody usádzať sa  kdekoľvek v EÚ totiž umožňuje podnikateľom založiť si firmu v ktorejkoľvek krajine EÚ za rovnakých podmienok, ako im to umožňuje domovská krajina. Podnikatelia bez rozdielu, či sú domáci, alebo z inej členskej krajiny EÚ, musia rovnako ako doma splniť rovnaké podmienky. Napríklad dodržiavať profesijný etický kódex, získať potrebné povolenia a doložiť potrebnú kvalifikáciu.

Zaujímavou možnosťou namiesto založenia novej firmy môže byť pre začínajúcich podnikateľov i prebratie už jestujúcej spoločnosti. Jej výhodou sú vytvorené výrobné štruktúry, zákaznícka sieť a vybudovaná povesť.

Prevzatie podniku

Prevzatie existujúceho podniku je vhodnou alternatívou k založeniu novej firmy. Podnikatelia môžu profitovať z vybudovanej povesti, výrobných štruktúr a zákazníckej siete a uľahčiť si tak svoje podnikateľské začiatky.

Majitelia podnikov v členských krajinách EÚ starnú a v najbližších rokoch sa predpokladá, že jedna tretina z nich, čiže asi 690 000 podnikov ukončí svoju podnikateľskú činnosť, čím pracovný trh EÚ príde zhruba o 2,8 milióna pracovných miest. Mnoho podnikov v EÚ bude preto v najbližšom čase potrebovať nových majiteľov.

Európska komisia navrhla viacero opatrení, ktoré by členským krajinám EÚ mali pomôcť zlepšiť podmienky prevodu vlastníckych práv. Sú to:

Zabezpečenie prístupu k finančným prostriedkom

Pretože v praxi je na prevod vlastníctva potrebných viac finančných prostriedkov ako na začatie podnikania. Pôžičky, záruky a prostriedky pre novozaložené podniky by mali byť dostupné nielen na vytváranie nových podnikov, ale aj na prevzatie už jestvujúcich. Majitelia by mali mať k dispozícii dostatok informácií napríklad o  preklenovacom financovaní (kombinácia úverov a vlastného kapitálu), ktoré je obzvlášť vhodné na prevody podnikov.

Zvyšovanie informovanosti a podpora poradenstva

Na riadne prevzatie by bolo pripravených viac podnikov, ak by majitelia, ale aj ich nástupcovia, naplánovali celý prevod vlastníctva v predstihu. Noví majitelia totiž potrebujú dostatočný čas na oboznámenie s podnikom.

Keďže ide o náročný proces, praktická pomoc je nevyhnutná v každom štádiu.

Preto by aj členské štáty mali aktívnejšie presadzovať a podporovať školiace programy poskytované obchodnými komorami, remeselníckymi cechmi a podobnými organizáciami.

Organizovanie transparentných trhov pre prevody podnikov

Vzájomné zosúladenie potenciálnych subjektov kupujúcich a predávajúcich podniky by malo byť podporené transparentnými službami. Tie by sa nemali obmedziť len na ponuku databázových zoznamov dostupných firiem, ale mali by poskytovať kompletné sprostredkovanie hladkého prevodu, ktorý sa nesie v partnerskom duchu.

Zabezpečenie daňových systémov, ktoré zvýhodňujú prevody

Takými môžu byť:

  • oslobodenie od dane zo zisku z predaja podniku (najmä v prípadoch, v ktorých sa takéto finančné prostriedky použijú na financovanie ďalšieho rozvoja podniku alebo dôchodku majiteľa podniku);
  • reforma dedičskej dane a dane z darovania (v súvislosti s prevodmi v rámci rodiny);
  • oslobodenie od dane z investícií zamestnancov (v súvislosti s odkúpením podniku zo strany zamestnancov).

V oznámení Európskej komisie z roku 2006 sa uvádza, že takmer polovica členských krajín EÚ v tomto zmysle neuplatnila odporúčania Komisie z roku 1994. Každá členská krajina musí preto urobiť viac, aby uspokojila potreby podnikov v oblasti prevodu vlastníckych práv.

Riadenie podniku

S riadením podniku sú spojené významné úlohy a zodpovednosť.

Vedenie účtovníctva, platenie daní, nábor a dohľad nad kvalifikovaným personálom môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť úspešnosť podniku. Riadenie personálu si vyžaduje osobitné schopnosti - stanovenie platov, dodržiavanie pravidiel sociálneho zabezpečenia, obsadzovanie pracovných miest pracovníkmi s primeranými schopnosťami.

Podniky sú okrem toho právne viazané vykazovať štatistické údaje. Po ich zapracovaní do štátnych a európskych štatistických databáz môžu podnikom pomôcť posúdiť trhy a určiť si obchodnú stratégiu.

Riadenie podniku, najmä malého, si od svojich majiteľov vyžaduje neustály dohľad nad financiami, aby predišli problémom a vyhli sa platobnej neschopnosti.

Vedenie účtovníctva

Spoločnosti musia viesť ročné účtovníctvo z dvoch dôvodov: aby si splnili zákonné povinnosti a aby mohli na celkových príjmoch a výdavkoch sledovať životaschopnosť podniku.

Medzinárodné účtovné štandardy

EÚ smeruje svoje úsilie k vyššej kvalite, transparentnosti a porovnateľnosti účtovných závierok spoločností. S týmto zámerom schválila nariadenie o medzinárodných účtovných štandardoch (IAS).

Toto nariadenie od všetkých registrovaných firiem v EÚ požaduje konsolidovanú účtovnú závierku pripravenú podľa jednotného súboru globálnych štandardov – medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS). Tieto pravidlá vytvára nezávislý účtovný orgán, Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) a následne ich schvaľuje EÚ.

Cieľom EÚ je globálne zblíženie účtovných pravidiel, aby sa tak obmedzili potenciálne nákladné a zložité požiadavky na zosúladenie s významnými obchodnými partnermi mimo EÚ.

Tieto globálne štandardy sú určené pre veľké spoločnosti, ktoré poskytujú informácie požadované na medzinárodných kapitálových trhoch.

Prispôsobenie účtovných systémov malým podnikom

EÚ sa snaží zjednodušiť účtovné pravidlá najmä pre malé podniky a vylúčiť neopodstatnené informačné povinnosti.

Okrem iného navrhla, aby:

  • boli stredne veľké podniky vyňaté z povinnosti uvádzať v poznámkach k ročným závierkam informácie, ktoré nie sú nevyhnutné, napr. rozdelenie čistých príjmov podľa kategórií činností a zemepisných trhov;
  • boli zjednodušené informačné povinnosti v prípade zlúčení malých podnikov.

V rovnakom duchu bol predložený návrh, aby materské spoločnosti bez významných dcérskych spoločností nemuseli vyhotovovať konsolidované závierky.

Platenie daní

Daň môže byť priama (znáša ju daňový poplatník) alebo nepriama (ktorá sa platí sprostredkovateľovi, ktorý ju prenesie na ďalší subjekt zapojený do výrobného reťazca alebo na konečného zákazníka).

Priame zdaňovanie

Priame zdaňovanie patrí v zásade do právomoci krajín EÚ, ktoré môžu slobodne vytvárať vlastné systémy priameho zdaňovania tak, aby spĺňali ciele a požiadavky domácej politiky. Súčasne však musia rešpektovať voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu a zásadu zákazu diskriminácie.

Doposiaľ bolo v súvislosti s priamym zdaňovaním prijatých len niekoľko právnych aktov, najmä preto, že prijatie právnych predpisov si vyžaduje jednomyseľné hlasovanie.

Zdaňovanie spoločností

V oblasti zdaňovania spoločností boli prijaté tri smernice:

  • v smernici o materských a dcérskych spoločnostiach sa zabezpečuje, aby cezhraničné platby dividend v rámci jednej skupiny spoločností, ktoré sídlia v rôznych členských krajinách EÚ, nepodliehali dvojitému zdaneniu;
  • cieľom smernice o fúziách je zmiernenie negatívnych daňových dôsledkov, ktoré vyplývajú z cezhraničnej reštrukturalizácie podnikov v rámci EÚ;
  • smernicou o úrokoch a licenčných poplatkoch sa zamedzuje dvojitému zdaneniu úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami, ktoré sídlia v rôznych členských štátoch EÚ, a to oslobodením týchto spoločnosti od daní v štáte pôvodu;

Okrem uvedených smerníc sa v arbitrážnom dohovore riešia problémy s transferovým oceňovaním tovarov, služieb a nehmotných aktív.

Ďalšie iniciatívy Komisie

Iniciatívy Komisie sa zameriavajú na podporu lepšej koordinácie daňových systémov členských štátov v oblasti priamych daní s cieľom odstrániť existujúce fiškálne prekážky, ktoré bránia hladkému fungovaniu jednotného trhu.

Hlavnými zásadami koordinácie v tejto oblasti sú:

  • odstránenie diskriminácie a dvojitého zdanenia;
  • predchádzanie neúmyselnému nezdaneniu a zneužitiu;
  • zníženie nákladov vyplývajúcich z daňovej povinnosti, ktoré súvisia s tým, že subjekt podlieha viacerým daňovým systémom;

Cieľom koordinácie neharmonizovaných systémov priamych daní členských štátov EÚ je zabezpečiť ich kompatibilitu nielen s právom Spoločenstva, ale aj kompatibilitu systémov navzájom.

Komisia doteraz prijala osobitné iniciatívy pre koordináciu v oblasti zdanenia pri odchode ("exit taxation"), daňového zaobchádzania so stratami v cezhraničných prípadoch v súvislosti s podnikmi a skupinami a prijala tiež opatrenia na zabránenie zneužívania právnych predpisov v oblasti priameho zdaňovania v rámci EÚ a vo vzťahu k tretím krajinám.

Uplatňovanie práv

Každý, kto sa domnieva, že sa stal subjektom diskriminačného daňového zaobchádzania, ktoré je nezlučiteľné s právom Spoločenstva, môže predložiť sťažnosť Európskej komisii.

Ak bude sťažnosť považovaná za opodstatnenú, Komisia sa môže rozhodnúť začať konanie vo veci porušenia. Účelom tohto konania však bude iba odstránenie diskriminačných prvkov konkrétnych vnútroštátnych právnych predpisov alebo postupov.

Bez ohľadu na výsledok opatrení prijatých Komisiou samotné podanie sťažnosti nezabezpečuje ochranu práv sťažovateľov na vnútroštátnej úrovni. Tieto osoby by preto mali využiť vnútroštátne konania, aby sa v ich veci konalo ďalej.

Nepriame zdaňovanie

Podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva má EÚ právomoc zosúlaďovať nepriamu daň vrátane daňového základu a sadzieb, aby tým zabránila porušovaniu jednotného trhu.

DPH

V EÚ existuje zosúladený systém DPH. Stanovenie sadzieb DPH je do určitej miery flexibilné, čím je možné zohľadniť osobitné vnútroštátne pomery.

Spotrebné dane

EÚ zosúladila štruktúru a zaviedla niekoľko minimálnych sadzieb pre spotrebné dane z alkoholu, tabaku a energií (ide o nepriame dane týkajúce sa spotreby alebo používania určitých výrobkov).

Informačné zdroje

EÚ vytvorila niekoľko osobitných daňových databáz, ktoré sú napojené na colné a daňové služby jednotlivých členských štátov.

Programy

Program Fiscalis 2013 pomáha daňovým orgánom v členských štátoch EÚ zavádzať a zlepšovať systémy nepriameho zdaňovania.

Cieľom programu, ktorého rozpočet na roky 2008 - 2013 predstavuje 156,9 milióna EUR je prostredníctvom spolupráce zefektívniť prácu daňových úradov a znížiť administratívnu záťaž zdaňovaných osôb a firiem.

Riadenie pracovníkov

Pracovný trh EÚ

Voľný pohyb pracovnej sily, základný princíp EÚ, umožňuje všetkým občanom EÚ pracovať v ktorejkoľvek krajine EÚ bez pracovného povolenia.

Toto umožňuje zamestnávateľom nájsť si optimálnych pracovníkov, najmä ak je v ich vlastnej krajine nedostatok takýchto uchádzačov. Vďaka náboru zamestnancov zo zahraničia sa podniky môžu stať tvorivejšími.

Zamestnávatelia musia vo vzťahu k pracovníkom z iných krajín EÚ uplatňovať rovnaké pravidlá ako k domácich pracovníkom, napr. pravidlá v oblasti prístupu k zamestnaniu, pracovných podmienok vrátane platu a platenej dovolenky, ako aj prepúšťania. Nemôžu klásť žiadne dodatočné podmienky.

Na pracovníkov z nových krajín EÚ sa môžu vzťahovať dočasné obmedzenia, ktoré však netrvajú dlhšie ako 7 rokov po tom, ako ich krajiny pristúpili k EÚ, čiže:

  • do 30. apríla 2011 pre občanov Českej republiky, Estónska, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Poľska, Slovinska a Slovenska;
  • do 31. decembra 2013 pre občanov Bulharska a Rumunska.

Pracovníci vyslaní do zahraničia

Pri poskytovaní služieb v zahraničí môžu zamestnávatelia dočasne vyslať niektorých svojich pracovníkov z jednej krajiny EÚ do druhej.

Predpisy EÚ chránia týchto pracovníkov, pokiaľ ide o ich práva a pracovné podmienky a zabraňujú tzv. sociálnemu dampingu. Podmienky zamestnávania vyslaných pracovníkov by mali preto zodpovedať podmienkam, ktoré platia v hostiteľských krajinách pre domácich pracovníkov.

Súčasne s odstraňovaním zbytočných prekážok voľného pohybu služieb by sa mala zachovať ochrana vyslaných pracovníkov.

Uznávanie odbornej kvalifikácie

Pri prijímaní zamestnancov na celoeurópskom trhu práce možno vyžadovať odbornú kvalifikáciu, diplomy, prax alebo znalosť určitého jazyka. EÚ vymedzila súbor pravidiel, ktoré umožňujú najmä v niektorých odvetviach automatické uznávanie - u lekárov, zdravotných sestier, pôrodných asistentiek, veterinárnych chirurgov, lekárnikov, architektov - alebo vzájomné uznávanie.

Okrem toho musia orgány uznávať pracovnú prax získanú v iných krajinách EÚ za rovnakých podmienok ako v prípade praxe získanej v domácej krajine.

Sociálne zabezpečenie

Práva a povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia podľa vnútroštátnych predpisov sú rovnaké pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, z ktorej krajiny EÚ pochádzajú. Každá krajina EÚ má svoj vlastný systém sociálneho zabezpečenia, ktorý je jej výhradnou doménou.

Vďaka koordinácii a zosúladeniu týchto vnútroštátnych systémov na úrovni EÚ si môžu pracovníci, dôchodcovia a iné osoby chránené sociálnym zabezpečením zachovať svoje práva na sociálne zabezpečenie vrátane dôchodkov a zdravotnej starostlivosti, aj keď sa presťahujú z jednej krajiny EÚ do druhej.

Dodržiavanie minimálnych sociálnych pravidiel

Riadenie pracovníkov znamená aj dodržiavanie minimálnych sociálnych pravidiel, predovšetkým zákaz diskriminácie, rovnosti mužov a žien, zdravia a bezpečnosti.

Informačné zdroje

EURES, Európsky portál pre zamestnanosť, poskytuje zamestnávateľom informácie a podporu pri nábore pracovníkov z celej EÚ. Okrem pomoci uchádzačom o prácu umožňuje podnikateľom hľadať pracovníkov z celej EÚ. V pohraničných oblastiach poskytuje EURES informácie o cezhraničnom dochádzaní za prácou a pomáha pracovníkom aj zamestnávateľom pri riešení možných problémov.

Poskytovanie štatistických údajov

Podniky sú zo zákona povinné poskytovať informácie o svojich činnostiach, ktoré orgány využívajú na vypracovanie štatistík. Nie v každej krajine EÚ je rozsah predkladaných údajov rovnaký.

Každá krajina EÚ zbiera vlastné údaje, ktoré overujú a analyzujú vnútroštátne štatistické úrady. Štatistické údaje jednotlivých členských štátov sa následne predkladajú štatistickému úradu EÚ, Eurostatu, ktorý je zodpovedný za ich konsolidáciu a bezplatné publikovanie.

Riešenie finančných ťažkostí

Finančné problémy sú súčasťou života podniku. Ich riešenie spočíva predovšetkým v ich predvídaní a rýchlej reakcii.

Podnik môže oslabiť nedostatok podnikateľských skúseností majiteľa, ale aj vonkajšie činitele, ktoré sú mimo neho. Či už sú to noví konkurenti, úbytok dodávateľov alebo rýchla výmena zamestnancov. Finančné ťažkosti postihujú zvlášť menšie podniky, ktorým často chýbajú prostriedky na prispôsobenie rýchlo sa meniacim trhovým podmienkam. Dôležité je, aby podrobne sledovali svoje finančné zdroje, a to najmä preto, že potenciálne vážne problémy nemusia byť hneď očividné.

Vo svojom oznámení z roku 2007 Európska komisia predložila návrhy ako aktívne pomôcť podnikom, ktoré čelia riziku finančného zrútenia - najmä prostredníctvom dostupného odborného poradenstva, ktoré im umožní rýchlo reagovať a zabrániť bankrotu. Národné systémy platobnej neschopnosti by mali poskytovať viac možností reštrukturalizácie a sanácie podnikov.

Zodpovedný prístup k podnikaniu

Podniky sú zodpovedné za plnenie svojich právnych povinností voči životnému prostrediu a zamestnancom, a preto musia usmerňovať širší dosah svojej činnosti.

  • Životné prostredie - Podniky zohrávajú kľúčovú úlohu pri zmierňovaní znečistenia a zmeny klímy cez znižovanie emisií skleníkových plynov na minimum, efektívne narábanie s odpadom a zodpovedné využívanie prírodných zdrojov. Prechod k ekologickejším spôsobom sa môže zdať krátkodobo nákladný, ale v dlhodobom horizonte môže podniku priniesť výhody, zlepšiť jeho konkurencieschopnosť, podporiť inovácie a sprístupniť nové trhy.
  • Zamestnanci - Podniky majú povinnosti z hľadiska pracovného práva a organizácie práce. Sú právne viazané brániť diskriminácii na pracovisku, zabezpečiť rovnosť v zaobchádzaní so všetkými zamestnancami (mužmi, ženami, miestnymi aj zahraničnými pracovníkmi) a zaručiť ich bezpečnosť a zdravie po pracovnej stránke. Zlepšovanie celoživotného vzdelávania a sociálneho dialógu prispieva k vytváraniu priaznivejšieho pracovného prostredia.
  • Dobrovoľné opatrenia - Všetky firmy musia dodržiavať minimálne zákonom dané pravidlá, ale priekopníckym prístupom môžu dospieť k environmentálnym a sociálnym stratégiám, ktoré minimálne požiadavky presahujú. Tak prispievajú k posilneniu svojej konkurencieschopnosti, ako aj udržateľnosti podnikovej prevádzky a zvyšujú svoje šance dosiahnuť dlhodobý hospodársky úspech.

Dodržiavanie environmentálnych pravidiel

Podniky majú rozhodujúci vplyv na životné prostredie a musia dodržiavať environmentálne normy EÚ v mnohých oblastiach ako kvalita vzduchu, chemikálie či odpadové hospodárstvo. Znižovanie znečistenia, zmierňovanie zmien klímy, ochrana biodiverzity a rozumnejšie nakladanie s prírodnými zdrojmi sú súčasťou podnikania rešpektujúceho životné prostredie a všetky tieto činnosti sú prioritami podľa 6. akčného programu EÚ pre životné prostredie.

Prispievanie k trvalo udržateľnému rozvoju možno chápať ako investíciu s dlhodobým prínosom pre váš podnik. Dodržiavanie environmentálnych pravidiel takisto pomáha vytvárať nové trhy pre výrobky šetrné k životnému prostrediu a stimuluje výskum a inovácie.

Environmentálna politika EÚ sa riadi dvoma základnými zásadami:

  • zásadou obozretnosti - v prípade, že činnosť alebo politika je potenciálne nebezpečná pre životné prostredie alebo ľudské zdravie, prijímajú sa okamžité opatrenia;
  • zásadou "znečisťovateľ platí" - znečisťovateľ je zodpovedný za predchádzanie a nápravu škôd spôsobených na životnom prostredí.

Podniky v EÚ musia dodržiavať určité environmentálne požiadavky, akými sú napríklad:

Systém na obchodovanie s emisiami

EÚ vytvorila systém na obchodovanie s emisnými kvótami na zníženie emisií skleníkových plynov. Firmy pôsobiace v energetike, železiarskom a oceliarskom priemysle, priemysle na výrobu papiera a lepenky a v oblasti spracovania nerastných surovín musia sledovať svoje emisie CO2 a podávať o nich správy. Tieto podniky dostávajú od svojich vnútroštátnych orgánov bezplatné kvóty (povolenia), ktoré ich oprávňujú vylučovať do vzduchu určité množstvo CO2 alebo iných skleníkových plynov za určité obdobie.

Firmy potom môžu kvóty použiť alebo predať iným firmám. Podniky si môžu prikúpiť ďalšie kvóty od iných firiem alebo vlád štátov EÚ.

Európska komisia navrhla zlepšiť systém sústredením prideľovania kvót na úrovni EÚ, aukciami dodatočných povolení a zaradením ďalších skleníkových plynov do systému.

Odpadové hospodárstvo

Podniky musia dodržiavať právne predpisy o predchádzaní, recyklovaní a opätovnom používaní odpadu.

Ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu

Aspekty týkajúce sa energetickej efektívnosti by sa mali zohľadňovať v skorom štádiu návrhu výrobku. EÚ prijala predpisy, podľa ktorých majú byť výrobky využívajúce energiu, najmä tie, u ktorých je vysoký potenciál úspory energie ako napríklad elektrické, elektronické a vykurovacie zariadenia, navrhované s vyššou energetickou účinnosťou.

Podniky môžu z vlastnej iniciatívy prekročiť úroveň minimálnych právnych požiadaviek v oblasti ochrany životného prostredia.

Programy

Z programu LIFE+ sa poskytuje osobitná podpora na projekty ochrany životného prostredia a prírody. Z rozpočtu 2,1 miliardy EUR na roky 2007 - 2013 program spolufinancuje environmentálne projekty rozdelené na tri rozpočtové položky: príroda a biodiverzita, environmentálna politika a riadenie v oblasti životného prostredia, informovanie a oznamovanie.

Program pomoci na dosiahnutie súladu s environmentálnymi predpismi je určený malým podnikom, a osobitne mikropodnikom, ktorým často chýbajú zdroje a odborné znalosti na pochopenie a riešenie vplyvu ich činnosti na životné prostredie. Program týmto firmám pomáha získať prostriedky, informácie a nástroje potrebné na zavedenie ekologickejších prevádzok. Finančné prostriedky na zlepšenie svojho environmentálneho profilu môžu podniky dostať z rôznych zdrojov.

  Ďalšie možnosti udržateľnosti

Dodržiavanie sociálnych pravidiel

Priekopnícke podniky môžu prirodzene vyvíjať environmentálne a sociálne stratégie, ktoré prekračujú minimálne zákonné požiadavky.

Sociálna zodpovednosť podnikov

Sociálna zodpovednosť podnikov (CSR) znamená, že podniky dobrovoľne zohľadňujú environmentálne a sociálne otázky a zapracúvajú ich do svojich stratégií a činností. V praxi môže mať sociálna zodpovednosť podnikov tieto podoby:

  • starostlivosť o zdravie, bezpečnosť a celkovo dobré podmienky zamestnancov, klientov a obchodných partnerov podniku;
  • motivácia zamestnancov odbornou prípravou a možnosťami rozvoja;
  • zamestnávanie postihnutých pracovníkov;
  • venovanie pozornosti prírodným zdrojom, ktoré podnik využíva pri svojej činnosti;
  • uplatňovanie istých kritérií pre investičné rozhodnutia a vo vzťahu k dodávateľskému reťazcu.

EÚ sa domnieva, že malé a stredné podniky sa často zapájajú do sociálne zodpovedných činností, ktorých hodnotu a potenciál si niekedy ani neuvedomujú. Z týchto dôvodov sa iniciatívy Európskej komisie doteraz zameriavali na šírenie informovanosti a na spôsoby, akými môže sociálna zodpovednosť podnikov posilniť konkurencieschopnosť.

Politika EÚ v oblasti podnikania zároveň venuje osobitnú pozornosť zlepšeniu spolupráce medzi veľkými a malými podnikmi.

Životný cyklus výrobkov

Cieľom koncepcie životného cyklu je minimalizovať vplyv výrobkov na životné prostredie v jednotlivých štádiách ich životného cyklu z hľadiska ťažby surovín, výroby, používania, opätovného využitia, recyklovania a konečného zneškodnenia.

Európska integrovaná politika výrobkov (IPV) podporuje podniky v navrhovaní výrobkov spôsobom, ktorý zohľadňuje ich vplyv na životné prostredie počas celého životného cyklu - od výroby až po zneškodnenie.

Environmentálna značka

Európske podniky môžu získať právo na označovanie svojich výrobkov environmentálnou značkou, ak dodržiavajú prísne ekologické a výkonnostné kritériá. Zákazníci môžu vďaka takémuto označeniu ľahšie odlíšiť ekologické výrobky od iných výrobkov.

Európsky parlament prijal v apríli 2009 revidované nariadenie o environmentálnej značke, v ktorom sa osobitný dôraz kladie na prístupnosť tohto systému pre malé a stredné podniky prostredníctvom maximalizácie poplatkov.

EMAS

Systém Spoločenstva pre ekologické riadenie a audit (EMAS) pomáha podnikom posúdiť a rozšíriť svoj ekologický potenciál prostredníctvom systému ekologického riadenia.

EMAS poskytuje poradenstvo a šíri osvedčené postupy prostredníctvom budovania sietí odborníkov z rôznych odvetví. Súčasťou systému je certifikácia podnikov, ktoré dodržiavajú pravidlá systému EMAS, čo pre členov znamená lepšiu prezentáciu ich ekologických postupov.

Európsky parlament prijal revidované nariadenie o systéme EMAS v apríli 2009. Jeho cieľom je lepšie zohľadniť potreby malých a stredných podnikov, pokiaľ ide o otázky overovania, registrácie zoskupení, výhodnejšieho systému poplatkov a lepšieho usmernenia.

Iniciatíva "Small Business Act"

Podľa tejto iniciatívy by EÚ a jej členské štáty mali umožniť malým podnikom premieňať environmentálne výzvy na príležitosti. V praxi Komisia iniciatívu uskutočňuje:

  • zjednodušením prístupu MSP k systému EMAS;
  • financovaním siete odborníkov v oblasti životného prostredia a energetickej účinnosti v rámci siete Enterprise Europe Network;
  • poskytovaním dodatočnej pomoci pre inovatívne začínajúce podniky a malé podniky v oblasti ekologických inovácií.
  • Iniciatíva "Small Business Act" pre Európu

Európska podnikateľská cena za ochranu životného prostredia

Európske podniky, ktoré venujú pozornosť udržateľnému rozvoju a sú lídrami v environmentálnych inováciách, môžu získať podnikateľskú cenu EÚ za ochranu životného prostredia.

Odborná príprava a zlepšovanie schopností

Pracovníci musia svoje odborné znalosti neustále obnovovať, aby sa vedeli prispôsobiť novým technológiám, rastúcej globalizácii a demografickým zmenám.

Stála odborná príprava je preto základnou súčasťou dobrovoľnej činnosti podniku zameranej na rozvoj zamestnancov a zvyšovanie konkurencieschopnosti podniku ako celku. Táto príprava sa môže týkať všeobecných či osobitných schopností, ale aj vysoko technických stránok pracovného života alebo riadiacich schopností.

Je dôležité, aby si čoraz viac podnikov osvojilo poznatky o aktívnom riadení zmeny a bolo schopné úspešne reštrukturalizovať svoje činnosti.

Informačné zdroje

Webové stránky poskytujú nástroje na hodnotenie, služby a údaje, ktoré majú podnikom pomôcť minimalizovať environmentálny vplyv výrobkov počas ich životného cyklu.

Európsky program pomoci na dosiahnutie súladu s environmentálnymi predpismi poskytuje malým podnikom odborné znalosti, informácie a nástroje na vytvorenie ekologickejších prevádzok.

Programy

Z programu LIFE+ sa poskytuje osobitná podpora na projekty ochrany životného prostredia a prírody. Z rozpočtu 2,1 miliardy EUR na roky 2007 - 2013 program spolufinancuje environmentálne projekty rozdelené na tri rozpočtové položky: príroda a prírodná rozmanitosť, environmentálna politika a riadenie v oblasti životného prostredia, informácie a komunikácia.

Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) poskytuje podnikateľom cez finančných sprostredkovateľov pomoc a prístup k finančným prostriedkom na činnosti ako sú napr. ekologické inovácie. V rokoch 2007 - 2013 získa asi 500 000 podnikov vyše miliardy EUR.

Siedmy rámcový program pre výskum a technický rozvoj (7RP), ktorý je hlavným programom financovania výskumu v EÚ, zahŕňa aj financovanie ekologických technológií. Na obdobie 2007 - 2013 je k dispozícii približne 50 miliárd EUR, z ktorých 15 percent je určených pre malé podniky.

Program celoživotného vzdelávania, ktorého rozpočet na roky 2007 - 2013 predstavuje 7 miliárd EUR, je zameraný na rozvoj vzdelávacích príležitostí v celej EÚ. Je prístupný pre jednotlivcov, ako aj pre podniky vrátane vzdelávacích a školiacich organizácií či výskumných centier.

V rámci štyroch podskupín sa zameriava na rôzne štádiá vzdelávania a odbornej prípravy: na školy (Comenius ), vyššie vzdelávanie (Erasmus ), odbornú prípravu (Leonardo da Vinci ) a vzdelávanie dospelých (Grundtvig ).

Európsky sociálny fond (ESF) poskytuje možnosti vzdelávania a odbornej prípravy pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Finančnú podporu môžu čerpať aj podniky, ktoré sa nachádzajú v procese reštrukturalizácie. V súčasnej hospodárskej kríze je Európsky sociálny fond kľúčovou zložkou plánu hospodárskej obnovy EÚ.

Využívanie výhod jednotného európskeho trhu

Všetci podnikatelia v EÚ môžu využívať výhody plynúce z obrovských rozmerov európskeho trhu, ktorý zahŕňa 27 krajín a viac ako 500 miliónov spotrebiteľov.

Základ európskeho trhu tvorí princíp voľného pohybu tovaru, vďaka ktorému je tovar možné prepravovať či predávať kdekoľvek v EÚ. Rozsiahle a rôznorodé vnútroštátne právne predpisy do istej miery nahradil jednotný systém právnych predpisov EÚ, čo viedlo k zníženiu nákladov a zmierneniu ťažkostí, s ktorými sa podnikatelia stretávali, ak chceli svoj tovar predávať v iných krajinách EÚ.

Napriek tomu, že európsky trh s tovarom sa vyznačuje vysokou mierou integrácie, na trhu so službami existuje ešte stále mnoho právnych a administratívnych prekážok. S cieľom naplno využiť potenciál európskeho trhu so službami prijala EÚ v decembri 2006 smernicu o službách, ktorú musia všetky členské štáty plne premietnuť do svojich právnych predpisov do roku 2009.

Spoločnosti sa však už teraz môžu zúčastňovať na verejnom obstarávaní v inej krajine EÚ.

Aby európsky trh fungoval efektívne, podniky musia rešpektovať celý rad pravidiel a ich konkurenčný boj sa musí riadiť pravidlami spravodlivej hospodárskej súťaže. Praktiky, ktoré sú v rozpore s týmito pravidlami, ako napr. zneužívanie dominantného postavenia, dohody o stanovovaní cien alebo neopodstatnená štátna podpora, sú zakázané.

Predaj tovaru

Vďaka efektívne fungujúcemu jednotnému trhu môžu európski podnikatelia predávať a kupovať tovar v rámci celej EÚ.

Voľný pohyb tovaru

EÚ odstránila prekážky, ktoré kedysi stáli v ceste dovozu a vývozu. Podnikatelia tak môžu prepravovať a predávať svoj tovar v rámci celej EÚ.

Obmedzenia

Krajiny EÚ môžu obmedziť voľný pohyb tovaru iba vo výnimočných prípadoch odôvodnených otázkami verejného záujmu, ako napr. ochrana verejného zdravia a bezpečnosti, životného prostredia alebo spotrebiteľov. Obmedzenia musia byť primerané.

Obmedzenie voľného pohybu tovaru môže mať aj formu prevenčného opatrenia v prípade, že určitý tovar môže ohroziť ľudí, zvieratá, rastliny alebo životné prostredie. Takéto obmedzenie musí byť podložené vedeckými údajmi.

Nový legislatívny rámec

EÚ prijala nové predpisy, ktoré jej majú pomôcť odstrániť zostávajúce prekážky voľného pohybu tovaru prostredníctvom

  • prísnejšieho presadzovania právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu EÚ;
  • lepších pravidiel pre dohľad nad trhom;
  • spoločného rámca pre uvádzanie výrobkov na trh;
  • zaistenia väčšej dôveryhodnosti označenia CE;
  • plne funkčného vzájomného uznávania;
  • nového legislatívneho rámca.

Harmonizácia

Keďže rozdiely vo vnútroštátnych technických pravidlách môžu brániť obchodovaniu, EÚ prijala harmonizačné opatrenia v prípade viacerých vysokorizikových výrobkov, ako sú napr. lieky, vozidlá, hračky, chemikálie, ako aj elektronické, mechanické a lekárske vybavenie. Výrobky vyrobené v súlade s týmito predpismi môžu byť uvedené na trh v ktorejkoľvek krajine EÚ.

Normalizácia

Od polovice 80-tych rokov EÚ uplatňuje v oblasti harmonizácie nový prístup založený na štandardizácii.

Určitý typ právnych predpisov EÚ (tzv. smernice nového prístupu) stanovuje základné požiadavky pre predaj výrobkov v rámci celej EÚ. Je na výrobcoch, aby tieto základné požiadavky následne premietli do technických špecifikácií.

Ako pomôcku môžu použiť približne 20 000 európskych noriem, ktoré boli doposiaľ vydané. Tovar spĺňajúci európske normy spĺňa aj základné požiadavky stanovené v smerniciach EÚ. Tento postup je však dobrovoľný a výrobcovia si môžu zvoliť aj iné technické riešenia ako splniť základné požiadavky.

Harmonizované normy EÚ vypracováva na základe dohody medzi všetkými zainteresovanými stranami (priemyselnými odvetviami, verejnými orgánmi, spotrebiteľmi, environmentálnymi organizáciami, odbormi) Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), Európsky výbor pre normalizáciu v oblasti elektrotechniky (CENELEC) a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI).

Normalizácia je strategickým nástrojom inovácie a konkurencieschopnosti. Snahou EÚ je zabezpečiť, aby normy držali krok s technickým pokrokom a podnietiť zainteresované strany, najmä malé a stredné podniky, aby sa zapájali do procesu normalizácie.

Označenie CE

Označenie CE na výrobku znamená, že spĺňa všetky príslušné požiadavky EÚ. Členské krajiny EÚ môžu obmedziť uvedenie výrobkov nesúcich označenie CE na trh iba ak majú dôkaz, že takéto výrobky nie sú v súlade s predpismi.

Vzájomné uznávanie

V odvetviach, ktoré nie sú predmetom harmonizácie, sa obchod riadi princípom vzájomného uznávania. Výrobky, ktoré boli legálne vyrobené alebo uvedené na trh v jednej členskej krajine, môžu byť uvedené na trh aj v iných členských krajinách, a to aj v prípade, že plne nespĺňajú technické predpisy danej krajiny, napr. pokiaľ ide o tvar, veľkosť, hmotnosť, zloženie, označenie alebo balenie. Inými slovami, podnikatelia môžu obchodovať v rámci celej EÚ, ak konajú v súlade s právnymi predpismi platnými vo svojej krajine.

Poskytovanie služieb

Právo usadiť sa a sloboda poskytovať služby sú hlavné zásady EÚ, ktorými sa riadi jednotný trh služieb. Tieto zásady umožňujú podnikateľom, aby podnikali v krajine, v ktorej budú predmetné služby ponúkať, alebo aby poskytovali služby v iných krajinách EÚ bez toho, aby si v nich založili pobočku - napr. telefonicky, prostredníctvom internetu alebo priameho marketingu.

Smernica o službách

Ak chcú podniky využívať alebo poskytovať služby v ostatných členských krajinách EÚ, často sa stretávajú s komplikovanými, zdĺhavými a z právneho hľadiska neistými administratívnymi postupmi. Preto EÚ prijala smernicu o službách, ktorú mali členské štáty transponovať do svojich právnych poriadkov do konca roku 2009.

V tejto smernici EÚ vypracovala súbor pravidiel, ktoré zjednodušujú začatie podnikania v oblasti služieb a ich cezhraničné poskytovanie. Smernica takisto posilňuje práva príjemcov služieb.

Založenie spoločnosti

Každá krajina EÚ musí zjednodušiť administratívne postupy, ktoré sa viažu k poskytovaniu služieb. Každá krajina EÚ musí pre poskytovateľov služieb vytvoriť jednotné kontaktné miesta, prostredníctvom ktorých môžu podnikatelia získať všetky relevantné informácie a prejsť všetkými administratívnymi postupmi, a to aj na diaľku a elektronicky, bez toho, aby museli kontaktovať viacero príslušných orgánov.

Členské štáty EÚ musia takisto upustiť od /zbytočných a neprimeraných povoľovacích postupov, zrušiť diskriminačné požiadavky založené na štátnej príslušnosti alebo mieste pobytu a odstrániť zvlášť reštriktívne požiadavky, akým je napríklad povinnosť vykonávať tzv. testy hospodárskeho dopytu, na základe ktorej musia spoločnosti vykonávať drahé prieskumy trhu, aby príslušným orgánom dokázali, že o ich služby je na trhu záujem.

Cezhraničné poskytovanie služieb

V smernici o službách sa princíp slobody poskytovať služby vysvetľuje takto: Krajiny EÚ nesmú voči zahraničným poskytovateľom uplatňovať diskriminačné, zbytočné alebo neprimerané vnútroštátne požiadavky, ktorými podmieňujú napríklad získanie určitého povolenia alebo vytvorenie určitého typu infraštruktúry.

Vo výnimočných prípadoch je možné uplatňovať isté požiadavky, ktoré sú nevyhnutné z niektorého z týchto dôvodov: verejný poriadok, verejná bezpečnosť, ochrana verejného zdravia alebo ochrana životného prostredia. Okrem toho existujú určité všeobecné výnimky z ustanovení o slobode poskytovať služby, vrátane vysielania pracovníkov do zahraničia a uznávania odborných kvalifikácií.

Spoločnosti sa môžu informovať o týchto výnimkách v jednotných kontaktných miestach.

Práva príjemcov služieb

Smernica posilňuje aj práva príjemcov služieb: spotrebitelia a spoločnosti môžu využívať služby poskytovateľov so sídlom v inej krajine EÚ bez toho, aby potrebovali predošlé povolenie. V zmysle tejto smernice nemôžu byť príjemcovia takýchto služieb vystavení diskriminačným požiadavkám, ktoré sa zakladajú na ich štátnej príslušnosti alebo mieste pobytu.

Od vnútroštátnych orgánov sa požaduje, aby poskytovali všeobecné informácie, ktoré sa týkajú práv spotrebiteľov a opravných prostriedkov.

Smernica o službách sa okrem iného vzťahuje na:

  • väčšinu regulovaných povolaní (napr. právni a daňoví poradcovia, architekti, inžinieri, účtovníci, geodeti);
  • služby v oblasti stavebníctva;
  • remeselníkov;
  • služby pre podniky (napr. údržba kancelárií, konzultačné služby v oblasti manažmentu, organizácia podujatí, spätné získavanie pohľadávok, reklama, nábor pracovníkov);
  • distribučné služby vrátane maloobchodného a veľkoobchodného predaja;
  • turistické služby (napr. služby turistických kancelárií);
  • služby v oblasti voľného času (napr. služby poskytované športovými strediskami a zábavnými parkami);
  • služby v oblasti inštalácie a údržby zariadení;
  • informačné služby (napr. internetové portály, služby tlačových agentúr, vydávanie publikácií, programovanie);
  • ubytovacie a stravovacie služby (napr. hotely, reštaurácie, stravovanie);
  • služby v oblasti poskytovania odbornej prípravy a vzdelávania;
  • prenájom vrátane prenájmu vozidiel a lízingu;
  • realitné služby;
  • certifikáciu a testovanie;
  • služby pre domácnosti (upratovanie, súkromné pestúnky, záhradnícke služby).

Smernica o službách sa nevzťahuje na:

  • činnosti, ktoré úplne regulujú krajiny EÚ: finančné služby, elektronické komunikácie, dopravné služby;
  • zdravotné služby, agentúry sprostredkujúce dočasnú prácu, súkromné bezpečnostné služby, audiovizuálne služby, hazardné hry, niektoré sociálne služby, služby poskytované notármi a súdnymi úradníkmi (menovaní úradným aktom vlády)

Vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa uvedených služieb, na ktoré sa smernica o službách nevzťahuje, musia byť v súlade s inými predpismi EÚ, hlavne s právom usadiť sa a s právom poskytovať služby, ktoré sú garantované Zmluvou o ES.

Spravodlivá hospodárska súťaž

Fungujúca hospodárska súťaž, ktorá má z hľadiska hospodárskeho rastu rozhodujúcu úlohu, je jedným z hlavných cieľov politiky EÚ. EÚ preto vytvorila pre svoj trh súbor pravidiel, ktoré majú zaisťovať voľnú a spravodlivú hospodársku súťaž. Európska komisia zodpovedá za to, že konkurenčné prostredie nie je deformované a zároveň je oprávnená zakročiť proti konaniu, ktoré je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže.

Boj proti monopolom

Protimonopolné predpisy zakazujú spoločnostiam, aby medzi sebou uzatvárali dohody, ktoré im umožňujú obmedzenie hospodárskej súťaže alebo zneužitie dominantného postavenia na trhu.

Dohody

Dohody medzi dvoma alebo viacerými spoločnosťami, ktoré vedú k obmedzeniu hospodárskej súťaže sú zakázané (článok 81 Zmluvy o založení ES). Kartely vytvorené na účely cenovej kontroly alebo zvýšenia podielu na trhu obmedzujú hospodársku súťaž.

Niektoré dohody, ktoré sa uzatvárajú napríklad na podporu technického pokroku alebo zlepšenia distribúcie a ukazujú sa ako prínosné, môžu byť povolené. Pre niektoré kategórie (napr. výskum a vývoj, prechod na modernejšie technológie) existujú dokonca skupinové výnimky. Aby boli tieto dohody v súlade s právnymi predpismi EÚ o voľnej hospodárskej súťaži, musia spĺňať určité podmienky.

Zneužitie dominantného postavenia

Podniky, ktoré majú na trhu dominantné postavenie, nesmú zneužívať svoju pozíciu. Príkladom takéhoto zneužívanie sú likvidačné ceny, ktoré majú za cieľ eliminovať konkurentov na trhu.

Európska komisia venuje v tejto oblasti zvláštnu pozornosť sťažnostiam zo strany menších podnikov.

Fúzie, ktoré by mohli viesť k posilneniu dominantného postavenia sa prísne kontrolujú a tie, ktoré prekračujú isté limity, musia byť hlásené Komisii. Fúzie malých podnikov väčšinou nepodliehajú schvaľovacím postupom EÚ, ale môžu sa na ne vzťahovať vnútroštátne právne predpisy.

Na účely uplatnenia právnych predpisov o hospodárskej súťaži môže Komisia začať vyšetrovanie a uložiť peňažné sankcie. Komisia môže tiež požadovať informácie a vykonávať náhodné kontroly v priestoroch podnikov. Spoločnostiam, ktoré porušujú protimonopolné predpisy EÚ sa môže uložiť pokuta alebo pravidelné platenie penále.

Štátna pomoc

Členské krajiny niekedy využívajú verejné zdroje na podporu určitých hospodárskych aktivít alebo na ochranu národného priemyslu. Takýto typ štátnej pomoci môže zvýhodniť niektoré podniky a deformovať hospodársku súťaž. Z tohto dôvodu Zmluva o založení ES vo všeobecnosti štátnu pomoc zakazuje.

Výnimka je možná len v prípade pomoci, ktorá je odôvodnená spoločným záujmom, pričom Zmluva o založení ES vymenúva okolnosti, za ktorých je štátnu pomoc možné povoliť. Európska komisia je zodpovedná za monitorovanie takejto podpory zo strany štátu. Jej úlohou je udržať v rovnováhe kladné a záporné dosahy pomoci na hospodársku súťaž.

Spoločnosti môžu Komisiu prostredníctvom elektronického formulára na podanie sťažnosti informovať o takej štátnej pomoci, o ktorej si myslia, že bola poskytnutá v rozpore s platnými právnymi predpismi.

Výnimky

V minulosti vypracovala EÚ nariadenia o skupinových výnimkách, v ktorých sa jasne uvádza, za akých podmienok sa pomoc považuje za oprávnenú. Tieto predpisy umožňujú členským štátom poskytovanie určitých typov pomoci bez predbežného oznámenia Komisii.

Súčasné predpisy boli harmonizované a konsolidované všeobecným nariadením o skupinových výnimkách, ktoré sa týka hlavne malých podnikov, regionálneho rozvoja, výskumu, inovácie, odborného vzdelávania, zamestnania a rizikového kapitálu, ochrany životného prostredia a podpory podnikania.

Štátna pomoc pre malé podniky

Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách uľahčuje členským štátom poskytovanie podpory pre malé podniky prostredníctvom jednoduchších pravidiel a zvýšeného limitu, pod ktorým sa pomoc nepovažuje za opatrenie, ktoré môže ohroziť hospodársku súťaž. Nariadenie prispieva k uskutočneniu iniciatívy "Small Business Act" pre Európu, pretože umožňuje členským štátom podporovať malé podniky v rôznych fázach ich vývoja.

Reforma štátnej pomoci

Od roku 2005 sa členským krajinám odporúča, aby poskytovali menšiu, ale lepšie cielenú štátnu pomoc s cieľom podporiť zamestnanosť a rast a riešiť zlyhania trhu, s ktorými sa malé podniky stretávajú.

Prínosy verejných zákaziek

Verejné obstarávanie je proces, v ktorom orgány verejnej správy (vrátane vládnych a verejných agentúr na všetkých úrovniach) nakupujú tovar a služby alebo zadávajú prácu. Tieto zákazky tvoria významný podiel na trhu EÚ a predstavujú 16 percent jej HDP.

Verejné obstarávanie v EÚ

Spoločnosti so sídlom v jednej krajine EÚ sa môžu voľne uchádzať o verejné zákazky v iných krajinách EÚ. Orgány v EÚ využívajú pri výbere zmluvných strán harmonizované a transparentné postupy. Iniciatíva "Small Business Act" pre Európu podporuje opatrenia, ktoré malým podnikom uľahčujú účasť vo verejných súťažiach za rovnakých podmienok, ako majú ich väčší konkurenti.

Vyhlasovanie verejných súťaží on-line

EÚ podporuje elektronické verejné obstarávanie, ktoré je pre podniky jednoduchšie a šetrí ich čas i zdroje.

Limity

Dve európske smernice upravujú približne 16 percent verejných zákaziek:

Smernice sa vzťahujú len na zákazky presahujúce určité limity:

  • na verejné práce v hodnote viac ako 5 mil. EUR;
  • na verejné dodávky a služby v hodnote viac ako 133 tis. EUR v prípade ústredných orgánov štátnej správy, 206 tis. EUR v prípade orgánov na nižšej úrovni alebo 412 tis. EUR pre orgány pôsobiace v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb.

V záujme transparentnosti musia byť všetky verejné súťaže, ktorých hodnota prevyšuje tieto limity zverejnené v Úradnom vestníku EÚ. Okrem toho sú bezplatne prístupné prostredníctvom internetového portálu Tenders Electronic Daily (TED).

Opravné prostriedky

Európske právne predpisy zaručujú podnikom rovnocenné prostriedky pre dosiahnutie nápravy v prípade, že orgány, ktoré zadávajú verejné zákazky, porušia príslušné predpisy.

Osobitné pravidlá

Zákazky v určitých oblastiach upravujú osobitné pravidlá.

  • Na zákazky z oblasti obrany sa vo všeobecnosti vzťahujú vnútroštátne predpisy. EÚ sa snaží o vytvorenie komunitárneho trhu v oblasti obrany pri zachovaní národnobezpečnostných záujmov jednotlivých členských štátov.
  • Pokiaľ ide o zákazky týkajúce sa služieb všeobecného záujmu (napr. energetika, telekomunikácie, doprava, rádio a televízia, poštové služby, školstvo, zdravotnícke a sociálne služby), EÚ vytvára spoločné pravidlá na zlepšenie konkurenčného prostredia pri rešpektovaní rôznorodosti vnútroštátnych systémov.

Verejno-súkromné partnerstvá (PPP)

Verejno-súkromné partnerstvá (PPP) sa stávajú čoraz obľúbenejšou metódou pri prevádzkovaní, budovaní alebo obnove infraštruktúry, resp. pri poskytovaní služieb. Nájdeme ich v rôznych odvetviach - v doprave, zdravotníctve, školstve, obrane, odpadovom hospodárstve alebo v distribúcii vody a energií. EÚ sa v prípade verejno-súkromných partnerstiev snaží o zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže a poskytuje vysvetlenia toho, ako sa majú právne predpisy Únie uplatňovať pri výbere partnerov zo súkromnej sféry.

Ekologické verejné obstarávanie

Ak orgány verejnej správy pri udeľovaní zákaziek zohľadňujú environmentálne hľadiská ponúkaných riešení, motivujú podniky k vývoju ekologických výrobkov, služieb a technológií.

Medzinárodné pravidlá

EÚ dodržiava dohodu Medzinárodnej obchodnej organizácie (WTO) o spravodlivej medzinárodnej súťaži v oblasti verejných zákaziek. Stranami dohody, známej ako dohoda o štátnom obstarávaní je 39 krajín, vrátane 27 členských štátov EÚ. Dohovor zakazuje diskrimináciu pri udeľovaní vládnych zákaziek a ustanovuje procesné pravidlá.

Informačné zdroje

Portál SIMAP poskytuje informácie o verejných súťažiach v EÚ a bezplatný prístup na stránku Tenders Electronic Daily (TED), na ktorej je možné nájsť podrobné informácie o verejných súťažiach uverejnených v Úradnom vestníku EÚ. Na portáli SIMAP nájdete i odkazy na vnútroštátne databázy verejného obstarávania.

Európska komisia vypisuje verejné súťaže v súlade so svojimi činnosťami.

Rozširovanie podnikania

Zatiaľ čo právne predpisy a prekážky obchodu môžu podnikateľom sťažiť rozšírenie podnikania na nové trhy v rámci či mimo Európskej únie, cezhraničná spolupráca medzi spoločnosťami z rôznych krajín EÚ môže pomôcť zvýšiť ich konkurencieschopnosť.

Spolupráca medzi podnikmi môže mať podobu franchising, spoločných podnikov, dohôd o výhradnom predaji, transferov technológií a projektov spoločného výskumu. Poskytovanie služieb a dodávka výrobkov cez sprostredkovateľa môže ušetriť čas a peniaze. Vstup na nový trh je rovnako možné zabezpečiť fúziou alebo otvorením pobočky či dcérskej spoločnosti v inej krajine EÚ.

Okrem toho sa európske podniky vrátane malých spoločností môžu rozrastať a posilňovať svoju konkurencieschopnosť využívaním príležitostí, ktoré ponúkajú svetové trhy.

Hľadanie obchodných partnerov

Spojenie síl s inými podnikmi môže byť účinnou stratégiou pre firmy, ktoré chcú preniknúť zo svojho domáceho trhu do ďalších krajín EÚ.

Spolupráca medzi podnikmi môže mať rôzne podoby - dohody o výrobe, spoločné podniky, franchising, transfer technológií alebo spoločné výskumné projekty.

Pre podniky môže využitie sprostredkovateľov, ktorí predávajú ich výrobky v iných krajinách, znamenať časovú aj finančnú úsporu.

Rozdiely v právnych predpisoch, ktoré v jednotlivých štátoch upravujú podnikanie, môžu firmám hľadajúcim spolupracovníkov spôsobiť komplikácie. EÚ na to reaguje rôznymi opatreniami na podporu cezhraničnej spolupráce:

Európske zoskupenia hospodárskych záujmov (EZHZ)

Európske zoskupenia hospodárskych záujmov pomáhajú svojim členom spájať svoje zdroje, činnosti a schopnosti. Môžu pozostávať

  • z podnikov, firiem a iných verejných alebo súkromných právnických osôb, ktoré sú zaregistrované v EÚ;
  • z fyzických osôb, ktoré pôsobia v priemysle, obchode, remeslách alebo poľnohospodárstve alebo poskytujú odborné a iné služby v EÚ.

Zoskupenia musia mať členov z aspoň dvoch rôznych krajín EÚ.

Európska spoločnosť (Societas Europaea - SE)

Táto forma obchodnej spoločnosti ponúka firmám so sídlami v rôznych krajinách EÚ možnosť ako sa zlúčiť, vytvoriť holding, spoločnú dcérsku spoločnosť alebo novú verejnú akciovú spoločnosť s ručením obmedzeným a pritom sa vyhnúť právnym a praktickým ťažkostiam, ktoré vyplývajú z rozdielov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Európske družstvá

Európske družstvá umožňujú svojim členom - jednotlivcom alebo podnikom - vykonávať určité činnosti spoločne a zároveň si zachovať nezávislosť.

Takéto družstvá musia disponovať minimálnym kapitálom v hodnote 30 000 EUR a môžu pôsobiť v celej EÚ ako jedna právnická osoba s jednotnou štruktúrou. Svoje cezhraničné činnosti môžu rozširovať alebo reštrukturalizovať aj bez zriaďovania siete pobočiek.

Družstvá z niekoľkých rôznych krajín sa môžu zlúčiť a vytvoriť európske družstvo. Družstvo pôsobiace v inej krajine EÚ ako v tej, v ktorej je zaregistrované sa môže pretvoriť na európske družstvo bez toho, aby sa najprv muselo zrušiť.

Európska súkromná spoločnosť

Európska súkromná spoločnosť (ešte stále v štádiu návrhu) je nový právny nástroj určený najmä na zakladanie malých firiem.

Zjednoduší sa ním zriaďovanie dcérskych spoločností v iných krajinách EÚ, pretože podnikatelia sa budú môcť v celej EÚ riadiť rovnakým súborom obchodnoprávnych predpisov a status európskej súkromnej spoločnosti im umožňuje zachovanie rovnakej riadiacej štruktúry bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte podnikajú.

Podnikatelia tak ušetria čas aj peniaze, a to najmä právne náklady na zriadenie rôznych druhov spoločností v rôznych krajinách EÚ.

Informačné zdroje

Pri hľadaní partnerov v EÚ môžu podniky využiť Európsky obchodný register, ktorý poskytuje rýchly prístup k dôveryhodným informáciám o spoločnostiach z celej EÚ na základe úradných registrov jednotlivých krajín.

Otvorenie pobočky

Ktorákoľvek spoločnosť, ktorá bola v súlade s príslušnými predpismi založená v členskom štáte EÚ, môže otvoriť svoju agentúru, pobočku, kanceláriu alebo dcérsku spoločnosť v inej krajine EÚ.

Typy sekundárnych subjektov

Rozšírenie činnosti môže mať niekoľko foriem:

  • kancelária - reprezentuje spoločnosť a ponúka informácie o výrobkoch, ale v princípe nevykonáva obchodnú činnosť;
  • agentúra - vystupuje ako zástupca spoločnosti;
  • pobočka - nezávislejší subjekt, ktorý vykonáva obchodnú činnosť vo svojom vlastnom mene, ale naďalej koná v mene spoločnosti;
  • dcérska spoločnosť - spoločnosť založená a registrovaná v hostiteľskej krajine EÚ, ktorá má jednu z foriem vnútroštátnych obchodných spoločností a ktorej celé základné imanie vlastní materská spoločnosť (spoločnosť s jedným spoločníkom uznávaná vo všetkých členských štátoch EÚ) alebo je kontrolovaná spoločnosťou v spolupráci s menšinovými miestnymi partnermi (spoločná dcérska spoločnosť).

Zatiaľ čo kancelárie, agentúry a pobočky nemajú právnu subjektivitu, dcérske spoločnosti sú z právneho hľadiska nezávislé od svojich materských spoločností.

Požiadavky

Aby sa podniky mohli usadiť v inej členskej krajine EÚ, musia:

  • rešpektovať profesijné etické kódexy;
  • získať nevyhnutné povolenia;
  • overiť všetky potrebné kvalifikácie;
  • overiť si svoje daňové povinnosti.

Vo všetkých členských štátoch musia pobočky splniť tieto podmienky:

  • registrovať sa v miestnom obchodnom registri, na daňových úradoch a úradoch sociálneho zabezpečenia;
  • zverejniť informácie (rovnaké vo všetkých členských krajinách EÚ) o materskej spoločnosti a svojich činnostiach.

Dcérske spoločnosti musia v hosťovských krajinách splniť právne registračné požiadavky.

Vedúci pracovníci kancelárií a agentúr by sa mali zaregistrovať v komorách, získať príslušné povolenia a overiť si svoje daňové povinnosti a povinnosti vyplývajúce zo sociálneho zabezpečenia v hostiteľskej krajine v súlade s rozsahom alebo povahou svojich činností.

Jednotné kontaktné miesta

Z európskej smernice o službách, ktorá mala byť v plnom rozsahu implementovaná do konca roka 2009, vyplýva členským štátom povinnosť zjednodušiť všetky postupy spojené so založením a vykonávaním činností v oblasti služieb. Do konca roku 2009 budú musieť byť tieto postupy upravené tak, aby spoločnosti a jednotlivci poskytujúci služby mohli vybaviť všetky náležitosti prostredníctvom jednotných kontaktných miest - na diaľku a elektronicky.

Zlučovanie s inou spoločnosťou

Nadobudnutie spoločnosti

Jedným zo spôsobov, akým spoločnosti môžu zvýšiť svoju konkurencieschopnosť a rozšíriť svoje činnosti doma alebo v zahraničí, je nadobudnutie inej spoločnosti. Akvizícia môže prebehnúť rôznymi spôsobmi:

  • ponukou na prevzatie spoločnosti;
  • nadobudnutím väčšinového alebo kontrolného podielu akcií spoločnosti, ktorá je kótovaná na burze;
  • nákupom akcií spoločnosti po dohode s jej vlastníkmi;
  • zlúčením s inou spoločnosťou - keď sa zlúčia dve alebo viac spoločností a majú rovnakého vlastníka (absorpciou alebo vytvorením novej nadobúdajúcej spoločnosti).

Zlúčenie dvoch alebo viacerých spoločností je lacnejším spôsobom, ako rozšíriť spoločnosť. Tento postup si nevyžaduje peňažnú úhradu aktív, ktoré boli prevedené z absorbovanej spoločnosti do absorbujúceho podniku.

EÚ stanovila pravidlá, ktoré umožňujú vnútroštátne aj cezhraničné fúzie spoločností s ručením obmedzeným, ako aj ponuky na prevzatie spoločnosti. Existujú aj pravidlá týkajúce sa rozdelenia spoločností, ktoré vedú k prevodu aktív rozdelenej spoločnosti na dve nadobúdajúce spoločnosti.

Akvizície a fúzie je možné realizovať aj využitím nových európskych spoločností, akými sú európska spoločnosť (Societas Europaea), európske zoskupenie hospodárskych záujmov a európske družstvo.

Kúpa podniku so zabehnutou štruktúrou môže byť výhodná z hľadiska rozšírenia podnikania.

Kontrola fúzií

Fúzie môžu obmedziť alebo narušiť hospodársku súťaž, ak podnik, ktorý vznikne fúziou, získa dominantné postavenie na trhu alebo nadmerný vplyv vo výrobnom alebo distribučnom reťazci. To vedie k zvýšeniu cien, zúženiu ponuky pre spotrebiteľov a obmedzeniu inovácií.

Ak ročný obrat zlúčených spoločností prekračuje určený limit (percento celkového globálneho a európskeho predaja), musí sa navrhovaná fúzia oznámiť Európskej komisii, ktorá musí preskúmať jej vplyv na hospodársku súťaž. Fúzie spoločností s nižším ročným obratom ostávajú v kompetencii vn