Symboly Európskej únie

Európsku úniu ako politickú entitu identifikujú jej symboly.

Aj keď sa výslovne text Lisabonskej zmluvy o symboloch Európskej únie nezmieňuje, oficiálnymi symbolmi Európskej únie zostávajú: Európska vlajka, Európska hymna, Európska mena (euromince a eurobankovky), Motto Európskej únie a Deň Európy.

Európska vlajka

Európska vlajka nie je len symbolom Európskej únie, ale je aj symbolom európskej jednoty a identity v širšom zmysle slova. Kruh zlatých hviezd predstavuje solidaritu a harmóniu medzi občanmi Európy.

Počet hviezd nezodpovedá počtu členských krajín. Hviezd je dvanásť, pretože toto číslo symbolizuje dokonalosť, celistvosť a jednotu. Vlajka sa teda nebude meniť ani po ďalšom rozšírení EÚ.

História Európskej vlajky

Európska vlajka je aj vlajkou Rada Európy a Európskej komisie

 

Európska vlajka je nielen symbolom Európskej únie, ale aj symbolom európskej jednoty a identity v širšom zmysle slova. Kruh zlatých hviezd predstavuje solidaritu a harmóniu medzi občanmi Európy.

Počet hviezd nezodpovedá počtu členských krajín. Hviezd je dvanásť, pretože toto číslo tradične symbolizuje dokonalosť, celistvosť a jednotu. Vlajka sa teda nebude meniť ani po ďalšom rozšírení EÚ.

História vlajky

Rada Európy (najstaršia organizácia mimo EÚ) si od svojho založenia v roku 1949 uvedomovala potrebu dať Európe symbol, s ktorým by sa jej občania mohli stotožniť. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy sa 25. októbra 1955 jednomyseľne rozhodlo pre belasý znak s kruhom dvanástich zlatých hviezd. 8. decembra 1955 Výbor ministrov túto európsku zástavu prijal.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (zástupcovia parlamentov členských krajín Rady Európy) vyjadrilo opakovane želanie, aby ostatné európske inštitúcie prijali tento európsky symbol, nech sa rozdielnymi znakmi nespochybňuje myšlienka vzájomného dopĺňania, solidarity a pocitu jednoty v demokratickej Európe.

Iniciatívy, aby aj Európske spoločenstvo používalo zástavu, sa ujal Európsky parlament ES. V tejto súvislosti bol už v roku 1979, po prvých voľbách do Parlamentu všeobecným tajným hlasovaním, predložený návrh rezolúcie. V rezolúcii prijatej v apríli 1983 Parlament odporučil, aby sa zástava vytvorená Radou Európy v roku 1955 stala zástavou Spoločenstva. Na zasadnutí Európskej rady (summit Európskej únie) v júni 1984 vo Fontainebleau sa zdôraznila nevyhnutnosť upevňovania identity a obrazu Európy v očiach občanov aj vo svete. Európska rada na svojom zasadnutí v Miláne v júni 1985 schválila návrh Adonninovho výboru, aby Spoločenstvo prijalo zástavu. V nadväznosti na súhlas Rady Európy s tým, aby Spoločenstvo používalo európsku vlajky, ktorú Rada Európy prijala v roku 1955, ju inštitúcie Spoločenstva začali používať začiatkom roku 1986.

Európska vlajka a znak zastupujú jednak Radu Európy, Európske spoločenstvo a Európsku úniu od nadobudnutia platnosti Maastrichtskej zmluvy. Stala sa predovšetkým symbolom európskej identity a zjednotenej Európy.

Rada Európy a inštitúcie Európskej únie vyjadrujú uspokojenie nad tým, že sa európska vlajka a znak tešia čoraz väčšiemu záujmu občanov. Európska komisia a Rada Európy dbajú na dôstojné používanie tohto symbolu a v prípade potreby prijímajú nevyhnutné opatrenia proti nenáležitému používaniu európskeho znaku.

História Európskej vlajky sa teda datuje od roku 1955, keď bola Európska únia iba Spoločenstvom pre uhlie a oceľ a mala iba šesť členov. Najstaršia európska politická organizácia pre medzivládnu a medziparlamentnú spoluprácu - Rada Európy, ktorá bola založená 5. mája 1949 z iniciatívy desiatich zakladajúcich štátov, mala početnejšie členstvo a zaoberala sa  a dodnes sa zaoberá ochranou ľudských práv a podporovaním európskej kultúry.

Keď v tom čase zvažovala aký grafický návrh má prijať, po dlhých diskusiách sa zhodla sa na dnešnom embléme znaku s dvanástimi zlatými hviezdami na modrom pozadí. Podľa viacerých tradícií predstavuje číslo dvanásť dokonalosť. Symbolizuje tiež počet mesiacov v roku a počet hodín na ciferníku. Kruh je okrem iného symbolom jednoty. Takto sa zrodila európska vlajka, ktorá predstavuje ideál jednoty európskych občanov.

Rada Európy navrhla aj ostatným európskym inštitúciám, aby prevzali tú istú vlajku.

V roku 1983 Európsky parlament Európskych spoločenstiev tento návrh Rady Európy prijal. Napokon bola vlajka schválená v roku 1985 aj vedúcimi predstaviteľmi členských štátov ES za oficiálny znak Európskej únie, ktorá v tom čase niesla oficiálny názov Európske spoločenstvá. V roku 1986 prijala Európska rada (ES) európsku vlajku za oficiálny emblém Európskej únie.

Od roku 1986 začali tento znak používať všetky európske inštitúcie. Európska vlajka je zároveň jediným znakom Európskej komisie, výkonnej inštitúcie Európskej únie. Ostatné inštitúcie a orgány EÚ majú okrem európskej zástavy aj vlastné znaky .

Emblémy orgánov a inštitúcií EÚ

Inštitúcie a orgány

	Európska únia
	Parlament
	Rada
	Komisia	Tento emblém sa používa v dokumentoch Komisie, ktoré sa týkajú politiky Spoločenstva. Tento emblém sa používa v dokumentoch Komisie, ktoré majú výlučne interný charakter [napríklad Who is who (medziinštitucionálny adresár)
	Súdny dvor
	Európska centrálna banka
	Dvor audítorov
	Európsky hospodársky a sociálny výbor
	Výbor regiónov
	Európska investičná banka
	Európsky investičný fond
	Ombudsman
	Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov
Medziinštitucionálne služby a agentúry (decentralizované organizácie)
Agentúra Európskej únie pre základné práva		Agentúra Spoločenstva pre kontrolu rybného hospodárstva
Eurojust		Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
Európska agentúra pre bezpečnosť letectva		Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií
Európska agentúra pre lieky		Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie
Európska environmentálna agentúra		Európska chemická agentúra
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie		Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok
Európska námorná bezpečnostná agentúra		Európska obranná agentúra
Európska policajná akadémia		Európska škola verejnej správy
Európska železničná agentúra		Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb
Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť		Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania
Európsky policajný úrad		Európsky úrad pre bezpečnosť potravín
Európsky úrad pre dohľad nad globálnymi navigačnými satelitnými systémami (GNSS)		Európsky úrad pre výber pracovníkov
Eurostat		Inštitút Európskej únie pre bezpečnostné štúdie
Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie		Satelitné stredisko Európskej únie
spoločný podnik Fusion for Energy		Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)
Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie		Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín
Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum		Výkonná agentúra pre transeurópsku dopravnú sieť
Výkonná agentúra pre výskum

 

Zdroj: Portál EÚ – http://publications.europa.eu/code/sk/sk-5000200.htm

Európska vlajka sa skladá z kruhu dvanástich zlatých hviezd na modrom pozadí (číslo dvanásť reprezentuje dokonalosť a úplnosť). Ich usporiadanie do kruhu symbolizuje ideály jednoty, solidarity a harmonie národov Európy.

Symbolický opis

Na pozadí modrej oblohy dvanásť zlatých hviezd tvorí kruh a predstavuje jednotu národov Európy. Počet hviezd je stály - dvanástka je symbol dokonalosti a jednoty.

Heraldický opis

Na azúrovom poli kruh dvanástich zlatých päťcípych hviezd, ktoré sa nedotýkajú.

Geometrický opis

Znak má tvar modrej obdĺžnikovej vlajky, ktorej šírka je jedenapolkrát dlhšia ako výška. Dvanásť zlatých hviezd je rozmiestnených v rovnakých vzdialenostiach tvoriac neviditeľný kruh, ktorého stred je priesečníkom diagonál obdĺžnika. Polomer kruhu sa rovná jednej tretine šírky vlajky. Každá z hviezd má päť cípov, ktoré sú umiestnené po obvode neviditeľného kruhu, ktorého polomer je jedna osemnástina z vertikálnej šírky. Všetky hviezdy sú zvislé, to znamená, že jeden cíp je vertikálny a dva cípy tvoria pravý uhol so sťažňom vlajky. Kruh hviezd má pripomínať ciferník hodín. Počet hviezd sa nemení.

Vyvešiavanie Európskej vlajky

Vyvešiavanie Európskej vlajky nie je špeciálne upravené právnymi reglementmi Európskej únie. Upravujú ich právne poriadky členských krajín EÚ, vrátane Slovenska.

Ministerstvo vnútra SR vydalo pod číslom SVS 204-2004/00329 z 19. apríla 2004 Odporúčanie na používanie vlajky Európskej únie pre štátne orgány a územnú samosprávu a nimi riadené právnické osoby a verejnoprávne inštitúcie Slovenskej republiky: http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/documents/statne_symboly/odporucanie_00329.pdf

Vlajka Európskej únie je od 1. mája 2004 súčasťou vlajkovej prezentácie Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ.

Použitie Európskeho znaku tretími stranami

Európsky znak možno použiť len v prípadoch, ak je vylúčené, aby si užívateľ znaku zamenil Európsku úniu, (Európske spoločenstvo) a Radu Európy,

Európsky znak sa nesmie použiť na účely a činnosti, ktoré nie sú v súlade s cieľmi a princípmi Európskej únie a Rady Európy.

Povolenie na používanie európskeho znaku sa neudeľuje ako výlučné právo; znak si nemožno ani privlastniť, ani použiť ako firemnú značku, logo, či už prostredníctvom registrácie, alebo iným spôsobom. Každý prípad sa osobitne posúdi, aby sa dalo jasne určiť, či spĺňa kritériá uvedené vyššie. Povolenie sa nevydá, ak by sa znak mal použiť na obchodné účely v kombinácii s logom, názvom alebo značkou firmy.

Žiadosti z členských štátov EÚ:

European Commission
Secretariat-General
Directorate E-1 — Institutional Matters
Rue de la Loi/Wetstraat 200
1049 Bruxelles/Brussel
BELGIQUE/BELGIË
Tel.: +32 22962626
Fax: +33 388412052
E-mail: embl@ec.europa.eu

Žiadosti z nečlenských štátov EÚ:

Council of Europe
Directorate of Legal Advice and Public International Law (Dlapil)
67075 Strasbourg Cedex
FRANCE
Tel.:   +33 388412000
Fax: +33 388412052
E-mail: legal.advice@coe.int

Originály dokumentov si môžete stiahnuť na internetovej adrese:
http://europa.eu/abc/symbols/emblem/download_sk.htm

Používanie symbolu EÚ

Používanie symbolu EÚ sa riadi dohodou medzi Radou Európy a Európskou komisiou, ktorá stanovuje, že európsky symbol môžu používať tretie strany len pokiaľ:

• tým nedochádza k zámene užívateľa a Európskej únie alebo Rady Európy
• nie je spojené s aktivitami, ktoré sa nezlučujú so zásadami a cieľmi Európskej únie a Rady Európy

Povolenie používania európskeho symbolu nezakladá právo na jeho exkluzivne používania. Nedovoľuje privlastnenie si symbolu alebo akejkoľvek podobnej obchodnej známky alebo loga, registráciou alebo akýmkoľvek iným spôsobom. Generálny sekretariát Európskej komisie nevidí žiadne prekážky pri používaní európskeho symbolu, pokiaľ sú splnené tieto dve podmienky, ale každá žiadosť musí byť preskúmaná samostatne. Schválenie nie je pravdepodobné, pokiaľ ide o komerčnú činnosť a európsky symbol je používaný v spojení s vlastným logom,  v mene alebo obchodnej známky spoločnosti.

V roku 1979 Rada Európy zaregistrovala tento symbol vo Svetovej organizácii duševného vlastníctva (WIPO). V dôsledku tejto registrácie získal európsky symbol ochranu v súlade s Článkom 6 Parížskeho dohovoru o ochrane priemyselného vlastníctva.

Hymna Európskej únie

Hymnou Európskej únie je Óda na radosť z Beethovenovej Deviatej symfónie. Ale keď sa používa ako hymna EÚ, tak je Óda na radosť bez slov.

Friedrich Schiller
An die Freude
(verše zhudobnené Beethovenom)

Freude, schöner Götterfunken,
Tochter aus Elysium,
Wir betreten feuertrunken,
Himlische, dein Heiligtum!

Deine Zauber binden wieder,
Was die Mode streng geteilt;
Alle Menschen werden Brüder,
Wo dein sanfter Flügel weilt.

Wem der grosse Wurf gelungen,
Eines Freundes Freund zu sein,
Wer ein holdes Weib errungen,
Mische seinen Jubel ein!

Ja, wer auch nur eine Seele
Sein nennt auf dem Erdenrund!
Und wer's nie gekonnt, der stehle
Weinend sich aus diesem Bund.

Freude trinken alle Wesen
An den Brüsten der Natur;
Alle Guten, alle Bösen
Folgen ihrer Rosenspur.

Küsse gab sie uns und Reben,
Einen Freund, geprüft im Tod;
Wollust ward dem Wurm gegeben,
Und der Cherub steht vor Gott!

Froh, wie seine Sonnen Fliegen
Durch des Himmels prächt'gen Plan,
Laufet, Brüder, eure Bahn,
Freudig, wie ein Held zum Siegen.

Seid umschlungen, Millionen.
Diesen Kuss der ganzen Welt!
Brüder! Über'm Sternenzelt
Muss ein lieber Vater wohnen.

Ihr stürzt nieder, Millionen?
Ahnest du den Schöpfer, Welt?
Such' ihn über'm Sternenzelt!
über Sternen muss er wohnen.

Slovenský preklad :

Óda na radosť

Radosť – jasná iskra bohov,
elyzejskej dcéry hlas,
teraz s láskou nevýslovnou
ku svätyni vedieš nás.

Tvoje kúzla prinavrátia,
čo zlá doba nechráni –
všetci ľudia budú bratia
pod tvojimi krídlami. 

Ak ti dosiaľ šťastie prialo,
priateľovi pomáhaj,
ak túžiš za ženou stálou,
príď – tu u nás nájdeš raj. 

Keby sa dnes každá duša
stretla hneď na úsvite,
svätý mier viac nenarušia,
plač so smútkom odíde. 

Radosť! Človek odjakživa
pije z ňadier prírody,
ľudia tebou sa len živia,
z teba žijú národy. 

Plný strapec tmavej révy –
darca najvzácnejších vín,
tebou sýtia sa aj červy,
teba schváli Cherubín. 

Lúče slnečné sa roja,
nebo žiari nad nami,
spoločnými cestami
poďme v časoch nepokoja. 

V náruč poďte milióny –
tu je bozk pre celý svet.
Bratia k hniezdam vzneste let,
kde náš milý Otec tróni. 

V prach sa kloňte – milióny,
života bez Tvorcu niet.
Tam pri hviezdach bude bdieť,
tam pri hviezdach musí tróniť. 

Radosť, jasná iskra bohov,
elyzejskej dcéry hlas,
teraz s láskou nevýslovnou
ku svätyni vedieš nás.

Friedrich Schiller, preložila Jela Krčméry-Vrtelová

Návrh latinského textu hymny EÚ

Latinský text hymny EÚ vznikol ako súkromná iniciatíva rakúskeho profesora Petera Rolanda z Europa Academy vo Viedni. Vo februári 2004 (2. 2. 2004) návrh textu Európskej hymny v latinčine (2. 2. 2004) představil pán profesor predsedovi EK návrh textu hymny EU v latinčine.

Hymnus Latinus Unionis Europaeae

Est Europa nunc unita
et unita maneat;
una in diversitate
pacem mundi augeat.

Semper regant in Europa
fides et iustitia
et libertas populorum
in maiore patria.

Cives, floreat Europa,
opus magnum vocat vos.
Stellae signa sunt in caelo
aureae, quae iungant nos

Zdroj: EUobserver.com

Óda na radosť nie je len hymnou Európskej únie, ale je hymnou celej Európy v širšom slova zmysle. Melódia pochádza z Deviatej symfónie, ktorú v roku 1823 skomponoval Ludwig van Beethoven.

V záverečnej časti symfónie zhudobnil Beethoven „Ódu na radosť“, ktorú napísal v roku 1785 Friedrich von Schiller. Táto báseň vyjadruje Schillerovu idealistickú víziu o bratstve celého ľudstva, ktorú zdieľal aj Beethoven.

V roku 1972 Rada Európy (ktorá navrhla aj európsku zástavu) prijala Beethovenovu "Ódu na radosť" za svoju hymnu. Svetoznámy dirigent Herbert von Karajan za základe objednávky Rady Európy napísal tri hudobné úpravy spomínanej skladby: pre klavír, pre dychové nástroje a pre symfonický orchester. Táto hymna vyjadruje bez slov, v univerzálnom jazyku hudby ideály slobody, mieru a solidarity, ktoré sú spoločné pre celú Európu.

V roku 1985 predsedovia vlád a hlavy členských štátov EÚ schválili jej prijatie za oficiálnu hymnu Európskej únie. Hymna EÚ nenahrádza štátne hymny jednotlivých členských štátov. Je oslavou hodnôt, ktoré sú vlastné všetkým európskym štátom, a oslavou zjednotenia v rozmanitosti.

Chcete si vypočuť Európsku hymnu?
Jej nahrávku si môžete vypočuť aj priamo z našej stránky po kliknutí na ikonky v rámečku. Výhradné autorské práva však patria Európskej komisii. Z jej webovej stránky sme stiahli nahrávku len kvôli jednoduchšiemu prístupu k nej. Nahral ju Mládežnícky dychový súbor Európskej únie pod vedením André Reichlinga. Nahrávka pochádza z roku 1994 z divadla Teatro da Trinade v Lisabone. Autorom hudobnej úpravy je Herbert von Karajan. Európska komisia ďakuje všetkým, ktorí sa podieľali na realizácii tejto nahrávky. Všetky práva producenta a vlastníka reprodukovanej nahrávky, čiže Európskej komisie, sú vyhradené!

Vypočujte si Európsku hymnu (02:07)

Real Player	Windows Media Player
24 kbs (Modem)	24 kbs (Modem)
320 kbs (DSL/Cable/LAN)	320 kbs (DSL/Cable/LAN)

História európskej hymny

V roku 1972 prijala Rada Európy za svoju hymnu záverečnú vetu Deviatej symfónie (chorálnej) d moll, op. 125 Ludwiga Van Beethovena z roku 1823, v ktorej tento geniálny skladateľ zhudobnil Schillerovu báseň Ódu na radosť (An die Freude). Dirigenta Herberta Von Karajana požiadali, aby skomponoval tri aranžmány Ódy - pre piano, pre dychové nástroje a pre symfonický orchestr. Karajanom upravenú skladbu prijali v roku 1985 hlavy štátov a predsedovia vlád členských krajín EÚ za oficiálnu hymnu Únie.

Geniálne jednoduchá Beethovenova melódia nenahrádza národné hymny jednotlivých členských krajín EÚ. Preto je hraná bez slov. Univerzálnym jazykom hudby oslavuje hodnoty, ktoré môžu zdieľať všetci Európania bez rozdielu, - ideály slobody, mieru a solidarity.

Nebolo to po prvýkrát, čo bola Beethovenova hudba použitá na zvýznamnenie európskych hodnôt. Už počas Druhej svetové vojny začínala BBC svoje vysielanie do nacistami okupovanej Európy úvodnými taktami Beethovenovej Piatej symfónie. O pár desaťročí neskôr sa potom iná Beethovenova skladba stala hymnou povojnovej Európy slobodomilovných a rovnoprávnych národov, o akých sníval aj sám skladateľ.

Beethoven však už Ódu na radosť nepočul. Devianta symfónia bola po prvýkrát verejne uvedená vo Viedni 7. mája 1824. Orchester dirigoval Beethoven osobne, ale v tom čase bol už autor postihnutý hluchotou. Skladateľ stratil nad orchestrom kontrolu a v zápale dirigoval ďalej i potom, čo už hudba skončila. Až napokon jeden z hráčov otočil Beethovena tvárou do hľadiska, aby mohol byť skladateľ očitým svedkom obrovských oficií nadšeného viedenského publika.

Európská mena

Euro, EUR alebo € (v latinskej a gréckej abecede) je spoločnou menou Európskej únie, ktorú postupne prijímajú členské krajiny EÚ. Euromince a eurobankovky boli uvoľnené do obehu 1. januára 2002. Do roku 2010 zaviedlo euro ako svoje platidlo týchto 16 členských krajín EÚ: Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Cyprus, Luxembursko, Malta, Nemecko, Holandsko, Portugalsko, Rakúsko, Grécko, Slovensko, Slovinsko a Španielsko.

Euro používajú aj štyri európske miništáty, ktoré majú menovú úniu s členskými krajinami EÚ (Andorra, Monako, San Marino a Vatikán), a tiež Čierna Hora a bývalá srbská provincia Kosovo.

Euromince

Euromince majú 8 nominálnych hodnôt: 1 eurocent, 2 eurocenty, 5 eurocentov, 10 eurocentov, 20 eurocentov, 50 eurocentov, 1 euro a 2 eurá.

Rub 1, 2 a 5 centov zobrazuje časť zemského glóbusu, na ktorom je zvýraznený európsky kontinent. Mince hodnoty 10, 20 a 50 centov, 1 a 2 eura zobrazujú samotnú Európu. Na všetkých minciach je takisto vyobrazených 12 únijných hviezd.

Zatiaľčo rub mincí je jednotný pre všetky krajiny používajúce euro, druhá strana mincí (líce) je „národná" . Každá krajina, ktorá prijala euro vydáva euromince s vlastnou lícovou stranou, ktorá je buď na všetkých minciach rovnaká (napr. Belgicko), alebo má každá hodnota svoj vlastný motív (Taliansko). Monarchie majú spravidla na lícnej strane portrét panovníka, republiky na eurominciach používajú rôzne národné, kultúrne alebo prírodné motívy alebo pamiatky.

Na niektorých minciach môže byť uvedený starší dátum vydania ako je rok 1999, kedy bolo euro zavedené. Ide o francúzske, španielske, belgické, finské a holandské mince. Na miesto roku, kedy boli mince uvolnené do obehu, používajú tieto krajiny tradične rok, kedy boli  mince vyrazené.

Členské krajiny môžu vydávať aj obmedzený počet pamätných mincí v hodnote 2 eur.

Odporúčanie EK k vzhľadu národných strán na eurominciach

Tretieho júna 2005 vydala Európska komisia odoporúčanie k vzhľadu národných strán euromincí v obehu.

Národné strany všetkých nominálnych hodnôt euromincí v obehu by mali obsahovať označenie vydávajúcej členskej krajiny EÚ vo forme názvu členského štátu alebo jeho skratky.

• Na národnej strane by nemala byť znova uvedená nominálna hodnota, ani akákoľvek jej časť, mince, ani názov jednotnej meny alebo jej podjednotky, pokiaľ takéto označenie nevychádza z rozdielnej abecedy.
• Vlys hrany mince v hodnote dvoch eur môže niesť označenie nominálnej hodnoty za predpokladu, že je použitá len číslica „2" alebo údaj „euro".

Toto odporúčanie nespĺňali belgické, fínske, nemecké, rakúske a grécke mince. Tieto krajiny musia preto vzhľad svojich mincí upraviť tak, aby spĺňali stanovené požiadavky. Fínsko (od 2007) a Belgicko (od 2008) už vzhľad mincí podľa smernice upravili. Staré mince pritom zostávajú v platnosti.

Miništáty

Napriek tomu, že nie sú členmi Európskej únie, používajú Monako, San Marino a Vatikán (na rozdřel napríklad od Andorry) euromince s vlastnou lícovou stranou, ktorá ale nekončia bežne v obehu, ale sú veľkým lákadlom pre zberateľov.

Andorra si zabezpečila právo raziť mince so svojou vlastnou národnou stranou ešte predtým, kým v roku 2005 súhlasila s predpismi, ktoré obmedzili jej postavenie daňového raja. Úrad pre razení mincí však z urgellského biskupa prešiel na andorrskú vládu.

Jedno a dvojcentovky

V roku 2004 začali maloobchodníci z celého Holandska poukazovať na to, že manipulácie s jedno a dvojcentami je pre ne príliš finančne náročné a požiadali, aby nohli používať len mince s nominálnou hodnotou od 5 centov vyššie. Aj keď sú v súčasnosti v Holandsku mince najnižšej nominálnej hodnoty veľmi zriedka používané, naďalej zostávajú oficiálnym platidlom.

Rovnako Fínsko nepoužíva 1 a 2 centovky, aj keď ich stále razí a zberatelia si tieto drobné mince cenia- v dobrom stave môžu mať pre nich cenu i tisíckrát väčšiu, ako je ich skutočná nominálna hodnota.

Eurobankovky

Eurobankovky majú sedem nominálnych hodnôt - 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 E, ktoré sa odlišujú veľkosťou a farbou.

Podoba eurobankoviek vzišla z celoeurópskej súťaže, ktorá bola vyhlásená pri zasadaní Európskeho menového inštitútu vo februári 1996. Ako víťazný bol vybraný návrh Roberta Kalinu z Österreichische Nationalbank.

Ako ústrednú tému jednotlivých bankoviek si autor zvolil architektonické slohy, ktoré vytvárali a vytvárajú ráz európskeho kontinentu od antiky po súčasnosť. Kvôli nestrannosti  nebolo možné uplatniť v nich príklady architektúry zo všetkých členských krajín EÚ. Autor však dbal na to, aby jednotlivé ukážky architektúry nepredstavovali žiadnu konkrétnu pamiatku. Na prednej strane sú zobrazené okenné kružby a portály, ktoré symbolizujú európskeho ducha otvorenosti. Mosty na rubové strane majú predstavovať spojenir medzi európskymi národmi a medzi Európou a zvyškom sveta.

Vedľa motívu európskej vlajky sú  na bankovkách takisto uvedené iniciály Európskej centrálnej banky v piatich jazykových verziách (BCE, ECB, EZB, EKT, EKP), názov „EURO" v abecedách používaných v EÚ (latinskej a gréckej), mapa Európy na zadnej strane, podpis prezidenta ECB a značka © označujúca ochranu autorských práv.

Motto Európskej únie

United in diversity - Zjednotení v rozmanitosti

Motto Európskej únie sa začalo používať na začiatku 21. storočia. 

"Istí si tým, že Európa, »Jednotná v rozmanitosti«, im (európskym národom) poskytuje najlepšie možnosti k tomu, aby pri zachovaní práv každého jedinca a s vedomím svojej zodpovednosti voči budúcim generáciám a tejto planéte mohli pokračovať vo veľkom dobrodružstve, ktoré z neho robí mimoriadny priestor pre nádeje ľudstva..."

…písalo sa v preambule Európskej ústavnej zmluvy. Článok I-8 EÚZ sa o tomto motte (hesle) zmieňuje medzi symbolmi EÚ. Aj keď EÚZ napokon nebola ratifikovaná a nahradilu ju Lisabonská zmluva, heslo sa vžilo ako motto Európskej únie.

Narodeniny EÚ

Dňom Európy, čiže narodeninami Európskej únie je 9. máj. V tento deň si EÚ pripomína vyhlásenie Roberta Schumana z roku 1950, ktoré sa považuje za začiatok vytvárania Európskej únie. Vtedajší francúzsky minister zahraničných vecí navrhol vytvorenie takej organizácie, ktorá by dohliadala na uhoľný a oceliarsky priemysel európskych krajín a koordinovala ich aktivity.

Deviateho mája 1950 Robert Schuman prezentoval svoj návrh na vytvorenie organizovanej Európy, nevyhnutnej na udržanie mierových vzťahov. Tento návrh - známy ako Schumanova deklarácia - považujeme za začiatok vytvárania dnešnej Európskej Únie. Práve Schumanova deklaráiae sa stala impulsom k povojnovej spolupráci európskych vlád a základným stavebným kameňom pre neskorší vznik Európskej únie.

Európski predstavitelia rozhodli o zavedení sviatku Dňa Európy na Milánskom summite EÚ v roku 1985. Sviatok má okrem iného podčiarknuť skutočnosť, že každá krajina, ktorá sa dobrovoľne rozhodla vstúpiť do Európskej únie sa zároveň zaviazala ctiť si a presadzovať základné hodnoty spoločenstva.

Aj keď je 9. máj verejne známy ako Deň Európy, často sa tiež označuje ako Schumanov deň na počesť tohto veľkého Európana. Oslavy Dňa Európy sa konajú na verejných priestranstvách európskych miest každý rok.

Schumanova deklarácia

Zrejme iba málo ľudí v Európe vie, že 9. mája 1950 sa urobil prvý krok k tomu, čo je dnes známe ako Európska únia.

V tento deň v Paríži, na pozadí hrozby tretej svetovej vojny, ktorá opanovala celú Európu, francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman predniesol zástupcom medzinárodnej tlače deklaráciu vyzývajúcu Francúzsko, Nemecko a ďalšie európske krajiny na to, aby spojili svoju výrobu uhlia a ocele, ako "prvý konkrétny základ Európskej federácie". 

To, čo navrhoval, bolo vytvorenie nadnárodnej európskej inštitúcie, ktorej úlohou by bolo riadenie uhoľného a oceliarskeho priemyslu, teda odvetví, ktoré v tom čase boli základom celej vojenskej moci. Krajiny, na ktoré sa obracal, sa takmer zničili v strašnom konflikte, ktorý po sebe zanechal pocit materiálnej a morálnej skazy.

Všetko sa teda začalo toho dňa. Preto sa počas milánskeho samitu čelných predstaviteľov EÚ v roku 1985 rozhodlo, že 9. máj bude "Dňom Európy".

Každá krajina, ktorá sa demokraticky rozhodne pristúpiť k Európskej únii, podporuje jej základné hodnoty mieru a solidarity. 

Tieto hodnoty nachádzajú svoje vyjadrenie v ekonomickom a sociálnom vývoji, ktorý zohľadňuje environmentálny a regionálny rozmer, čo je záruka slušnej životnej úrovne všetkých jej občanov.

Hoci Európa ako taká jestvovala po stáročia, jej spojivá v minulosti, pri nejestvovaní pravidiel a inštitúcií, nestačili zabrániť tým najotrasnejším tragédiám.

Zjednotenie Európy sa nedá uskutočniť za jeden deň, ba dokonca ani za pár desaťročí. Stále je veľa nedostatkov a zjavných nedokonalostí. Projekt, ktorý sa započal bezprostredne po druhej svetovej vojne, je ešte stále príliš mladý. V minulosti boli snahy o zjednotenie Európy založené na nadvláde jedných nad druhými. Tieto pokusy nemohli pretrvať, pretože tí, ktorí boli podrobení, mali len jeden cieľ: znovu získať svoju slobodu.

V súčasnosti je vytúženým cieľom niečo úplne iné: vybudovať Európu, ktorá ctí slobodu a identitu všetkých ľudí, ktorí ju tvoria. Iba zjednotením svojich národov môže Európa získať vládu nad vlastným osudom a zohrať vo svete pozitívnu úlohu.

Európska únia slúži občanom. Zachovávajúc si svoje vlastné hodnoty, zvyky a jazyk, by sa mali európski občania v "európskom dome" cítiť dobre.

Brožúra "Nová myšlienka pre Európu: Schumanova deklarácia – 1950 – 2000"

Text Deklarácie z 9. mája 1950

Toto je plné znenie návrhu, ktorý predniesol francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman a ktorý viedol k vytvoreniu toho, čo je dnes Európska únia.

Svetový mier nemožno zachovať bez toho, aby sme nevyvinuli tvorivé úsilie, úmerné nebezpečenstvám, ktoré ho ohrozujú.
Príspevok, ktorý môže organizovaná a žijúca Európa dať civilizácii, je nevyhnutný na 
zachovanie mierových vzťahov. Tým, že na seba zobralo na viac než 20 rokov úlohu bojovníka za zjednotenú Európu, sledovalo Francúzsko vždy svoj najdôležitejší cieľ – službu mieru. Zjednotenú Európu sa však nepodarilo dosiahnuť a zažili sme vojnu.

Európa sa nestvorí naraz, alebo podľa jediného plánu. Bude postavená prostredníctvom konkrétnych úspechov, ktoré najprv vytvoria skutočnú solidaritu. Zbližovanie národov Európy si vyžaduje odstránenie odvekého súperenia Francúzska a Nemecka. Akýkoľvek čin, ktorý sa rozhodneme vykonať, sa musí predovšetkým týkať týchto dvoch krajín.
S týmto cieľom na zreteli francúzska vláda navrhuje, aby sa začalo okamžite konať v obmedzenej ale rozhodujúcej veci.

Navrhuje, aby sa celá francúzska a nemecká výroba uhlia a ocele podriadila spoločnému Vysokému úradu, ako organizácii otvorenej pre účasť ďalších krajín Európy. Spoločné využívanie výroby uhlia a ocele by malo okamžite zaistiť spoločné základy pre hospodársky rozvoj ako prvý krok k federalizácii Európy a zmeniť osudy oblastí už dlho zasvätených výrobe prostriedkov na vedenie vojen, ktorých boli najustavičnejšími obeťami.

Takto nastolená solidarita vo výrobe učiní úplne očividným, že akákoľvek vojna medzi Francúzskom a Nemeckom sa stane nielen čisto nemysliteľnou, ale aj hmotne nemožnou. Vytvorenie tejto mocnej výrobnej jednotky, otvorenej pre všetky krajiny, ktoré sú ochotné účastniť sa a konečne zaviazať k poskytovaniu základných prvkov priemyselnej výroby všetkým členským krajinám za rovnakých podmienok, položí skutočný základ pre ich hospodárske zjednotenie.

Táto výroba bude ponúknutá svetu ako celku bez rozdielu alebo výnimiek, s cieľom prispieť k zvýšeniu životnej úrovne a na podporu mierových úspechov. Navýšenie prostriedkov Európe umožní napĺňať jednu zo svojich základných úloh, a tou je rozvoj afrického kontinentu.
Týmto spôsobom sa jednoducho a rýchlo bude uskutočňovať splynutie záujmov, ktoré je nevyhnutné pre vytvorenie spoločného hospodárskeho systému; môže to byť základ pre vytvorenie širšieho a hlbšieho spoločenstva medzi krajinami, ktoré boli dlho rozdelené krvavými spormi.

Zavedením spoločného využívania základnej výroby a založením nového Vysokého úradu, ktorého rozhodnutia budú pre Francúzsko, Nemecko a ďalšie členské štáty záväzné, položí tento návrh prvý konkrétny základ Európskej federácie, ktorá je nevyhnutná pre zachovanie mieru. Na podporu uskutočnenia stanovených cieľov je francúzska vláda pripravená otvoriť rokovania na nasledujúcich základoch.

Stanovenou úlohou tohto spoločného Vysokého úradu bude zabezpečiť: v najkratšom možnom čase modernizáciu výroby a zlepšenie jej kvality, dodávky uhlia a ocele na francúzske a nemecké trhy, ako aj na trhy ďalších členských štátov, za rovnakých podmienok, rast v spoločnom vývoze do iných krajín a vyrovnanie a zlepšenie životných podmienok robotníkov v týchto priemysloch.

Na dosiahnutie týchto cieľov, vychádzajúc zo značne rozdielnych podmienok, v ktorých sa v súčasnosti nachádza výroba členských štátov, sa navrhuje zavedenie niekoľkých prechodných opatrení, ako napríklad uplatňovanie výrobného a investičného plánu, zavedenie kompenzačného mechanizmu na vyrovnanie cien, a vytvorenie reštrukturalizačného fondu na uľahčenie racionalizácie výroby. Pohyb uhlia o ocele medzi členskými krajinami bude okamžite oslobodený od všetkých ciel a nebude ovplyvňovaný rozdielnymi dopravnými sadzbami. Postupne sa vytvoria podmienky, ktoré samovoľne povedú k racionálnejšiemu rozdeľovaniu výroby pri čo najvyššom stupni produktivity.

Na rozdiel od medzinárodného kartelu, ktorý má sklon zavádzať obmedzujúce praktiky na rozdeľovanie a využívanie národných trhov a na udržanie vysokých ziskov, táto organizácia zabezpečí splynutie trhov a rozšírenie výroby.

Vyššie uvedené základné princípy a záväzky budú predmetom zmluvy, ktorú štáty medzi sebou podpíšu a ktorá bude predložená na ratifikáciu ich parlamentmi. Rokovania potrebné pre dojednanie podrobností mechanizmov sa uskutočnia za pomoci arbitra, stanoveného spoločnou dohodou. Tomuto arbitrovi bude zverená úloha dohliadať, aby sa dosiahnuté dohody zhodovali s ustanovenými princípmi, a v prípade, že sa dospeje k mŕtvemu bodu, on rozhodne o tom, aké riešenie sa prijme.

Spoločný Vysoký úrad poverený riadením tohto projektu bude pozostávať z nezávislých osôb ustanovených vládami za rovnakého zastúpenia. Predseda bude vybratý spoločnou dohodou medzi vládami. Rozhodnutia úradu budú vykonateľné vo Francúzsku, Nemecku a ďalších členských krajinách. Zavedú sa náležité opatrenia pre prostriedky odvolania proti rozhodnutiam úradu.
Pri úrade bude akreditovaný zástupca Organizácie Spojených národov a budú mu dané pokyny, aby Organizácii Spojených národov dvakrát ročne predkladal verejnú správu o tom, ako táto nová organizácia pracuje a predovšetkým o tom, ako zabezpečuje svoje ciele.

Založenie Vysokého úradu nebude mať žiaden vplyv na spôsoby vlastnenia podnikov. Pri plnení svojich úloh bude Vysoký úrad brať na zreteľ právomoci zverené Medzinárodnému úradu pre Porúrie a povinnosti všetkých druhov uložené Nemecku, a to počas celej doby, po ktorú zostanú v platnosti.

Deň Európy je príležitosťou na aktivity a oslavy, ktoré približujú Európu jej občanom a zbližujú národy únie.

Zdroj: Portál Európskej únie - ec.europa.eu