Stratégia „Európa 2020“

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso predstavil začiatkom marca 2010 nový hospodársky plán “Európa 2020”, ktorý nahradí Lisabonskú stratégiu.

Európska komisia vyzvala členské štáty EÚ, aby sa poučili zo súčasnej krízy a pri napĺňaní cieľov vzájomne spolupracovali.

Európa 2020 je postavená na troch vzájomne prepojených prioritných oblastiach – inteligentnom raste, rozvoji hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách, udržateľnom raste podporujúcom nízkoemisné konkurencieschopné hospodárstvo s efektívnou spotrebou zdrojov  a inkluzívnom raste podporujúcom vysokú zamestnanosť, sociálnu a územnú súdržnosť.

Podľa Európskej komisie by Európska únia do roku 2020 mala splniť päť hlavných cieľov:

  1. miera zamestnanosti obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov by mala dosiahnuť 75 percent,
  2. úroveň investícií do výskumu a vývoja by mala dosiahnuť 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP) EÚ,
  3. v oblasti klímy/energie by sa mali dosiahnuť obmedzenie emisií CO2 o 20 percent a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20 percent a zároveň zníženie spotreby energie o 20 percent,
  4. podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku, by mal klesnúť pod 10 percent a minimálne 40 percent mladých ľudí by malo mať vysokoškolské vzdelanie, .
  5. v EÚ 2020 by malo byť ohrozených chudobou o 20 miliónov ľudí menej, než v roku 2010.

Európska komisia stanovila aj program pozostávajúci z hlavných iniciatív novej stratégie:

  1. „Inovácia v únii – pre orientovanie politiky výskumu/vývoja a inovácií na hlavné výzvy pri súčasnom zbližovaní vedy a trhu s cieľom uvádzať vynálezy na trh v podobe výrobkov. Ako príklad sa dá uviesť skutočnosť, že patent na úrovni Spoločenstva by mohol spoločnostiam každoročne ušetriť 289 miliónov EUR.
  2. Mládež v pohybe – zvyšovanie kvality a medzinárodnej atraktivity európskeho systému vyššieho vzdelávania prostredníctvom propagácie mobility študentov a mladých profesionálov. Konkrétne by napríklad ponuky voľných pracovných miest vo všetkých členských štátoch mali byť ľahšie dostupné v celej Európe a mali by sa náležite uznávať odborné kvalifikácie a skúsenosti.
  3. Digitálny program pre Európu – čerpanie udržateľných hospodárskych a sociálnych výhod, ktoré prináša jednotný digitálny trh prostredníctvom ultrarýchleho internetu. Všetci Európania by mali mať do roku 2013 prístup k vysokorýchlostnému internetu.
  4. Európa efektívne využívajúca zdroje – podpora prechodu smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje. Európa by mala dodržať svoje ciele na rok 2020, pokiaľ ide o výrobu energie, energetickú účinnosť a spotrebu. To by do roku 2020 viedlo k úsporám na dovoze ropy a zemného plynu vo výške 60 miliárd EUR.
  5. Priemyselná politika pre „zelený“ rast – podpora priemyselnej základne EÚ, ktorej cieľom je zabezpečiť jej konkurencieschopnosť v období po prekonaní krízy, podpora podnikania a rozvoj nových zručností. Vytvorili by sa tým milióny nových pracovných miest.
  6. Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta – vytváranie podmienok na modernizáciu trhov práce s cieľom zvyšovať zamestnanosť a zaistiť udržateľnosť našich sociálnych modelov pre obdobia, keď generácia silných populačných ročníkov začne odchádzať do dôchodku, a
  7. Európska platforma na boj proti chudobe – zabezpečovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti prostredníctvom pomoci chudobným a sociálne vylúčeným skupinám a zabezpečenie, aby sa dokázali aktívne podieľať na živote spoločnosti.“

Európska komisia prízvukovala, že implementácia týchto iniciatív si bude vyžadovať úzku spoluprácu na všetkých úrovniach. Komisia chce posilniť metódy riadenia, aby zabezpečila pokrok v napĺňaní cieľov stratégie. Zdôraznila, že program Európa 2020 a Pakt stability a rastu budú oddelenými nástrojmi, no predkladanie správ a vyhodnocovanie oboch programov bude prebiehať súbežne. O časti stratégie a hlavnom smerovaní hospodárskej politiky EÚ rozhodli lídri na jarnom summite EÚ v Bruseli koncom marca (25. - 26. marca 2010), o zvyšku by mali rozhodnúť na summite EÚ v júni 2010.

Európska komisia po zverejnení nového hospodárskeho plánu Európa 2020 vyzvala členské krajiny EÚ, aby sa poučili zo súčasnej krízy a pri napĺňaní cieľov vzájomne spolupracovali. „Sme silnejší, ak pracujeme spoločne a úspešné východisko z krízy závisí od úzkej koordinácie v oblasti hospodárskej politiky. Ak by sme tak nepostupovali, mohlo by to viesť k „stratenému desaťročiu“ relatívneho úpadku, trvalej straty rastu a štrukturálne vysokej nezamestnanosti,“ - uviedla Komisia.

Európa 2020 je postavená na troch vzájomne prepojených prioritných oblastiach – inteligentnom raste, rozvoji hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách, udržateľnom raste podporujúcom nízkoemisné konkurencieschopné hospodárstvo s efektívnou spotrebou zdrojov  a inkluzívnom raste podporujúcom vysokú zamestnanosť, sociálnu a územnú súdržnosť.

Európa 2020 nadväzuje na Lisabonskú stratégiu, ktorú sa podľa všeobecného názoru Únii nepodarilo naplniť. Cieľom predsedu EK J. M. Barrosa a zmyslom stratégie Európa 2020 je taká koordinácia ekonomických politík, ktorá by znížila rozdiely v raste a zamestnanosti a zabránila opakovaniu finančnej krízy.

EÚ sa musí sústrediť na jednotný trh

Stratégia Európa 2020 stanovuje ciele EÚ týkajúce sa investícií do výskumu a vývoja, zamestnanosti, rastu, energetickej efektívnosti a rozvoja koordinovaných politík v oblasti klimatických zmien a obchodu. EÚ sa v najbližšom desaťročí bude musieť sústrediť na jednotný trh vo viacerých oblastiach. Rovnako i na zvýšenie konkurencie a rozšírenie obchodných príležitostí.

Viac peňazí pre vedu

Cieľom Stratégie Európa 2020 je zvýšenie zamestnanosti zo 69 percent na 75 percent pracovnej sily EÚ a zvýšenie investícií do výskumu a vývoja z 1,9 percenta hrubého domáceho produktu únie na 3 percentá.

Objem emisií kysličníka uhličitého (CO2) by sa mal znížiť o 20 percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990 a podiel obnoviteľných zdrojov na finálnej spotrebe energie by mal vzrásť na 20 percent. Stratégia Európa 2020 počíta aj s poklesom spotreby energie o 20 percent.

Krajiny Európskej únie sa zatiaľ nedohodli na cieľoch v oblasti rastu ekonomiky. Očakáva sa, že únia sa zameria na zdvojnásobenie svojho rastového potenciálu, ktorý je na úrovni približne dvoch percent.

Európsky parlament k stratégii Európa 2020

Aj Európsky parlament prijal (11. marca 2010) uznesenie o stratégii EÚ 2020. Text uznesenia položil dôraz na znižovanie miery nezamestnanosti, zlepšenie koordinácie hospodárskych politík a posilnenie hospodárskych pravidiel prijatím záväzných predpisov.

Poslanci EP zdôraznili, že financovanie z EÚ by malo byť podmienené výsledkami a zlučiteľnosťou s cieľmi stratégie. Vzhľadom na to, že hrubý domáci produkt EÚ zaznamenal pokles o 4 percentá a v členských krajinách Európskej únie je spolu viac ako 23 miliónov nezamestnaných, stratégia EÚ 2020 musí podľa poslancov EP poskytovať efektívnu odpoveď na hospodársku a finančnú krízu.

Schválené uznesenie EP žiada Európsku komisiu, aby predložila nové opatrenia a prípadne aj sankcie voči tým členským štátom, ktoré nebudú stratégiu EÚ 2020 uplatňovať a odmeny pre tie, ktoré ju naopak, budú uplatňovať. Parlament sa domnieva, že členské štáty by mali uviesť ako využívali finančné prostriedky EÚ na dosiahnutie jednotlivých cieľov EÚ 2020. Financovanie z EÚ by malo byť podmienené výsledkami a zlučiteľnosťou s cieľmi tejto stratégie. Vzhľadom na to, že v rámci predchádzajúcej Lisabonskej stratégie neboli splnené mnohé ciele, Parlament privítal rozhodnutie Európskej rady o stanovení menšieho počtu cieľov v rámci EÚ 2020, a zároveň o ich vyjasnení, zreálnení a lepšom kvantifikovaní.

Európsky parlament  pripomenul svoju kľúčovú úlohu v tejto stratégii. Zvýraznil, že je potrebné vypracovať medziinštitucionálnu dohodu, ktorá by mala zabrániť Rade EÚ konať jednostranne, bez predchádzajúcich formálnych konzultácií s Parlamentom.

Keďže Lisabonská stratégia nebola úspešná najmä v dôsledku absencie efektívnych stimulov a záväzných nástrojov na úrovni EÚ, Parlament vyzval Radu EÚ, aby sa v oblasti hospodárskej politiky vzdala „metódy otvorenej koordinácie“, a aby na koordináciu hospodárskych reforiem a akčných plánov členských štátov využila všetky dostupné ustanovenia Lisabonskej zmluvy.

Uznesenie EP konštatuje, že nezamestnanosť je hlavným problémom v súvislosti s krízou a preto sa domnieva sa, že EÚ potrebuje novú sociálnu agendu, vrátane boja proti chudobe, pomoci pracovníkom pri kombinovaní práce a starostlivosti, podpory celoživotného vzdelávania, boja proti diskriminácii, podpory uplatňovania rodovej rovnosti a dobrých pracovných podmienok.

Stratégia EÚ 2020 by podľa poslancov mala poskytnúť ambiciózny, koherentnejší a na cieľoch založený prístup k hospodárskej kríze, ktorý zabezpečí súlad prekrývajúcich sa stratégií.
Neschopnosť niektorých členských štátov eurozóny dodržať kritériá Paktu stability a rastu svedčí podľa EP o nedostatočnej hospodárskej koordinácii v rámci krajín EMÚ, čo bude potrebné zmeniť.

Uznesenie EP  zdôrazňuje potrebu jednej európskej kontroly nad všetkými finančnými inštitúciami. Vzhľadom na to, že jednotný vnútorný trh je jednou z kľúčových tém stratégie EÚ 2020, Rada a Komisia by mali predložiť návrhy na jeho dobudovanie a Komisia by mala zvýšiť podporu malých a stredných podnikov, pretože tento sektor vytvára najviac pracovných miest.

Európa 2020 nadväzuje na Lisabonskú stratégiu, ktorá podľa pôvodných vízií mienila urobiť do roku 2010 z EÚ najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku sveta. Túto víziu i väčšinu konkrétnych cieľov, ktoré si EÚ v tejto stratégii dala, sa ale nepodarilo naplniť.

Dorieši systém kontroly plnenia stratégie summit EÚ?

Jedným z kľúčových faktorov vedúcich k nenaplneniu Lisabonskej stratégie bola skutočnosť, že členské krajiny EÚ neplnili jednotlivé ciele. Podobný problém môže riešiť aj nová stratéga EÚ.

Návrh španielskeho predsedníctva o možnosti zavedenia sankcií či "korektívnych opatrení" voči krajinám, ktoré by dané normy neplnili, neprešiel. Preto Európska komisia uvažuje o zavedení systému sledovania krajín a vysielaní varovaní tým členským krajinám, ktoré neplnia stanovené kritériá.

Problém dohľadu nad dodržiavaním cieľov a možnou podobou sankcií pre prípadných "hriešnikov", kontrola plnenia stratégie a postihy pre „neplničov“ patrili aj k témam summitu lídrov členských krajín EÚ, ktorý sa konal v Bruseli koncom marca 2010.

Definitívna podoba stratégie Európa 2020 by mala byť schválená na vrcholnej schôdzke EÚ (júnovom summite) v júni 2010.

Európa 2020 na mimoriadnom februárovom summite EÚ

Stratégia Európa 2020 hýbala aj mimoriadnym summitom EÚ (12. februára 2010).

Lídri sa na summite zamerali najmä na ekonomickú krízu v eurozóne, ale veľkú časť svojho stretnutia venovali aj stratégii Európa 2020. „Obnova Európy je stále veľmi krehká, naše európske ekonomiky čelia obrovským výzvam, náš ekonomický rast je príliš pomalý, aby vytvoril potrebné pracovné miesta a zachoval náš sociálny model a preto musíme držať spolu, aby sme udržali krok s poprednými ekonomikami sveta,“ uviedol stály predseda Rady Heman van Rompuy.

Kým úlohou predsedu Komisie Josého Manuela Barrosu bolo vytvoriť obsahový koncept postlisabonskej stratégie, predseda Rady sa zameral na riadenie. „Chceme mať menej cieľov, ktoré by boli merateľné, diferencované ciele, ktoré by brali do úvahy stav každej krajiny. Tak by sme mali dosiahnuteľnú stratégiu, ktorú by sme mohli monitorovať,“ vysvetlil stály predseda a dodal, že Rada EÚ bude pravidelne požadovať výsledky pokroku.

Nové členské krajiny sú za spoločné politiky

Slovenský premiér Robert Fico po stretnutí mimoriadnej Rady EÚ uviedol, že Európska únia je presvedčená, že stratégia Európa 2020 nesmie vrátiť Európsku úniu do stavu pred krízou. Pokiaľ EÚ splní ciele stratégie, mohla by byť schopná konkurovať Číne, Japonsku, prípadne USA.

Nové členské štáty zdôrazňovali, že majú spoločné ciele – ekonomický rast, sociálnu trhovú ekonomiku a vysokú zamestnanosť a že pri diskusii o stratégii do roku 2020, nejde o diskusiu o rozpočte EÚ, aj keď  naznačujú určité trendy rozpočtového charakteru.

Nové členské krajiny podľa predsedu vlády SR trvajú na zachovaní spoločných politík, či už poľnohospodárskej alebo energetickej v rámci stratégie, pretože keby neexistovali, jedna skupina krajín, vrátane Slovenska, Čiech, Maďarska a Poľska, by boli oproti ostatným významne poškodené.

Premiér uviedol, že z pohľadu Slovenska je jediným východiskom zamerať sa na veľké verejné investície, najmä na budovanie infraštruktúry, keďže trh krajiny je malý a závislý na exporte. Preto bude vláda SR intenzívne pokračovať vo výstavbe ďalších ciest, aj cez PPP projekty.

Slovensko ide iným trendom ako väčšina 

Počas diskusií o ekonomickom stave bloku rezonoval najmä fakt, že Európska únia sa trápi s vysokou nezamestnanosťou, ktorá rastie v Poľsku a to aj napriek tomu, že ako jediná z členských krajín EÚ nezaznamenalo negatívny hospodársky rast (v januári 2010 v krajine dosiahla takmer 13 percent).

Nárast nezamestnanosti, ktorý sa blíži v krajinách EÚ v priemere k 10 percentám je niečo, čo straší každú vládu, ale predovšetkým EÚ ako celok. Aj preto prevláda názor, že kríza ešte zďaleka neskončila, že bude prinášať ďalšie obete v podobe znižovania sociálneho štandardu v niektorých krajinách prípadne v inej podobe,“ vysvetlil premiér Robert Fico.

Členské štáty čelia aj vysokému nárastu deficitov. Európsky priemer dosiahol 7 percent, dokonca hrozí, že dosiahne 7,5 percenta. „Nejdeme tendenciou, ktorá je v EÚ, ale ideme úplne opačne. Znižujeme deficit, ktorý bol z pohľadu krízy najvyšší v roku 2009. Predpokladáme, že v roku 2010 už pôjde dole,“ zdôraznil premiér Fico. Okrem toho ubezpečil, že vláda SR nechce siahať na sociálny štandard Slovákov. „Držíme sa veľmi jasne filozofie, že sa v žiadnom prípade nebudeme dotýkať dosiahnutého sociálneho štandardu, pretože ľudia na Slovensku krízu nespôsobili.“

Predseda Európskej komisie Barroso uviedol, že Európa 2020 je o tom, čo musíme urobiť dnes a zajtra, aby hospodárstvo EÚ opätovne nabralo správny smer. Kríza odhalila zásadné problémy a neudržateľné trendy, ktoré už ďalej nemôžeme ignorovať. Deficit rastu v Európe ohrozuje našu budúcnosť. Musíme rozhodujúcim spôsobom zabojovať s našimi nedostatkami a využiť pri tom náš rozsiahly potenciál. Musíme vybudovať nový hospodársky model postavený na vedomostiach, nízkouhlíkovom hospodárstve a vysokej miere zamestnanosti. Tento boj si vyžaduje mobilizáciu všetkých aktérov v celej Európe.

Európa sa v prvom rade musí poučiť z celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy. Naše hospodárstva sú prirodzeným spôsobom prepojené. Žiaden členský štát nemôže účinne riešiť globálne výzvy, ak koná izolovane. Sme silnejší, ak pracujeme spoločne, a úspešné východisko z krízy preto závisí od úzkej koordinácie v oblasti hospodárskej politiky. Ak by sme tak nepostupovali, mohlo by to viesť k „stratenému desaťročiu“ relatívneho úpadku, trvalej straty rastu a štrukturálne vysokej nezamestnanosti.

Aby EÚ dosiahla konkuriecieschopný rast, Európska komisia predložila vo februári 2010 návrh programu Európa 2020, pozostávajúci z hlavných iniciatív. Ich implementácia je spoločnou prioritou a bude si vyžadovať kroky na všetkých úrovniach: organizácií na úrovni EÚ, členských štátov, miestnej i regionálnej samosprávy.

  • Inovácia v Európskej únii – preorientovanie politiky výskumu/vývoja a inovácií na hlavné výzvy pri súčasnom zbližovaní vedy a trhu s cieľom uvádzať vynálezy na trh v podobe výrobkov. Ako príklad sa dá uviesť skutočnosť, že patent na úrovni Spoločenstva by mohol spoločnostiam každoročne ušetriť 289 miliónov EUR.
  • Mládež v pohybe – zvyšovanie kvality a medzinárodnej atraktivity európskeho systému vyššieho vzdelávania prostredníctvom propagácie mobility študentov a mladých profesionálov. Konkrétne by napríklad ponuky voľných pracovných miest vo všetkých členských štátoch mali byť ľahšie dostupné v celej Európe a mali by sa náležite uznávať odborné kvalifikácie a skúsenosti.
  • Digitálny program pre Európu – čerpanie udržateľných hospodárskych a sociálnych výhod, ktoré prináša jednotný digitálny trh prostredníctvom ultrarýchleho internetu. Všetci Európania by mali mať do roku 2013 prístup k vysokorýchlostnému internetu.
  • Európa efektívne využívajúca zdroje – podpora prechodu smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu, ktoré efektívne využíva zdroje. Európa by mala dodržať svoje ciele na rok 2020, pokiaľ ide o výrobu energie, energetickú účinnosť a spotrebu. To by do roku 2020 viedlo k úsporám na dovoze ropy a zemného plynu vo výške 60 miliárd EUR.
  • Priemyselná politika pre „zelený“ rast – podpora priemyselnej základne EÚ, ktorej cieľom je zaistiť jej konkurencieschopnosť v období po prekonaní krízy, podpora podnikania a rozvoj nových zručností. Vytvorili by sa tým milióny nových pracovných miest.
  • Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta – vytváranie podmienok na modernizáciu trhov práce s cieľom zvyšovať zamestnanosť a zaistiť udržateľnosť našich sociálnych modelov pre obdobia, keď generácia silných populačných ročníkov začne odchádzať do dôchodku, a
  • Európska platforma na boj proti chudobe – zabezpečovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti prostredníctvom pomoci chudobným a sociálne vylúčeným skupinám a zabezpečenie, aby sa dokázali aktívne podieľať na živote spoločnosti.

Ambicióznosť programu Európa 2020 znamená, že zodpovednosť za riadenie a výsledky sa musí presunúť na novú úroveň.

Európska komisia preto vyzvala hlavy štátov a predsedov vlád, aby zodpovedne pristúpili  k novej stratégii a schválili ju na jarnom zasadaní Európskej rady. Posilnila by sa tým aj úloha Európskeho parlamentu.

Budú posilnené aj metódy riadenia s cieľom zabezpečiť, aby sa prijaté záväzky premietli do účinných opatrení v praxi. Komisia bude pokrok monitorovať. S cieľom zvýšiť súdržnosť sa predkladanie správ a vyhodnocovanie v rámci programu Európa 2020 ako aj v rámci Paktu stability a rastu (PSR) uskutoční súbežne, pričom tieto dva programy zároveň zostanú oddelenými nástrojmi. Vďaka tomu sa dosiahne, že obe stratégie budú môcť sledovať podobné reformné ciele a zároveň budú môcť zostať oddelenými nástrojmi.

Stratégia Európa 2020 schválená

Lídri EÚ sa na marcovom summite v Bruseli dohodli na užšej spolupráci v oblasti hospodárskej politiky, ktorá je súčasťou stratégie na zvýšenie rastu počas nastupujúceho desaťročia. V spoločnom vyhlásení vyjadrili súhlas s väčšinou navrhovaného plánu, vrátane posilnenej koordinácie hospodárskej politiky medzi členskými štátmi a EÚ.

Potvrdili potrebu užšej hospodárskej spolupráce, ktorá je nevyhnutná na prekonanie finančnej krízy a dlhodobých výziev, ako sú globalizačné trendy, klimatické zmeny a starnúce obyvateľstvo.

Čelní predstavitelia Únie prijali tri kvantitatívne ciele týkajúce sa rastu zamestnanosti, intenzívnejšieho financovania výskumu a rozvoja a plnenia environmentálnych záväzkov EÚ.

Ďalšie dva ciele, ktoré navrhovala Komisia, (konkrétne išlo o zvyšovanie úrovne vzdelávania a sociálneho začleňovania), budú predmetom diskusií na júnovom summite EÚ 2010.

Na odporúčanie Komisie sa lídri dohodli, že všetky celoeurópske ciele sa následne premietnu do diferencovaných národných cieľov. Ide o historicky prvé rozhodnutie tohto charakteru, ktoré sa neuplatňovalo v predchádzajúcej desaťročnej hospodárskej stratégii EÚ (v Lisabonskej stratégii). Komisia bude môcť prispieť do diskusií o týchto národných cieľoch, konečné rozhodnutie však bude v rukách vlád členských štátov.

Konkrétne návrhy budú predmetom júnového summitu. Lídri sa zároveň dohodli, že zvážia opatrenia na úrovni EÚ, ktoré by pomohli zmazať akékoľvek rozdiely medzi cieľmi EÚ a súčtom národných cieľov.

V tejto súvislosti majú vlády členských štátov predložiť detailné plány, ako zamýšľajú dosiahnuť svoje ciele. Tzv. národné reformné programy by mali takisto prispieť k riešeniu hlavných prekážok hospodárskeho rastu. Plnenie cieľov bude predmetom monitorovania a výročné správy sa budú zverejňovať na úrovni EÚ.

V súvislosti s dohodou eurozóny o záchrannom balíku pre Grécko Rada vyzvala Komisiu, aby na júnovom summite predložila návrhy, ako zlepšiť spoluprácu medzi krajinami, ktoré používajú jednotnú menu. Hodnota eura zaznamenalo v uplynulých mesiacoch pokles v dôsledku obáv investorov o vysoký štátny dlh Grécka a iných krajín.

Zdroj: http://ec.europa.eu/eu2020/index_en.htm

Informácie nájdete aj na http://www.eu2020.gov.sk/