Schengenský informačný systém (SIS) - mozog Schengenu

Schengenský informačný systém (SIS) je databázou, ktorá pomáha členským krajinám v pátraní po osobách a veciach.

V SIS nájdete informácie:

  • o osobách, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na ich zatknutie či odovzdanie na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, alebo o osobách, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na vzatie do predbežnej väzby za účelom ich vydania;
  • o štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorým je nutné odoprieť vstup na územie schengenských krajín;
  • o nezvestných osobách a o osobách, ktoré v záujme svojej vlastnej ochrany alebo predídeniu nebezpečia musia byť dočasne pod policajnou ochranou;
  • o osobách, u ktorých je potrebné zistiť pobyt za účelom trestného konania;
  • o osobách a predmetoch, ktoré sú predmetom skrytej kontroly alebo špecifickej kontroly;
  • o stratených a ukradnutých predmetoch alebo predmetoch hľadaných za účelom zaistenia dôkazov v trestnom konaní (napr. ukradnuté, neoprávnene používané alebo zmiznuté motorové vozidlá, strelné zbrane, nevyplnené úradné doklady, bankovky, ukradnuté kreditné karty, atď.)

Preverenie záznamov v SIS je od 1. septembra 2007 štandardnou súčasťou dôkladnej hraničnej kontroly všetkých občanov tretích krajín prekračujúcich štátne hranice SR, ktorí nepožívajú práva Spoločenstva na voľný pohyb.

Preverenie v SIS je za určitých podmienok možné i pri kontrole osôb Spoločenstva na voľný pohyb (tj. občanov EÚ/Schengenu, EHP a Švajčiarska a ich rodinných príslušníkov) tak, ako sú doteraz preverované v národných databázach.

V rámci minimálnej kontroly je možné vyhľadanie v príslušných databázach (vrátane SIS) z dôvodov zistenia, či predložený cestovný doklad nie je ukradnutý, neoprávnene užívaný, stratený alebo neplatný ako cestovný doklad.

Na nepravidelnej báze, čiže nie systematicky, je možná i kontrola osôb Spoločenstva na voľný pohyb za účelom uistenia sa, že ich prítomnosť na území SR (resp. schengenského priestoru od 1. januára 2008) nepredstavuje vážnu hrozbu pre vnútornú bezpečnosť alebo verejný poriadok Slovenska či hrozbu pre verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy. Kontrola v SIS na rozdiel od iných občanov tretích krajín nie je systematická a netýka sa každej osoby prekračujúcej štátne hranice. Na rozdiel od občanov tretích krajín, ktorí nepožívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb, však nie je prípadný záznam v SIS alebo v inej databáze sám o sebe dôvodom k odopreniu vstupu. Odoprieť vstup je možné iba z dôvodu ochrany verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, čiže pokiaľ ich osobné správanie nepredstavuje skutočné a dostatočne závažné ohrozenie niektorého zo základných záujmov spoločnosti.

Preverenie v SIS je možné uskutočňovať rovnako štandardnými policajnými kontrolami vo vnútrozemí.

Každá osoba má od 1. septembra 2007 možnosť požiadať o informácie o svojich osobných údajoch v SIS a možnosť uplatniť svoje právo prístupu k údajom v SIS. So svojou žiadosťou sa môže obrátiť priamo na správcu osobných údajov (na Policajný zbor SR). Pokiaľ by so svojou žiadosťou neuspela, môže sa domáhať svojich práv v dozornom orgáne, ktorý dbá na dodržiavanie pravidiel ochrany osobných údajov.

Čo je Schengenský informačný systém?

Schengenský informačný systém (SIS) je európskou policajnou databázou, ktorá slúži na pátranie po hľadaných, nezvestných a nežiadúcich osobách, veciach (automobily, registračné značky, cestovné a osobné doklady, registračné doklady k vozidlám, bankovky, zbrane) na území schengenského priestoru.

Do systému prispievajú všetky členské krajiny Schengenu priamo zo svojich národných pátracích databáz. Využívanie SIS je nevyhnutnou podmienkou zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach.

Do SIS majú prístup všetci príslušníci bezpečnostných zborov členských štátov rovnako, ako do svojich národných systémov.

SIS reaguje na otázky v národnom jazyku pýtajúceho sa. Takto je zaistené, že pátranie z ostatných členských štátov má rovnaké uplatnenie a význam, ako pátranie národné.

Doba od vyhlásenia pátrania v jednom štáte do okamihu, kedy je pátrací záznam dostupný cez SIS vo všetkých krajinách, je maximálne 120 sekúnd. Systém tým zásadne prispieva k zvýšeniu efektivity a účinnosti medzinárodného pátrania, čím je kompenzované zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach.

V schengenskom priestore sú v súčasnosti podľa Schengenskej vykonávajúcej zmluvy cez SIS vykonávané tieto druhy pátrania:

- pátranie po osobách na odovzdanie či vydanie
- odoprenie vstupu cudzincovi z tretieho štátu
- nezvestné osoby, osoby, ktoré je potrebné umiestniť do ochranného zariadenia
- pátranie po pobyte osôb hľadaných justíciou - svedkovia, predvolané osoby, osoby, ktorým je potrebné doručiť trestný rozsudok
- skrytá alebo špecifická kontrola osoby či vozidla
- pátranie po ukradnutých, stratených, zneužitých či neplatných veciach, alebo veciach potrebných ako dôkaz v trestnom konaní - motorové vozidlá, zbrane, vyplnené a nevyplnené doklady, registrované bankovky

Nežiadúce osoby

Slovensko, tak ako každá členská krajina Európskej únie, si vypracúva zoznam nežiaducich osôb. S týmto zoznamom prichádza do styku len minimálny počet osôb.

Kto je nežiadúcou osobou?

Nežiadúcou osobou (persona non grata) sa môžete stať buď na základe rozhodnutia, alebo na základe informácií z iných krajín, kde ste sa opakovane dopustili výtržností, alebo iného konania, ktorým ste narušili verejný poriadok. Zapísanie osoby do zoznamu nemusí mať trvalý charakter a môže sa vzťahovať na konkrétne obdobie, akým je napríklad obdobie pred konaním sa významných udalostí v krajine.

Nežiadúcou osobou sa môže stať aj občan SR, ktorý v niektorej z členských krajín EÚ pracuje načierno. Na základe zapísania do zoznamu nežiadúcich osôb môže byť z krajiny vyhostený a môže mu byť zakázaný vstup do nej na niekoľko rokov.

Nežiadúcou osobou sa pre jednotlivé štáty môžu stať napríklad aj diplomati, ktorí sa podľa názoru vyhosťujúcej krajiny dopustili aktivít poškodzujúcich záujmy hostiteľskej krajiny.

Databázy nežiadúcich osôb majú jednotlivé krajiny EÚ v Schengenskom informačnom systéme, ale má ich aj INTERPOL.

Zoznam hľadaných osôb

Vstup do Európskej únie a žiadne, prípadne jednoduchšie kontroly na hraniciach neznamenajú úplne voľný pohyb napríklad nežiaducich osôb. Vstup do Schengenu, najstráženejšieho priestoru v Európe, však priniesol nielen sprísnenie a posilnenie vonkajšej hranice Schengenu na Slovensku s Ukrajinou, ale s otvorením hraníc vstúpil do platnosti aj nový zákon o vízovej agende. Slovensko nabehlo na Schengenský informačný systém (SIS).

Každý cudzinec, ktorý žiada o slovenské, a teda zároveň i schengenské vízum, je z bezpečnostného hľadiska preverený prostredníctvom SIS a systému VISION. Pokým ten druhý spočíva v konzultáciách s jednotlivými členskými krajinami, SIS umožňuje bezpečnostným orgánom vykonávať previerky a monitorovať údaje o osobách a predmetoch, ktoré boli zaradené do databázy v ktoromkoľvek členskom štáte. Systém po zadaní mena žiadateľa o víza okamžite vyhľadá informáciu, či je v nejakej krajine hľadaný, nezvestný, nežiadúci, kde (do ktorej krajiny) má zákaz vstupu. SIS sa využíva aj pri odhaľovaní trestnej činnosti v schengenskom priestore, poskytuje príslušným orgánom databázu policajných a justičných informácií, zoznam ukradnutých vozidiel, umeleckých diel či rôznych predmetov. Centrála SIS je vo Francúzsku.

Ak má občan zakázaný vstup na územie niektorého štátu, uvedie sa to teda v centrále SIS v evidencii hľadaných a nežiaducich osôb, nielen pečiatkou v pase. Preto ak občan Slovenska chce vstúpiť do krajiny, z ktorej bol vyhostený, polícia kontrolou jeho občianskeho preukazu zistí, či je nežiadúcou alebo hľadanou osobou. Kontrola toho, či nie je niekto pri prechode hraníc na zozname hľadaných, prípadne nežiaducich, však záleží na hraničnej polícii. Je na rozhodnutí polície, či bude vykonávať aj kontrolu dokladu, alebo len kontrolu osoby.

Rozhodnutie odmietnuť niekomu vstup na svoje územie je v právomoci daného štátu. Slovensko po 1. máji 2004 svoj zoznam nežiadúcich a hľadaných osôb nezmenilo. To znamená, že slovenská polícia môže za istých podmienok odmietnuť vstup aj občanom Únie.

Podľa zákona o pobyte cudzincov polícia neumožní vstup na územie Slovenska občanovi EÚ v troch prípadoch:

  • v prípade, že cudzinec môže ohroziť bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok
  • ak sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole a nepredloží požadované doklady
  • ak neuhradil finančné záväzky voči Slovensku.

Samotný predchádzajúci zápis v registri trestov preto ešte nie je dôvodom zákazu vstupu na územie Slovenska. Samozrejme, v prípade, že občan iného štátu únie je doma hľadaný, nemal by sa dostať ani na územie Slovenska.

Slovensko dostáva zoznam hľadaných osôb cez INTERPOL.

Ľudia, ktorí boli z iných štátov Únie vyhostení za to, že pracovali načierno a dostali do pasu pečiatku nežiadúci, by preto za istých okolností mohli mať pri náhodných kontrolách problémy. Preto je dôležité, aby sa pred vstupom na územie toho štátu, obrátili na jeho veľvyslanectvo so žiadosťou o overenie, či ich už vyčiarkli zo zoznamu nežiadúcich osôb. Na to, že už netreba nosiť so sebou pasy a že do občianskeho preukazu nemožno dávať nijaké pečiatky sa stále neoplatí spoliehať.

Z histórie Schengenského informačného systému

Schengenský informačný systém sa začal budovať v roku 1988, kedy vznikali prvé úvahy o nutnosti spoločného informačného systému, ktorý by obsahoval policajné dáta z každého zmluvného štátu. Zámerom vytvárania SIS bola možnosť využívania dát všetkými policajnými a colnými zložkami, aby bol zaistený prístup k informáciám o nezvestných či hľadaných osobách a veciach, a tiež osobách, ktorým má byť odoprený vstup do EÚ. SIS bol technicky koncipovaný začiatkom 90-tych rokov a pôvodne bol určený pre 12 členských štátov EÚ. Neskôr došlo k úprave na SIS I+, ktorý môže zahrnúť maximálne 18 štátov. V súčasnosti je na SIS I+ napojených 25 európskych štátov (22 členských štátov EÚ plus Nórsko, Island a Švajčiarsko – tri nečlenské štáty EU pripojené k SIS). Zostávajúce tri voľné miesta sú rezervované pre Veľkú Britániu a Írsko (členské štáty EÚ, ktoré zatiaľ neimplementovali v plnom rozsahu Schengenský dohovor) a pre Lichtenštajnsko (nie je zatiaľ členom EÚ, lebo členstvo Švajčiari odmietli v opakovanom referende. Ich rozhodnutie sa dotýka aj Lichtenštajnska).

SIS II.

Pretože Schengenský informačný systém vo vtedajšej podobe nebol schopný poskytovať služby pre viac ako 18 štátov, bolo nevyhnutné vyvinúť novú, druhú generáciu Schengenského informačného systému - SIS II. Vývoj systému prebiehal intenzívne. Išlo o rozsiahly informačný systém, ktorého vývoj sa kvôli objektívnym skutočnostiam a rôznym prekážkam neustále odkláňal od pôvodného plánu výstavby. Preto sa v decembri 2006 rozhodlo, že sa vybuduje tzv. SISone4all, riešenie z dielne Portugalska, ktoré umožnilo pristupujúcim 9 členským štátom (10 členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ dňa 1. mája 2004; s výnimkou Cypru, ktorý plánoval pripojenie až k Schengenskému informačnému systému druhej generácie) pripojenie k SIS 1+ do konca roka 2007. Tento zámer sa mu nepodarilo zrealizovať.

Mechanizmy systému

Schengenskému informačnému systému je venovaná jedna celá hlava Schengenského dohovoru (Hlava VI. - články 92 až 119), ktorá ustanovuje jeho prevádzkové mechanizmy špecifikovaním kategórií zadávaných údajov, mechanizmov prevádzky systému, pravidiel ochrany údajov – vrátane práv subjektov údajov na informácie a prístup – a prideľovania zodpovednosti za riadenie systému na centrálnej (C-SIS) aj vnútroštátnej (N-SIS) úrovni.

Niekoľko rokov sa diskutovalo o vývoji nového Schengenského informačného systému (SIS), ako aj o zámere zaviesť nové funkcie SIS, ktoré by integrovali činnosť vnútroštátnych úradov SIRENE vytvorených na to, aby umožnili výmenu doplnkových informácií k záznamom.

Navrhovaný nový právny základ pre SIS II bol veľmi dôležitý, lebo novým členským štátom EÚ umožnil používať systém a ich občanom voľne sa pohybovať v oblasti bez vnútorných hraníc pri zachovaní vysokého stupňa bezpečnosti.

Účelom SIS je udržiavať na území zmluvných strán verejný poriadok a bezpečnosť, vrátane bezpečnosti štátu a uplatňovanie ustanovení SD o pohybe osôb. Teda nejde len o nástroj pre kontrolu pohybu cudzincov, ako sa niekedy SIS nesprávne interpretuje.

Schengenský informačný systém umožňuje využívať každej členskej krajine centrálnu databázu pozostávajúcu z policajných a justičných informácií.

Schengenský informačný systém obsahuje výlučne tie kategórie údajov poskytované každou zo zmluvných strán, ktoré sú podľa čl. 101 Schengenského dohovoru potrebné pre vykonávanie kontrol políciou a colníkmi, pre vydávanie povolení k pobytu a pre preverovanie žiadostí o udelenie víz.

Ako to v praxi funguje?

V členskom štáte vložia niektorý zo zmluvou vymedzených záznamov (články 95 – 100 Schengenského dohovoru) do národného policajného systému. Príslušným označením, že záznam má byť rozšírený do SIS, obdržia všetky ostatné štáty prostredníctvom centrálnej technickej zložky tento záznam bezprostredne k vlastnej dispozícii do svojho národného systému. Tento postup v praxi priniesol zvýšenie efektivity v oblasti pátrania po osobách a veciach i prevratnú rýchlosť pre prenos dát a informácií. Pri vkladaní záznamov do SIS je veľmi dôležité v súvislosti s citáciou čl. 94 určiť kritéria a závažnosť vloženia záznamu a uviesť opatrenie, ktoré má nasledovať v prípade vypátrania osoby či veci.

SIRENE

SIRENE je akronymom anglického slovného spojenia vyjadrujúceho hlavnú náplň činnosti tohto pracoviska v znení Supplementary Information Request at the National Entries, čo v preklade znamená žiadosť o doplňujúce informácie k národným záznamom.
Každý členský štát, ktorý používa SIS zároveň zriaďuje národný kontaktný bod SIRENE, ktorý slúži predovšetkým na výmenu údajov a doplňujúcich informácií k záznamom v Schengenskom informačnom systéme. Jednoducho povedané, SIRENE pôsobí ako sprostredkovateľ informácií medzi národnými zložkami (orgánmi) a zahraničím.
Najintenzívnejšia komunikácia medzi jednotlivými pracoviskami SIRENE prebieha v situáciách, keď sa osoby a veci, v súvislosti s ktorými sa údaje vložili do SIS, nájdu ako výsledok hľadania v tomto systéme a je nevyhnutné získať čo najväčšie množstvo informácií potrebných pre ďalší postup v danej veci.

Pracoviská SIRENE navzájom komunikujú prostredníctvom špecifického kanála, stanovenou formou, a to nepretržite 24 hodín a 7 dní v týždni.

  • Pracovisko SIRENE bolo v SR zriadené k 1. januáru 2004 začlenením do štruktúry Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru a plní najmä nasledovné úlohy:
    plní funkciu koordinačného centra v oblasti spracovávania údajov a dožiadaní pre SIS, pričom dbá na to, aby pri tejto činnosti nedochádzalo k porušovaniu právnych noriem EÚ, právneho systému SR a ďalších platných noriem, ako aj medzinárodných zvyklostí;
  • zabezpečuje výmenu informácií s úradmi SIRENE členských krajín v rozsahu príslušných článkov Schengenského dohovoru;
  • na národnej úrovni stanovuje postupy konzultácie SIS, postupy v prípade pozitívnej lustrácie a postupy v prípade vkladania národných záznamov;
  • vkladá a kontroluje správnosť národných záznamov podľa príslušných článkov Schengenského dohovoru a v zmysle Manuálu SIRENE, pričom zodpovedá za správnosť, presnosť, aktuálnosť a právnu validáciu údajov vkladaných do SIS;
  • zabezpečuje prenos doplňujúcich informácií policajného a justičného charakteru na základe dožiadania od koncových užívateľov na národnej úrovni v prípade pozitívnej lustrácie v SIS alebo zo strany ostatných pracovísk SIRENE;
  • podieľa sa na plnení úloh cezhraničnej policajnej spolupráce
  • spolupracuje s centrálou SIS vo Francúzsku a ostatnými centrálami SIS a SIRENE členských krajín pri vytváraní spoločných postupov a stratégií;
  • zúčastňuje sa pracovných rokovaní pracovísk SIRENE členských štátov schengenského priestoru;
  • pre svoju činnosť využíva informačné systémy prevádzkované ministerstvom vnútra podľa pôsobnosti stanovenej Schengenským dohovorom;
  • v spolupráci s Úradom na ochranu osobných údajov SR a odbornými pracoviskami ministerstva vnútra rieši problematiku ochrany údajov a systémov SIS – SIRENE.

Práva dotknutých osôb

Momentom pripojenia Slovenskej republiky k Schengenskému informačnému systému a zároveň sprístupnením údajov v ňom vedených, ktoré boli vložené príslušnými členskými štátmi a tiež údajov následne vložených Slovenskou republikou vzniklo fyzickým osobám v zmysle čl. 109 Schengenského dohovoru právo vyžiadať si o sebe údaje nazhromaždené v Schengenskom informačnom systéme. Toto oprávnenie sa riadi podľa vnútroštátneho práva Slovenskej republiky.

Ústava Slovenskej republiky zakotvuje v čl. 19 právo osoby na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov týkajúcich sa jej osoby.

Problematika práv dotknutých osôb je upravená zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov a taktiež osobitným zákonom č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“), pretože spracúvanie osobných údajov vedených v policajných informačných systémoch si vyžaduje špecifickú právnu úpravu.

Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, o ktorej sa spracúvajú osobné údaje a v zmysle §69c zákona o Policajnom zbore má právo písomne požiadať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o poskytnutie informácií, aké osobné údaje o jej osobe spracúva. Zároveň je prevádzkovateľ Schengenského informačného systému povinný dotknutej osobe bezplatne odpovedať do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti.

Dotknutá osoba má ďalej právo v zmysle § 69c zákona o Policajnom zbore na opravu alebo likvidáciu osobných údajov spracúvaných v Schengenskom informačnom systéme, a to na základe podania písomnej žiadosti.

Ak má dotknutá osoba podozrenie, že jej osobné údaje sa neoprávnene spracúvajú, v zmysle § 20 ods. 6 zákona o ochrane osobných údajov môže podať oznámenie priamo Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorý následne preverí, či sú porušené práva dotknutej osoby pri spracúvaní a využívaní údajov vedených v Schengenskom informačnom systéme. Podávanie oznámení upravuje § 45 zákona o ochrane osobných údajov.

Dôležité pojmy a zásady

Práva dotknutých osôb, ktorých osobné údaje sú spracúvané v informačných systémoch Policajného zboru

Dotknutá osoba je každá fyzická osoba, o ktorej sa spracúvajú osobné údaje (§ 4 odsek 5 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov).

Zásada zákonnosti – osobné údaje nesmú byť získavané alebo spracovávané nekalým alebo nezákonným spôsobom. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe (čl. 19 ods. 3 Ústava Slovenskej republiky). Osobné údaje získané pri plnení úloh Policajného zboru, vrátane informácií a osobných údajov poskytnutých zo zahraničia v rozsahu nevyhnutnom na ich plnenie, sú v informačných systémoch Policajného zboru spracovávané na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“). Policajný zbor je oprávnený poskytovať osobné údaje z informačných systémov Policajného zboru konkrétnym štátnym orgánom, pokiaľ je to nevyhnutné na plnenie úloh podľa osobitného zákona (§ 69 zákona č. 171/1993 Z. z.).

Zásada správnosti – každý, kto spracováva osobné údaje alebo nesie za ne zodpovednosť, má povinnosť pravidelne kontrolovať správnosť a relevantnosť spracovávaných údajov, ako aj zabezpečiť ich kompletnosť za účelom minimalizácie možných chýb a udržiavanie údajov v aktuálnej podobe. Nepravdivé osobné údaje nie je možné poskytovať, ak je pravdivosť údajov neoverená, musí byť pri poskytovaní uvedená miera ich spoľahlivosti (§ 69 ods. 5 zákona č. 171/1993 Z. z.).

Zásada určenia účelu spracovávania údajov - pred začiatkom spracúvania je Policajný zbor povinný písomne určiť účel, na ktorý sa majú osobné údaje spracúvať . Zhromažďované môžu byť len osobné údaje zodpovedajúce určenému účelu a v rozsahu nevyhnutnom na tento účel. Tieto osobné údaje je možné uchovávať len na čas, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie účelu ich spracúvania (§ 69a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.).

Združovanie osobných údajov získaných na rozdielne účely je jednou z dôležitých metód policajnej práce s informáciami – umožňuje porovnávať a vzájomne doplňovať informácie. Z hľadiska potrieb Policajného zboru je nevyhnutné spracovávať taktiež osobné údaje založené na dohadoch alebo úvahách (nepravdivé, nepresné, neoverené alebo inak nespoľahlivé osobné údaje). Potrebná ochrana dotknutých osôb je zabezpečená povinnosťou takéto osobné údaje príslušným spôsobom označiť. Policajný zbor má povinnosť rozlišovať rôzne kategórie zaznamenávaných údajov so zreteľom na ich stupeň presnosti a spoľahlivosti (§ 69a ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z.).

Bez súhlasu dotknutej osoby je Policajný zbor oprávnený spracovávať osobné údaje pri plnení úloh Policajného zboru na účely trestného konania (§ 69a ods. 4 zákona č. 171/1993 Z. z.).

Zásada voľného prístupu dotknutých osôb do procesu spracovávania – každý, kto preukáže svoju totožnosť (§ 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.) prevádzkovateľovi informačného systému Policajného zboru má právo dozvedieť sa, či a aké osobné údaje o jeho osobe Policajný zbor spracováva (§ 69c zákona č. 171/1993 Z. z.). Toto oprávnenie je možné odoprieť iba vtedy, pokiaľ by tým v konkrétnom prípade došlo k ohrozeniu plnenia úloh Policajného zboru. Avšak v niektorých prípadoch by plnenie úloh Policajného zboru mohlo ohroziť aj to, že by sa dotknutá osoba dozvedela, že Policajný zbor spracováva o nej nejaké osobné údaje.

Policajný zbor je povinný bezplatne dotknutej osobe odpovedať do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti, že sú spracovávané jej osobné údaje alebo tieto osobné údaje zlikvidovať, ak to už nemôže ohroziť účel, pre ktorý Policajný zbor takéto osobné údaje spracováva.

Ak sa dotknutá osoba dozvie o tom, že Policajný zbor spracováva jej nepresné alebo nepravdivé osobné údaje, má nárok, aby takéto osobné údaje boli opravené alebo vymazané.

Oznámenia dotknutých osôb, ktoré sa domnievajú, že ich osobné údaje sa v informačných systémoch Policajného zboru spracúvajú neoprávnene, rieši Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky ako nezávislý orgán mimo Policajného zboru.

Likvidácia osobných údajov - ak Policajný zbor preverovaním alebo v priebehu spracúvania osobných údajov zistí, že osobné údaje nie sú potrebné na plnenie úloh Policajného zboru, bezodkladne takéto osobné údaje zlikviduje. (§ 69 ods. 7 zákona č. 171/1993 Z. z.). Policajný zbor je povinný pravidelne, najmenej raz za 3 roky preverovať, či sú pre spracovávanie konkrétnych osobných údajov splnené ustanovené podmienky (§ 69 ods. 8 zákona č. 171/1993 Z. z.).

Registrácia - informačné systémy prevádzkované podľa § 69a a 69b zákona č. 171/1993 Z. z. nepodliehajú registrácii podľa zákona č. 428/2002 Z. z. Podliehajú evidencii, ktorú vykonáva úrad kontroly ministra vnútra Slovenskej republiky. Súčasťou evidencie je pridelenie evidenčného čísla informačnému systému a vydanie potvrdenia o jeho evidencii. V súčasnosti je evidovaných 30 informačných systémov Policajného zboru (§ 69f zákona č. 171/1993 Z. z.).

Linky a odkazy k Schengenu:

schengen@minv.sk

http://ec.europa.eu/justice_home/doc_centre/freetravel/doc_freetravel_intro_en.htm

Príručky EÚ:

Zdroje informácií: Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Úrad medzinárodnej policajnej spupráce, Národná ústredňa SIRENE – sirene@minv.sk

Švajčiari zostali po referende v Schengene

V májovom referende 2009 sa po vstupe Švajčiarska do Schengenu vyjadrila za zavedenie biometrických pasov nadpolovičná väčšina Švajčiarov - (50, 1 percent).

Ak by obyvatelia krajiny helvétskeho kríža neschválili v referende túto podmienku prístupenia k dohode na zavedenie biometrických pasov, Švajčiarsko by muselo len niekoľko mesiacov od pristúpenia k Schengenskej dohode o voľnom pohybe osôb a výmene informácií s Európskou úniou od dohody odstúpiť. Odporcovia biometrických pasov v kampani pred referendom poukazovali predovšetkým na problémy spojené s ochranou osobných údajov.

Podľa Schengenského dohovoru muselo Švajčiarsko po úspešnom referende zaviesť biometrické pasy, v ktorých je integrovaná elektronicky čitateľná fotografia a neskôr aj odtlačok prsta do marca 2010.