Rozpočet Európskej únie

Do rozpočtu Európskej únie prispievajú všetci jej občania. Rozpočet umožňuje EÚ spĺňať požiadavky verejnosti v poľnohospodárskej a regionálnej politike EÚ, výskume, pri ochrane životného prostredia, v oblasti vzdelávanie a odbornej prípravy obyvateľov členských krajín EÚ.

Rozpočet schvaľuje Rada ministrov Európskej únie a Európsky parlament. Spravuje ho Európska komisia. Využívanie rozpočtu EÚ podlieha viacerým kontrolám.

Rozpočet EÚ je nástroj, ktorý na každý rok predpovedá a schvaľuje príjmy a výdavky považované za potrebné pre Európske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu.

Rozpočet sa vytvára a realizuje v súlade s princípmi jednotnosti, presnosti rozpočtu, ročnej platnosti, rovnováhy, zúčtovacej jednotky, univerzálnosti, špecifikácie, spoľahlivého finančného riadenia a transparentnosti. Finančné prostriedky zahrnuté do rozpočtu sú schválené na jeden finančný rok, ktorý trvá od 1. januára do 31. decembra daného roku. V rozpočte EÚ sú finančné prostriedky klasifikované z viacerých aspektov:

Záväzky (Commitment appropriations - CA) pokrývajú celkové náklady na zákonné záväzky zahrnuté do rozpočtu v priebehu finančného roku.

Platby (Payment appropriations - PA) sú prostriedky určené na splácanie zákonných záväzkov zahrnutých do rozpočtu v bežnom finančnom roku a/alebo v predchádzajúcich finančných rokoch.

Diferencované finančné prostriedky (Differentiated appropriations) sú prostriedky určené na čerpanie počas viacerých finančných rokov. Teda rozpočtový záväzok na daný finančný rok sa nerovná čerpaniu. Ako príklad môžu poslúžiť prostriedky pre štrukturálne fondy, pri ktorých sa uplatňuje pravidlo čerpania n+2 (čerpanie v danom roku a počas nasledujúcich dvoch rokov).

Nediferencované finančné prostriedky (Non-differentiated appropriations) sú prostriedky určené na čerpanie v danom finančnom roku, teda ich čerpanie nie je rozložené na viacero rokov. Čerpanie sa v tomto prípade rovná záväzku. Ide napr. o priame platby vo výdavkovej kapitole č.1 Poľnohospodárstvo.

Povinné výdavky (Compulsory expenditure) sú výdavky, ktoré je rozpočtový orgán (Európsky parlament a Rada EÚ) povinný uviesť v rozpočte formou právneho záväzku na základe záväzkov, ktoré mu vyplývajú zo zmlúv alebo dokumentov prijatých na základe zmlúv. V súčasnosti tvoria povinné výdavky približne 40 percent záväzkov rozpočtu EÚ (povinnými výdavkami sú napr. priame platby poľnohospodárom). Konečné rozhodnutie o povinných výdavkoch je v kompetencii Rady EÚ.

Nepovinné výdavky (Non compulsory expenditure) sú všetky ostatné výdavky, ktoré nevyplývajú z právnych záväzkov. Medzi nepovinné výdavky patria napr. prostriedky určené na štrukturálne operácie, rozvoj vidieka či vnútorné politiky. Konečné rozhodnutie o nepovinných výdavkoch je v kompetencii Európskeho parlamentu.

Viacročný finančný rámec Europskej únie

Viacročný finančný rámec vo všeobecnej rovine predstavuje vymedzenie štruktúry a záväzného stropu výdavkov (a tiež príjmov, vzhľadom na to, že rozpočet EÚ musí byť vyrovnaný) rozpočtu EÚ na niekoľko rokov.

Súčasné programové obdobie (obdobie trvania platného finančného rámca) je vymedzené na roky 2007 až 2013.

Viacročný finančný rámec je súčasťou Mediinštitucionálnej dohody, ktorá sa uzatvára medzi Európskou komisiou, Radou EÚ a Európskym parlamentom. Aktuálna Mediinštitucionálna dohoda bola uzatvorená 17. mája 2006 a platnosť nadobudla od 1. januára 2007. Účelom tejto dohody je zavedenie rozpočtovej disciplíny, zlepšenie fungovania ročného rozpočtového postupu a spolupráce medzi inštitúciami v oblasti rozpočtu, ako aj zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia.

Systém vlastných zdrojov ES

Rozpočet Európskej únie je financovaný vlastnými zdrojmi a ostatnými príjmami. Vlastné zdroje Európskych spoločenstiev (ES) možno charakterizovať ako príjmy pridelené raz a navždy EÚ s cieľom financovania svojho rozpočtu a plynúce do tohto rozpočtu automaticky bez potreby akéhokoľvek dodatočného rozhodnutia národných orgánov.

Vlastné zdroje ES sú tvorené clom, poľnohospodárskymi poplatkami, odvodmi z produkcie cukru, zdrojom založeným na dani z pridanej hodnoty (DPH) a zdrojom založeným na hrubom národnom dôchodku (HND). Podstatná časť financovania rozpočtu EÚ je zabezpečená vlastnými zdrojmi, pričom malý podiel zabezpečujú ostatné príjmy (napr. dane a iné zrážky z platov zamestnancov, bankové úroky, príspevky z nečlenských krajín na určité programy spoločenstva a pod.).

Vlastné zdroje ES sú stanovené, vyberané, platené a kontrolované v zmysle platných predpisov systému vlastných zdrojov. V súčasnosti je systém vlastných zdrojov ES založený na rozhodnutí Rady 2000/597/ES/Euratom a jeho implementačnom nariadení - nariadenie Rady (ES, Euratom) 2000/1150/ES a nariadení Rady (ES, Euratom) 2004/2028/ES, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES, Euratom) č. 1150/2000 implementujúce rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev.

Pri schvaľovaní ročného rozpočtu EÚ Európskou radou a Európskym parlamentom sa v záujme zachovania princípu „vyrovnanosti rozpočtu“ celkové príjmy rovnajú celkovým výdavkom. Celková suma potrebná na financovanie rozpočtu EÚ je automaticky daná úrovňou celkových výdavkov zníženou o iné príjmy. Celková suma vlastných zdrojov nemôže prevýšiť 1,24 percenta hrubého národného dôchodku EÚ.

V súčasnosti systém vlastných zdrojov ES pozostáva z:

  • tradičných vlastných zdrojov (TVZ), ktoré predstavujú clá, poľnohospodárske poplatky a odvody z produkcie cukru. Clá a poľnohospodárske poplatky vyplývajú z použitia colnej legislatívy ES a Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre dovoz z tretích krajín. Odvody z produkcie cukru sú uložené výrobcom v odvetví cukru a slúžia na pokrytie výdavkov ES v tomto odvetví;
  • zdroja založeného na DPH, ktorý je odvodený z aplikácie jednotnej sadzby platnej pre všetky členské štáty na odhady harmonizovaných základov DPH určené podľa pravidiel ES. V prípade, keď odhad základu DPH členského štátu je vyšší ako 50 percent jeho HND, berie sa za základ ďalšieho výpočtu hodnota, ktorá sa rovná 50 percentám HND daného členského štátu. Harmonizovaný základ DPH sa vypočítava v súlade s ustanoveniami Smernice Rady č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (77/388/EHS) a nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1553/89 o definitívnych jednotných dohodách pre vyberanie vlastných zdrojov pochádzajúcich z dane z pridanej hodnoty. Cieľom jeho výpočtu je nasimulovať situáciu, ako keby všetky členské štáty jednotne uplatňovali plne harmonizovaný systém DPH. Výšku harmonizovaného základu DPH je potrebné oznámiť Európskej komisii do 31. júla roku n+1 vo forme výkazu obsahujúceho výpočty použité na určenie všetkých prvkov tohto základu, ktoré EK následne preverí;
  • zdroja založeného na HND, ktorý sa vypočítava použitím jednotnej sadzby na HND členského štátu. Táto sadzba je fixná počas rozpočtovej procedúry. Zdroj založený na HND je variabilný zdroj, ktorý sa používa na zabezpečenie príjmu potrebného na pokrytie výdavkov, keď všetky ostatné zdroje financovania ES nepostačujú na pokrytie výdavkov rozpočtu EÚ. Zdroj založený na HND tak zabezpečuje vyrovnanosť rozpočtu EÚ.

Súčasťou systému vlastných zdrojov ES je aj špecifický korekčný mechanizmus upravujúci negatívnu rozpočtovú pozíciu Veľkej Británie (korekcia Veľkej Británie, respektíve Britský rabat).

Britský rabat a rozpočet EÚ

Britský rabat je priamo spätý s problematikou rozpočtu EÚ, zvlášť s jeho významnou súčásťou - Spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP).

Spoločná poľnohospodárska politika má pôvod v dohode medzi Francúzskom a Nemeckom, podľa ktorej bolo Francúzsko ochotné odbúrať ochranné clá voči Nemecku pod podmienkou, že najmä Nemecko bude pomáhať v budovaní silného poľnohospodárskeho sektoru vo Francúzsku investíciami a dodávkami poľnohospodárskej techniky.

V čase, keď vznikala Spoločná poľnohospodárska politika Veľká Británia ešte nebola členom Európskeho spoločenstva. Výdavky na poľnohospodársku politiku predstavovali vtedy až 80 percent európskeho rozpočtu. To bolo pre Veľkú Britániu (vtedy tretiu najchudobnejšiu krajinu EHS) s malým poľnohospodárstvom nevýhodné.

V roce 1984 se Veľká Británie aj vďaka silnej osobnosti premiérky Margaret Thatcherovej na summite ve francúzskom Fontainebleau po tom vyslovila svoju historickú vetu: "Chcem späť moje peniaze" postupne podarilo presadiť zavedenie „britského rabatu" či „britského šeku".

Konštrukcia britského rabatu

Rabat je kalkulovaný ako 2/3 rozdielu medzi prostriedkami, ktoré Veľká Británie do rozpočtu EÚ vkladá a prostriedkami, ktoré z rozpočtu v rámci programov EÚ dostáva. Rabat je vracaný vždy 4 roky po príslušnom rozpočtovom roku. To znamená, že o britský rabat sú navýšené riadne príspevky iných krajín vypočítané podľa bežných pravidiel. Nemecko, Holandsko, Švédsko a Rakúsko odmietli prispievať na rabat viace ako 25 percent ich riadneho príspevku a tak hlavným financiérom rabatu zostalo Francúzsko, ktoré je súčasne nejväčším príjemcom prostriedkov zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

Argumenty pre a proti rabatu

Zdôvodnenie zavedenia rabatu v čase jeho vzniku:

  • ekonomika Veľkej Británie dosahovala v roku 1984 len 90,6 percenta priemeru HDP vtedajšieho spoločenstva
  • poľnohospodársky sektor Veľkej Británie predstavoval len 4percentá HDP krajiny
  • Spoločná poľnohospodárska politika predstavovala v roku 1984 80 percent rozpočtu spoločenstva

Čo sa odvtedy zmenilo:

  • ekonomika Veľkej Británie dosahovala v roku 2003 111, 2 percenta výkonu hrubého domáceho produktu európskej pätnástky
  • poľnohospodársky sektor klesol k 3 percentám HDP
  • Spoločná poľnohospodárska politika (jeden z hlavných dôvodov zavedenia rabatu) predstavuje cca 40 percent rozpočtu EÚ

Súhrn najčastejšie používaných argumentov

Argumenty Veľkej Británie na udržanie rabatu:

  • pozíciu Veľkej Británie k rabatu nejvýstižnejšie charakterizoval bývalý britský minister zahraničných vecí Jack Straw slovami: „Rabat je anomália, ale vznikol z ešte väčšej anomálie - zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ"
  • Ve2ká Británia je i po odpočítaní rabatu štvrtým najväčším čistým platcom do rozpočtu EÚ (v prepočte per capita) a i po odpočítaní rabatu platí do rozpočtu v posledných rokoch dvakrát toľko ako Francúzsko a po zrušení rabatu by platila Veľká Británia 5x viac ako Francúzsko (najväčší beneficient Spoločnej poľnohospodárskej politiky), ktorú Veľká Británia v súčasnosti považuje za podobne veľkú ekonomiku. Svoju terajšiu pozíciu štvrtého najväčšieho čistého platcu per capita do rozpočtu EÚ považuje Veľká Británia za adekvátnu
  • Veľká Británia je na špičke v EÚ v tvorbe HDP per capita - ako tvrdí Francúzsko, ale nie v objeme celkového vytvoreného HDP, kde je ekonomika Veľkej Británie porovnateľná s Francúzskom
  • Veľká Británia v r. 1995 až 2003 platila per capita do rozpočtu Únie viac ako Francúzsko a Taliansko s veľkým poľnohospodárstvom
  • Veľká Británia je principiálne proti Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ a bez jej reformy sa rabatu nevzdá
  • Spoločná poľnohospodárska politika kriví tržné vzťahy vo vnútri EÚ i v medzinárodnom obchode - likviduje producentov potravín v rozvojových krajinách, odporuje zásadám WTO z Dauhá
  • všetci daňoví poplatníci EÚ sa musia skladať na 5 percent zamestnancov v EÚ pracujúcich v poľnohospodárstve
  • zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky profitujú hlavne veľké poľnohospodárske komplexy (80 percent prostriedkov absorbuje 20 percent subjektov)
  • nech si teda Francúzsko dotuje svojich poľnohospodárov z národných prostriedkov
  • Veľká Británia nemá dlhodobo snahu čerpať veľké prostriedky z fondov EÚ, pretože by si tým krátila rabat - to spôsobuje, že príjmy Veľkej Británie z rozpočtu EÚ klesajú a rozdiel medzi platbami a príjmami sa ďalej prehlbuje
  • poľnohospodársky sektor vo Veľkej Británii naďalej klesá (k 3 percentám HDP) a s ním aj podpory pre poľnohospodárov zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ

Argumenty Francúzska a ďalších odporcov rabatu:

  • stanovisko Francúzska vychádza z povojnovej dohody s Nemeckom z roku 1957 o podpore poľnohospodárstva vo Francúzsku - zárodok Spoločnej poľnohospodárskej politiky - v záujme sebestačnosti západnej Európy v potravinách. EÚ by sa preto mala podieľať aj na odstraňovaní následkov
  • návrh Veľkej Británie, aby si Francúzsko financovalo poľnohospodárov zo svojho národného rozpočtu odporuje jednému z cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky - vytvoriť homogénne ekonomické prostredie v poľnohospodárstve EÚ s iba centrálnymi subvenciami podľa pravidiel spoločenstva a bez (ďalšieho) krivenia tržných vzťahov národnými vládami
  • Veľká Británia už nie je chudobný člen EÚ a HDP Veľkej Británie v prepočte do parity PPP ju radí na druhé miesto v EÚ a v HDP per capita je Veľká Británia dlhší čas na špičke v EÚ
  • Švédsko produkuje len 2 percentá HDP v poľnohospodárstve, ale prispieva viac ako Veľká Británia
  • Veľká Británia s ďalšími krajinami presadila zrušenie subvencií Spoločnej poľnohospodárskej politiky do výroby a zavedenie priamych platieb všetkým poľnohospodárom v júni 2003 proti vôli Francúzska - teraz je „na ťahu" Veľká Británia, aby urobila ústupok v rabate.
  • Komisia predložila v r. 2002 návrh GCM (General Correction Mechanism) podľa ktorého mal byť zavedený vzorec výpočtu, ktorým by sa obdoba rabatu rozšírila automaticky na všetkých členov EÚ (návrh nenašiel podporu nielen zo strany Veľkej Británie, ale ani od ďalších členských krajín)
  • v rámci rokovaní o zapojení nových členských krajín do finančnej perspektívy (FP) 2007-2013 vyplynulo, že ich zahrnutím do FP vzrastie britský rabat zo 4 miliárd € v roku 2005 na cca 7 miliárd € v roku 2013 aplikáciou súčasných pravidiel, teda Veľká Británia postupne klesne z pozície 4. nejväčšieho čistého platcu per capita na 9. miesto (bude to menej než Francúzsko a Taliansko) a na rabat Veľkej Británie budú prispievať i omnoho chudobnešie krajiny vrátane nových členských krajín
  • v júni 2005 bol v Európskej rade predložený návrh na zmrazenie britského rabatu a neskôr jeho postupné odbúravanie. Vtedajší premiér Tony Blair návrh vetoval a predložil návrh na iné riešenie Finančnej perspektívy
  • Blair tak urobil pod tlakom EÚ aby sa Veľká Británia vzdala rabatu, ale i v záujme zachrany výsledkov britského predsedníctva a najmä v záujme zachrány kritickej situácie v EÚ po odmietnutí Európskej ústavnej zmluvy vo Francúzsku a Holandsku a po zlyhaní snáh o dosiahnutie dohody EÚ -25 na finančnom rámci 2007-2013.
  • Francúzsko argumentovalo tým, že vo vtedajšej situácii by ústupok od výšky Spoločnej poľnohospodárskej politiky bol politickou samovraždou Jacqua Chiraca a preto je na ťahu Veľká Británia s britským rabatom.

Finančné riadenie vlastných zdrojov ES

Systém vlastných zdrojov ES bol vytvorený v SR ešte pred vstupom do EÚ a je plne funkčný od prvého dňa vstupu do EÚ. Hlavnou úlohou uvedeného systému je zabezpečiť odvod finančných prostriedkov (vlastných zdrojov ES) do rozpočtu EÚ.

Pre zabezpečenie odvodov vlastných zdrojov ES do rozpočtu EÚ v správnej výške a v stanovených termínoch v súlade s predpismi o vlastných zdrojoch je potrebné správne vypočítať výšku odvodov, zabezpečiť výber jednotlivých vlastných zdrojov ES a ich kontrolu. Systém finančného riadenia, ktorý zahŕňa navzájom prepojené subjekty a činnosti, ktoré zabezpečujú finančné a informačné toky, účtovníctvo, kontrolu a výkazníctvo pri realizácii odvodov vlastných zdrojov ES do rozpočtu EÚ stanovuje a popisuje „Návrh aktualizácie koncepcie systému finančného riadenia vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev v Slovenskej republike“, ktorá bola schválená uznesením vlády SR č. 915 z 23. novembra 2005.

Systém finančného riadenia vlastných zdrojov ES je súčasťou komplexného systému riadenia vlastných zdrojov ES v SR. Jednotlivé subjekty zapojené do systému riadenia vlastných zdrojov ES v SR, ich činnosti, vzájomné väzby a zodpovednosti týkajúce sa výpočtu, výberu, sprístupňovania a kontroly vlastných zdrojov ES vymedzuje materiál „Systém riadenia vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev v Slovenskej republike po vstupe do Európskej únie“, schválený uznesením vlády SR č. 69 z 26. januára 2005.

Rozpočet EÚ na rok 2010

Výška rozpočtu EÚ je daná stropom vlastných zdrojov. Podľa rozhodnutia o vlastných zdrojoch z roku 2000 bola stanovená na 1,24 percenta hrubého národného dôchodku EÚ v položkách na platby a 1,31 percenta na záväzky. Tento strop musí byť dodržiavaný nielen pri tvorbe viacročného finančného rámca (tzv. finančnej perspektívy), ale i pri prijímaní ročných rozpočtov.

Rozpočet na rok 2010
dosahuje výšku 141, 5 miliárd EUR v prostriedkoch na záväzky (nárast v porovnaní s rokom 2009 je 3,6 percenta), čo zodpovedá 1, 20 percenta hrubého národného dôchodku EÚ. V prostriedkoch na platby je rozpočet na rok 2010 stanovený na 122,9 miliárd. EUR (nárast oproti roku 2009 o 8,8 percenta), čo je 1, 04 percenta hrubého národného dôchodku EÚ.

Ročné rozpočty a finančná perspektíva

Každoročný rozpočet musí rešpektovať limity dohodnuté vo viacročnom finančnom rámci. Prvý viacročný finančný rámec EÚ bol vytvorený na roky 1988 -1992. V tých rokoch sa totiž často stávalo, že navrhované výdajky neboli dostatočne kryté plánovanými príjmami. Spôsobovala to hlavne finančne náročná spoločná poľnohospodárska politika a ustavične sa zvyšujúce výdavky na štrukturálne fondy. Tento faktor spolu so zhoršujúcou sa politickou a inštitucionálnou rovnováhou systému financovania Spoločenstva viedol k rozpočtovým krízam.

Riešenie tohto problému priniesla až reforma, ktorá zaviedla viacročný finančný rámec. Dohoda členských krajín EÚ na ňom stanovila na viac rokov záväzné limity. V medziach najprv päť a neskôr sedemročného finančného rámca sa odvtedy schvaľujú aj jednotlivé ročné rozpočty EÚ. Finančnú perspektívu prijíma EÚ vo forme medziinštitucionálnej dohody, čiže dohody medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou EÚ. Prvý viacročný finančný rámec bol vytvorený na päť rokov. Od roku 1993 je finančná perspektíva zostavovaná na sedemročné obdobie.

Finančný rámec na roky 1993-1999

Dalšia finančná perspektíva EÚ bola už sedemročná. Zahrnovala obdobie rokov 1993-1999. Schválila ju Európska rada v Edinburgu v decembri 1992. Základom tohto finančného rámca bol opäť návrh Európskej komisie – známy aj ako tzv. Delorsov balíček II.

Trend znižovania podielu výdavkov na spoločnú poľnohospodársku politiku zostal zachovaný (ročný rast stropu poľnohospodárskych výdavkov nesmel presiahnuť 74 percent reálneho tempa rastu HND Spoločenstva). Finančný rámec potvrdil aj britskú zľavu z poplatkov do spoločného rozpočtu, ktorú pre Veľkú Britániu vyjednala v roku 1984 vtedajšia predsedníčka vlády Margaret Thatcherová.

Dôležitým prvkom sa stala podpora súdržnosti. Došlo k ďalšiemu zvyšovaniu výdavkov na regionálnu a štrukturálnu politiku až na 41 percent celkového rozpočtu, na podporu hospodársky slabších členských krajín bol zriadený Fond súdržnosti. Navýšili sa i prostriedky určené na vnútorné politiky (predovšetkým na výskum a transeurópske siete), a to približne o 30 percent za celé obdobie, ale aj na vonkajšie politiky (o viac ako 40 percent). Finančná perspektíva reagovala aj na revíziu zakladateľských zmlúv ES v podobe Maastrichtskej zmluvy podpísanej vo februári 1992, ktorá zakotvila harmonogram vytvárania hospodárskej a menovej únie.

Celkový strop rozpočtu bol postupne zvýšený z 1,21 percenta HNP EÚ v roku 1995 na 1,27 percenta HNP EÚ v roku 1999. Kvôli rozšíreniu Európskej únie o Rakúsko, Fínsko a Švédsko bol v decembri 1994 prijatý nový finančný rámec, ktorý zohľadňoval prijatie týchto krajín do Únie.

Finančný rámec na roky 2000-2006

Finančný rámec na roky 2000-2006 bol schválený na zasadaní Európskej rady v Berlíne v marci 1999 na základe Agendy 2000 - pre silnejšiu a širšiu Úniu (dokument vypracovaný Európskou komisiou a predložený v júli 1997). V máji 1999 bola schválená nová medziinštitucionálna dohoda, ktorá obsahovala finančný výhľad na roky 2000-2006.

Strop vlastných zdrojov bol stanovený na 1,27 percenta HNP EÚ, čo zodpovedá 1,24 percentám HND Únie. V novom finančnom rámci bola zohľadnená reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky, dôraz na politiku hospodárskej a sociálnej súdržnosti, predvstupové stratégie i budúce rozšírenie Európskej únie a jeho predpokladané dôsledky.

Medzi konkrétne kroky patrilo napríklad rozšírenie financovania poľnohospodárstva o politiku rozvoja vidieka a o nový predvstupový nástroj pre poľnohospodárstvo (SAPARD) pre kandidátske krajiny EÚ. V oblasti štrukturálnej a regionálnej politiky sa kládol dôraz na vyššiu koncentráciu a efektivitu vynaložených prostriedkov. Preto došlo k zníženiu počtu cieľov (z pôvodných siedmich na tri) a bol zavedený aj nový predvstupový nástroj pre spolufinancovanie projektov v oblasti životného prostredia a infraštruktúry (ISPA).

Zásady rozpočtu

Pri prijímaní rozpočtu EÚ musia byť dodržané tieto zásady:

  • zásada jednotnosti a správnosti rozpočtu: rozpočet je nástroj, ktorým sa na každý rozpočtový rok stanovujú a schvaľujú všetky príjmy a výdavky, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre Európske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu;
  • zásada ročného rozpočtu: rozpočet sa schvaľuje na obdobie jedného roka - od 1. januára do 31. decembra;
  • zásada vyrovnanosti: príjmy a výdavky rozpočtu EÚ musia byť vždy vyrovnané - vzhľadom k tomu, že rozpočet je zostavovaný na základe odhadu, končí väčšinou prebytkom (ktorý sa prevádza do ďalšieho finančného obdobia). V prípade, že by rozpočet v danom roku skončil deficitom, bude ho nutné v nasledujúcom roku započítať do výdavkov rozpočtu;
  • zásada zúčtovacej jednotky: rozpočet sa zostavuje, plní i vyúčtováva v eurách;
  • zásada všeobecnosti: celkové príjmy musia pokrývať celkové položky na platby. Až na výnimky uvedené vo finančnom nariadení sa všetky príjmy a výdavky vykazujú v plnej výške bez akýchkoľvek vzájomných zápočtov;
  • zásada špecifikácie: výdavky rozpočtu sú priradené do jednotlivých hláv a kapitol;
  • zásada hospodárnosti: použitie položiek rozpočtu musí byť v súlade so zásadami hospodárnosti, účinnosti a efektivity;
  • zásada transparentnosti: rozpočet a opravné rozpočty musia byť na základe podnetu predsedu Európskeho parlamentu zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev do dvoch mesiacov od ich schválenia s konečnou platnosťou.

Zdroj: Ministerstvo financií SR – www.finance.gov.sk