Regionálna politika EÚ

Európska únia je nielen združením 27 členských krajín. Nezastupiteľnú úlohu v procese jej integrácie, v jej hospodárskom rozvoji a napokon aj v približovaní Európskej únie občanom zohrávali aj regióny.

Vznik koncepcie Európy regiónov

Už v posledných divoch desaťročiach minulého storočia sa viaceré európske regióny domáhali silnejších právomocí. Ich predstavy budúcnosti EÚ vyústili do prvých obrysov koncepcie „Európy regiónov" či „Európy miest". Táto ambiciózna koncepcia predpokladala, že budúcnosť EÚ sa neskončí integráciou členských krajín, ale že pôjde ešte bližšie k ich občanom, priamo do ich regiónov. V členských krajinách EÚ začali narastať tendencie k presadzovaniu nových teritoriálnych usporiadaní a k okliešťovaniu centralistickej moci štátov. Táto predstava silnej EÚ sa opierala o integráciu samostatných regiónov, ktoré ako prirodzené ekonomicky i kultúrne najsilnejšie samostatné celky jednotlivých členských krajín, budú jej hnacím motorom.

Oponenti regionalistickej predstavy videli v prebúdzajúcich sa regiónoch pre nich skôr konkurenčnú „tretiu dimenziu európskej integrácie. Sice so štatútom uznania v európskych inštitúciách, ale stále pevne zakotvených do štruktúr národných štátov.

Základ koncepcie „Európy s regiónmi" bol založený na realistickej predstave postupného uznávania regionálnej dimenzie európskych politík a rozvíjania možností spolupráce regiónov na konzultačnej úrovni. Hlavný problém totiž tkvel v priepastnej rôznorodosti základných integračných jednotiek budúcej Európy – regiónov. Rôznorodá bola nielen ich veľkosť, ale aj ekonomická sila, či stupeň právomocí.

Niektoré oblasti so silnejšími nacionalistickými či regionalistickými hnutiami vycítili v Európskej únii šancu vymknúť sa z rámca vlastného štátu. Účelovo preto vypracovali koncepciu „Európy kultúr", v ktorej by nižšie územné jednotky ako štát, ale s vlastnou kultúrou či jazykom, disponovali zvláštnym štatútom.

Regionálna politika EÚ – politika súdržnosti

Regionálna politika EÚ sa zameriava na znižovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi členskými krajinami a ich regiónmi a na podporu konkurencieschopnosti.

Regionálna politika či politika sociálnej a hospodárskej súdržnosti (resp. politika súdržnosti) je nástrojom k napĺňaniu Hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktorá je základným predpokladom existencie Európskeho spoločenstva.

Regionálna politika sa preto zameriava na:

  • odstraňovanie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi jednotlivými členskými krajinami a ich regiónmi
  • napĺňanie solidarity a zachovanie konkurencieschopnosti (zámerom je umožniť regiónom plniť svoju úlohu, pokiaľ ide o podporu rastu a konkurencieschopnosti, a zabezpečiť výmenu nápadov a osvedčených postupov)
  • rozvoj Európskej únie v súlade s výzvami 21. storočia (podpora vedy a výskumu, zamestnanosti, sociálneho zabezpečenia, rovnosti šancí, ekológie, európskych hodnôt)

Paradiplomacia Euroregiónov

S prehlbujúcou sa decentralizáciou, rozvojom voľného obchodu a silnejúcími požiadavkami kultúrne a národnostne odlišných regiónov sa objavuje nový fenomén zahraničných aktivít regiónov - paradiplomacia. Regióny sa usilujú priamo o ovplyvňovanie a zapojenie do európskeho rozhodovacieho procesu, sami vyhľadávajú zahraničné investície a spolupracujú s ďalšími európskymi regiónmi.

Výrazom úsilia o „Európu regiónov" je Výbor regiónov, ktorý je konzultativnym orgánom presadzujúcim záujmy európskych regiónov a obcí. Cezhraničné regióny členských krajín EÚ združené do Euroregiónov sa snažia o riešenie konkrétnych problémov viazaných na svoje periférne postavenie a o znovuobnovenie tradičných väzieb pretrhnutých históriou.

Zdroj: http://ec.europa.eu/regional_policy/glossery/index_sk.htm