• <<
  • 20. Október
  • 21. Október
  • 22. Október
  • 23. Október
  • 24. Október
  • 25. Október
  • 26. Október
  • >>

Proces rozširovania

Proces rozširovania je jednou z najúspešnejších politík Únie. Rozširujúca sa Európska únia sa stáva čoraz rešpektovanejším hráčom v medzinárodnej politike. Európska integrácia prispieva nielen k zvyšovaniu politického a hospodárskeho rešpektu EÚ, ale aj k posiľňovaniu koordinovanej spolupráce čoraz väčšieho počtu členských krajín Únie v boji proti terorizmu, organizovanému zločinu a nelegálnej migrácii, ale aj k dohodám na čoraz účinnejších nástrojoch krízového riadenia či skvalitňovania životného prostredia. 

Kandidátske krajiny musia preukázať nielen to, že sú schopné plniť svoje úlohy vyplývajúce z členstva. Ale aj širokú podporu vlastných občanov na ich plnohodnotné plnenie. Uchádzači musia preukázať schopnosť vytvoriť aj politický, právny a technický súlad krajiny počas prístupových rokovaní s náročnými štandardmi a normami EÚ.

Európska únia postupuje voči budúcim členom vždy na základe komplexných schvaľovacích procesov, ktoré majú zabezpečiť prijímanie nových členov len pod podmienkou, že splnia všetky požiadavky. S ich splnením musia aktívne súhlasiť nielen inštitúcie EÚ, ale aj vlády členských krajín, i vláda posudzovanej krajiny. V priebehu vývoja EÚ sa požiadavky na prijatie formulovali čoraz jednoznačnejšie, aby boli pre krajiny, ktoré chcú pristúpiť k Únii užitočným návodom a aby mohla EÚ pokračovať v ďalšej integrácii.

Krajiny, ktoré chcú pristúpiť k EÚ, môžu postúpiť z jednej fázy procesu do ďalšej až po splnení všetkých podmienok stanovených pre jednotlivé fázy. Vďaka tomu je perspektíva pristúpenia silnou motiváciou k reformám. Politika rozširovania EÚ zaručuje dôsledné riadenie tohto procesu, aby z pristúpenia profitovala nielen EÚ, ale aj krajiny, ktoré k nej pristupujú. Základnými fázami plnenia prístupových podmienok k EÚ sú:

Čo predchádza rokovaniam

Prvým krokom v rokovaniach je tzv. "skríning". Ide o analytické preskúmanie acquis ( akýsi monitoring – skúmanie právneho stavu v tej-ktorej oblasti v uchádzačskej krajine a jej porovnanie s cieľovými potrebami prispôsobovania sa právnemu rámcu EÚ). Cieľom  skúmania je vysvetliť kandidátskym krajinám acquis a spolu s nimi identifikovať oblasti, kde by sa mohli vyskytnúť problémy.

Ako základ pre začiatok skutočného rokovacieho procesu Komisia vytvorí "skríningovú správu" pre každú kapitolu a každú krajinu.

Kandidátska krajina predloží rokovaciu pozíciu. Komisia predloží Rade návrh spoločnej pozície. Rada schváli spoločnú pozíciu, čo napokon umožní postupné otváranie prístupových kapitol.

Rokovania sa organizujú na úrovni ministrov alebo ich zástupcov, t. j. stálych zástupcov členských štátov a veľvyslancov alebo hlavných vyjednávačov kandidátskych krajín.

Začiatkom prijímacieho procesu je prihláška

Prihlášku za člena EÚ môže podať každá krajina, ktorá splní podmienky rozšírenia. Krajina, ktorá chce pristúpiť k EÚ, predloží žiadosť o členstvo Rade, ktorá požiada Európsku komisiu o posúdenie, či uchádzač spĺňa podmienky členstva. Ak Komisia zaujme kladné stanovisko a Rada jednohlasne schváli rokovací mandát, rokovania medzi kandidátom a všetkými členskými štátmi sa formálne začnú.

Predvstupová stratégia

Predvstupová stratégia je koncipovaná tak, aby pripravila kandidátske krajiny na budúce členstvo. Obsahuje nasledujúce rámce a mechanizmy: Európske dohody, potom Asociačné dohody a napokon Stabilizačné a asociačné dohody.

Druhým reťazcom predvstupovej pomoci sú Prístupové partnerstvá a Európske partnerstvá. Po nich nasleduje Predvstupová pomoc, Spolufinancovanie z medzinárodných finančných inštitúcií, Účasť v programoch, agentúrach a výboroch EÚ, Národný program pre prijatie aquis, Správy o pokroku a napokon Politický dialóg.

Finančná pomoc

      Nástroj predvstupovej pomoci (IPA)

      Plánovanie IPA

      Projekty: realizácia

      Predošlá pomoc

      Občianska spoločnosť

Nástroj predvstupovej pomoci (IPA)

Od roku 2007 prúdi predvstupová pomoc EÚ cez jednotný nástroj na poskytovanie cielenej podpory pre kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny. Súhrn finančných prostriedkov predvstupovej pomoci predstavuje podľa súčasného finančného rámca (2007 – 2013) sumu 11,5 miliardy EUR.

Aby bolo dosiahnutie cieľov jednotlivých krajín čo najefektívnejšie, nástroj predvstupovej pomoci sa skladá z týchto piatich zložiek: z prechodnej pomoci a budovania inštitúcií; cezhraničnej spolupráce (medzi členskou krajinou a ďalšou krajinou, ktorá má nárok na predvstupovú pomoc IPA; regionálny rozvoj (doprava, životné prostredie a hospodársky rozvoj; z rozvoja ľudských zdrojov (posiľňovania ľudského kapitálu a boja proti vylúčeniu; a rozvoja vidieka.

Prvá a druhá zložka sú určené pre všetky krajiny prijímajúce pomoc.

Za prvú zložku je zodpovedné generálne riaditeľstvo Komisie pre rozšírenie, ktoré je zodpovedné aj za celkovú koordináciu predvstupovej pomoci. Patria do nej opatrenia na budovanie inštitúcií a súvisiace investície, ako aj prechodné a stabilizačné opatrenia, ktoré sú na západnom Balkáne stále potrebné. Pomoc sa poskytuje prostredníctvom ročných národných programov a programov pre viacerých prijímateľov.

Druhá zložka slúži na podporu cezhraničnej spolupráce na hraniciach medzi kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami a medzi nimi a štátmi EÚ. Súčasne môže slúžiť aj na financovanie účasti krajín prijímajúcich pomoc v rámci programov nadnárodnej spolupráce zo štrukturálnych fondov a programov pre prímorské oblasti v rámci Nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) v závislosti od podmienok jednotlivej krajiny. Za implementáciu druhej zložky spoločne zodpovedajú GR pre rozšírenie a generálne riaditeľstvo Komisie pre regionálny rozvoj.

Tretia, štvrtá a piata zložka sú určené len pre kandidátske krajiny a svojou štruktúrou kopírujú štrukturálne a kohézne fondy a fond regionálneho rozvoja tak, aby sa tieto krajiny pripravili na čerpanie z týchto fondov po vstupe do EÚ. Vyžadujú si preto existenciu príslušných riadiacich štruktúr. Potenciálni kandidáti môžu využívať podobné opatrenia, ktoré sú implementované prostredníctvom zložky I.

V Európskej komisii zodpovedá za tretiu zložku generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku a jej prostredníctvom sa financujú investície a súvisiaca technická pomoc v oblastiach ako doprava, životné prostredie a hospodársky rozvoj (t.j. podobné opatrenia ako v rámci Európskeho regionálneho rozvojového fondu a Kohézneho fondu). Štvrtú zložku riadi generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti a je určená na posilnenie ľudského kapitálu a pomoc v boji proti vylúčeniu (podobne ako Európsky sociálny fond) Za piatu zložku je zodpovedné generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Zložka simuluje povstupové programy na rozvoj vidieka tak, že poskytuje financovanie opatrení na rozvoj vidieka podobných, čo do základu, týmto programom, ale rozsahovo menším.

Plánovanie predvstupovej pomoci

Finančnú pomoc v rámci IPA ovplyvňujú predvstupové potreby a kroky vyplývajúce z priorít ustanovených v dokumentoch Európske partnerstvá a Partnerstvá pre vstup pre jednotlivú krajinu a v strategickom dokumente o rozšírení a správach o pokroku, ktoré spolu tvoria balík Komisie pre rozšírenie uverejňovaný každú jeseň.

Najnovšie dokumenty Európske partnerstvá a Partnerstvá pre vstup, strategický dokument a najnovšie správy sú prístupné na osobitnej stránke venovanej aktuálnemu „balíku pre rozšírenie".

Spoločne s balíkom pre rozšírenie uverejňuje Komisia pre nástroj IPA aj viacročný orientačný finančný rámec MIFF. Cieľom MIFF je poskytnúť informácie o zámeroch Komisie týkajúce sa orientačného rozdelenia finančných prostriedkov podľa jednotlivých krajín a zložiek. Táto finančná matrica spája politický rámec a rozpočtový proces. Určuje sa pre obdobie troch rokov a podlieha každoročnej revízii. Naposledy bol zverejnený finančný rámec na obdobie rokov 2009 – 2012. Dostupné sú aj aktualizované údaje na roky 2007 a 2008. Tabuľka ponúka zhrnutie podľa jednotlivých krajín v miliónoch EUR.

Krajina

2007

2008

2009

2010

2011

2012

Chorvátsko

141.2

146.0

151.2

154.2

157.2

160,4

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko

58.5

70.2

81.8

92.3

98.7

105,8

Turecko

497.2

538.7

566.4

653.7

781.9

899,5

Albánsko

61.0

70.7

81.2

93.2

95.0

96,9

Bosna a Hercegovina

62.1

74.8

89.1

106.0

108.1

110,2

Čierna Hora

31.4

32.6

33..3

34.0

34.7

35,4

Srbsko

189.7

190.9

194.8

198.7

202.7

206,8

Kosovo (v zmysle rezolúcie BR OSN č. 1244)

68.3

124.7

66.1

67.3

68.7

70,0

Programy pre viacerých prijímateľov

109.0

140.7

160.0

157.7

160.8

164,2

Pre jednotlivé krajiny sa na základe prostriedkov uvedených v MIFF a priorít zakotvených v politickom rámci pripravujú viacročné orientačné plánovacie dokumenty (MIPD), prostredníctvom ktorých sa Komisii prezentujú osobitné ciele a zvolená predvstupová pomoc. Dokumenty MIPD takisto pokrývajú trojročné obdobie. Naposledy zverejnené dokumenty MIPD sa vzťahujú na obdobie rokov 2008 – 2010.

 

Najnovšie viacročné orientačné plánovacie dokumenty

Krajina

2007-2009

2008-2010

2009-2011

Chorvátsko

PDF [343 KB]

PDF [255 KB]

PDF

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko

PDF [291 KB]

PDF [238 KB]

PDF

Turecko

PDF [269 KB]

PDF [236 KB]

PDF

Albánsko

PDF [154 KB]

PDF [109 KB]

PDF

Bosna a Hercegovina

PDF [130 KB]

PDF [119 KB]  

PDF  

Čierna Hora

PDF [157 KB]

PDF [116 KB]

PDF

Srbsko

PDF [207 KB]

PDF [155 KB]  

 

Kosovo v zmysle rezolúcie BR OSN č. 1244

PDF [143 KB]

PDF [97 KB]

PDF

Programy pre viacerých prijímateľov

PDF [207 KB]

PDF [138 KB]

PDF

Pomoc v zmysle IPA môže mať okrem iného tieto formy: Investície, zmluvy o verejnom obstarávaní alebo dotácie; administratívnu spoluprácu vrátane vyslania odborníkov z členských krajín (napr. Twinning); opatrenia Spoločenstva, ktoré koná v záujme krajín prijímajúcich pomoc; opatrenia na podporu implementačného procesu a riadenia programov; podpora rozpočtu poskytovaná výnimočne a podliehajúca dozoru).

Projekty: realizácia

Každý program v rámci IPA (a podľa predošlej predvstupovej pomoci) sa skladá z jedného alebo viacerých projektov, ktoré predstavujú skutočné opatrenia Európskej únie na pomoc kandidátskym a potenciálnym kandidátskym krajinám v rámci ich príprav na vstup do Európskej únie. V súčasnosti prebiehajú stovky projektov vo všetkých sektoroch, krajinách a regiónoch.

Uzatváranie zmlúv

Európska únia pravidelne uverejňuje oznámenia o verejných súťažiach a výzvach na predloženie návrhov. Organizované sú útvarmi Komisie v Bruseli (v prípade centralizovaných programov); delegáciami Komisie v dotknutej krajine prijímajúcej pomoc (detašované riadenie); alebo príslušným zmluvným orgánom štátnej správy v krajine prijímajúcej pomoc (v prípade decentralizovaného riadenia).

Granty, o ktorých rozhoduje a ktoré v celosti realizuje Európska komisia v oblasti vonkajšej pomoci, musia mať oporu v ročnom pracovnom programe, ktorý schvaľuje Komisia a ktorý obsahuje zoznam všetkých grantových projektov naplánovaných v zmysle programov IPA v uvedenom roku.

Informácie týkajúce sa oznámení o verejných súťažiach a výzvach na predloženie návrhov nájdete v špecializovanej databáze Európskej komisie: na stránke venovanej verejným súťažiam s nižšou sumou, ktoré organizuje GR pre rozšírenie; v dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie (séria S), dostupnom on-line na stránke databázy Tenders Electronic Daily (TED) a na stránkach delegácií Európskej komisie v krajinách prijímajúcich pomoc:

Kandidátske krajiny: Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Turecko;

Potenciálne kandidátske krajiny: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko, Kosovo v zmysle rezolúcie BR OSN ?. 1244 (kontaktný úrad ES).

Pravidlá a postupy, ktoré sa uplatňujú na zmluvy o vonkajšej pomoci Európskej komisie v rámci predvstupovej pomoci (podľa centralizovaného alebo decentralizovaného riadenia) sú uverejňované na internetových stránkach EuropeAid.

Priamo adresované programy

V každom okamihu pôsobia v krajinách prijímajúcich pomoc na náklady Európskej komisie stovky odborníkov z členských krajín, ktorých úlohou je posilniť inštitucionálnu a administratívnu kapacitu vnútroštátnych orgánov v týchto krajinách. Účelom technickej pomoci a pomoci na budovanie inštitúcií pre krajiny prijímajúce pomoc je podpora ich úsilia zameraného na implementáciu, zavedenie a uplatňovanie acquis Spoločenstva. Táto pomoc sa poskytuje najmä prostredníctvom programu Twinning , ktorého predmetom sú dlhodobé vyslania odborníkov z členských štátov EÚ a prostredníctvom nástroja TAIEX, ktorý poskytuje krátkodobé expertízy.

Európska únia poskytuje v súčasnosti účelovú predvstupovú finančnú pomoc kandidátskym krajinám Chorvátsku, Turecku a Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko a potenciálnym kandidátskym krajinám (Albánsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore a Srbsko, Kosovu v zmysle rezolúcie č. 1244 Bezpečnostnej rady OSN). Cieľom tejto finančnej pomoci je podporiť tieto krajiny pri zavádzaní nevyhnutných politických, hospodárskych a inštitucionálnych reforiem v súlade so štandardami platnými v EÚ.

Reformy nevyhnutné na členstvo v EÚ slúžia aj na zlepšenie života občanov v krajinách prijímajúcich pomoc. Pomoc je určená hlavne na podporu politických reforiem, najmä budovanie inštitúcií, posilnenie právneho štátu, ľudských práv, ochrany práv menšín a rozvoj občianskej spoločnosti .

Pred vstupom do EÚ musí mať krajina fungujúcu trhovú ekonomiku, ako aj schopnosť vysporiadať sa s konkurenčným tlakom a trhovými silami v rámci EÚ; pomoc sa preto poskytuje na podporu hospodárskych reforiem smerujúcich k hospodárskemu rastu a lepším vyhliadkam na zamestnanie.

Pomoc pri prijímaní acquis Spoločenstva (povinnosť súvisiaca s členstvom) zvyšuje kvalitu života, nakoľko kandidáti a potenciálni kandidáti zosúlaďujú svoj právny poriadok s právom EÚ a postupne prijímajú jej pravidlá, napríklad pre oblasť ochrany životného prostredia a boja proti zločinu, drogám a nelegálnemu prisťahovalectvu. Okrem toho predvstupová pomoc podporuje regionálnu spoluprácu a prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju a zníženiu chudoby.

Financovanie zo zdrojov EÚ má za cieľ zmenu spoločnosti a jej hospodárstva ako celku v strednodobom až dlhodobom horizonte. Tempo reformy a prístupového procesu spolu úzko súvisia.

Predošlá pomoc

IPA sa začala uplatňovať od 1. januára 2007 zjednocujúc všetky formy predvstupovej pomoci do jednotného účelového nástroja. Nariadenie Rady o IPA nahradilo finančné nástroje obdobia 2000 až 2006, ktorými boli: Phare,  ISPA,  SAPARD, predvstupový nástroj pre Turecko  a finančný nástroj pre západný Balkán CARDS.

Všetky nové predvstupové opatrenia sú v súčasnosti zjednotené v rámci nástroja predvstupovej pomoci. Programy a projekty, ktoré začali pred rokom 2007 v rámci predošlých nástrojov budú postupne zavŕšené približne do roku 2010.

Program Phare sa uplatňoval na kandidátske krajiny a zahŕňal najmä opatrenia na budovanie inštitúcií (a súvisiace investície) ako aj opatrenia určené na podporu hospodárskej a sociálnej kohézie, cezhraničnú spoluprácu nevynímajúc. Za tento program nieslo zodpovednosť GR pre rozšírenie.

Program ISPA bol zameraný na investičnú podporu rozsiahlych projektov v oblasti životného prostredia a dopravy v kandidátskych krajinách a zodpovedalo zaňho generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku.

Predmetom programu SAPARD bol rozvoj poľnohospodárstva a vidieka v kandidátskych krajinách a zodpovedalo zaňho generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Do Turecka  prúdila v minulosti predvstupová pomoc cez podobné, ale samostatné nástroje, rozpočtové položky a postupy.

Program CARDS (Community Assistance for Reconstruction, Development and Stabilisation) bol určený pre krajiny západného Balkánu a podporoval ciele a mechanizmy procesu stabilizácie a pridruženia, ktorý naďalej predstavuje politický rámec EÚ pre tieto krajiny až do momentu ich prípadného pristúpenia.

Povstupová pomoc

Desať nových členských štátov, ktoré k EÚ pristúpili v roku 2004 čerpalo v rokoch 2004 až 2006 prostriedky  Prechodného fondu. Predpokladá sa, že uzatváranie zmlúv bude pokračovať do roku 2008 a vyplácanie prostriedkov do roku 2009. Bulharsku a Rumunsku bol Prechodný fond sprístupnený v roku 2007; očakáva sa, že jeho implementácia bude trvať do roku 2010. Z týchto Prechodných fondov sa bez prerušenia poskytuje finančná pomoc v ťažiskových oblastiach, v ktorých je podľa posledných súhrnných monitorovacích správ z obdobia pred vstupom potrebné ďalšie zlepšenie. Pomoc sa poskytuje na základe rozšíreného decentralizačného implementačného systému ( EDIS– Extended Decentralised Implementation System).

Monitoring pomoci

Komisia vykonáva dohľad nad implementáciou predvstupových programov prostredníctvom svojich útvarov na GR pre rozšírenie, GR pre regionálnu politiku, GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti, GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a prostredníctvom delegácií Európskej komisie v krajinách prijímajúcich pomoc. Z tohto dôvodu bol zriadený monitorovací systém, ktorý spája monitorovacie výbory zložené zo zástupcov Komisie a krajiny prijímajúcej pomoc. Tieto výbory diskutujú o implementácie predvstupovej pomoci (na základe monitorovacích a hodnotiacich správ) a v prípade potreby dohadujú nápravné opatrenia. Monitoring sa vykonáva aj na úrovni sektorov a projektov.

Hodnotenie pomoci

Úlohou hodnotiacej funkcie GR Rozšírenie je koordinácia a implementácia hodnotiacich aktivít GR a zaistenie riadneho overenia záverov, výsledkov a odporúčaní hodnotení. Hodnotiaca funkcia poskytuje vstupy pre rozhodovanie tým, že prispieva k návrhu intervencií, napomáha pri efektívnom prideľovaní zdrojov, zlepšuje kvalitu intervencií a referuje o zodpovednosti.

Predkladanie správ

V zmysle povinnosti GR pre rozšírenie predkladať správy o svojej činnosti Rade a Európskemu parlamentu sa každoročne uverejňujú dve správy. Prvá správa pod názvom „Správa o Phare, predvstupovom a prechodnom nástroji a nástroji Cards", ktorá pokrýva finančnú pomoc poskytovanú na základe predošlých finančných nástrojov riadených GR pre rozšírenie. Druhá správa má názov „Správa o implementácii finančnej pomoci podľa IPA“ a pokrýva činnosti financované z nástroja predvstupovej pomoci.

Občianska spoločnosť

Európska komisia vyzdvihla význam občianskej spoločnosti vo svojom Oznámení Rade a Európskemu parlamentu o stratégii rozšírenia a hlavných úlohách na obdobie 2007 – 2008.

Aby bolo možné lepšie reagovať na potreby regiónu, bude podpora rozvoja občianskej spoločnosti a dialógu koordinovaná a zjednodušená. Nástroj pre občiansku spoločnosť sa tak vytvorí zameraním na tri oblasti intervencie: na podporu miestnych občianskych iniciatív a budovania kapacít posiľňujúcich úlohu občianskej spoločnosti; na programy výmenných návštev do inštitúcií a orgánov EÚ pre skupiny, ktoré majú vplyv na rozhodovací proces a spoločnosť ako napríklad novinári, mladí politici, lídri odborov, učitelia, atď.; na uskutočňovanie činností v rámci partnerstva medzi organizáciami občianskej spoločnosti v krajinách prijímajúcich pomoc a poprednými organizáciami EÚ s cieľom výmeny poznatkov a kontaktov.

Kto sa najbližšie uchádza o členstvo?

Najbližšie rozširovanie by sa na základe posledných rozhodnutí členských krajín EÚ v Európskej rade malo dotýkať krajín juhovýchodnej Európy: Chorvátska, bývalej juhoslovanskej republiky Macedónska (FYROM), Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Srbska, Kosova a Turecka. 

Aktuálne prebiehajú prístupové rokovania s dvoma krajinami - Chorvátskom a Tureckom. Štatút kandidátskej krajiny bol v decembri 2005 pridelený aj Macedónsku (FYROM). O dátume začatia prístupových rokovaní s Macedónskom sa ale zatiaľ nerozhodlo.  

Politika rozširovania je určovaná v spolupôsobnosti Európskej komisie (v ktorej má túto agendu na starosti komisár EK pre rozširovanie (Štefan Füle, ČR, splnomocnenca EÚ pre krajiny západného Balkánu a generálneho riaditeľa EK pre rozširovanie) a členských krajín EÚ, ktoré jednomyseľne schvaľujú všetky návrhy, ktoré Európska komisia k prístupovým rokovaniam predkladá.

Európsky parlament vstupuje do hry prvýkrát pri schvaľovaní žiadosti o členstvo v Únii, hneď v samotnom úvode prístupového procesu. Druhýkrát pri schvaľovaní Zmluvy o pristúpení v závere celého procesu. Podpornú úlohu pre predsedajúcu krajinz EÚ zohráva Generálne riaditeľstvo pre rozširovanie, ktoré pôsobí v rámci Generálneho sekretariátu Rady EÚ.  

Gestorom problematiky rozširovania v SR je Ministerstvo zahraničních vecí, (Sekcia európskych záležitostí (SEZA) na čele s generálnym riaditeľom Františkom Ružičkom). Pri stanovovaní pozicií Slovenska sa opiera o expertné vklady jednotlivých ministerstiev v nadväznosti na prerokúvanú problematiku.

Krajiny na ceste k členstvu v EÚ

V súčasnosti sú tri kandidátske krajiny: Turecko, Chorvátsko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko. S prvými dvomi začali rokovania o pristúpení 3. októbra 2005. Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko sa stala kandidátskou krajinou v decembri 2005, ale rokovania o pristúpení sa ešte nezačali.

Ďalším krajinám západného Balkánu – Albánsku, Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore Srbsku, vrátane Kosova v zmysle rezolúcie č. 1244 Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov – bolo prisľúbené členstvo v EÚ, keď naň budú pripravené. Označujú sa aj výrazom potenciálne kandidátske krajiny.

V spolupráci s uvedenými krajinami západného Balkánu ustanovila EÚ proces známy ako proces stabilizácie a pridruženia, ktorého cieľom je postupne ich približovať k EÚ. Vďaka nemu majú tieto krajiny už dnes voľný prístup prakticky všetkých svojich exportných tovarov na jednotný trh EÚ a dostávajú finančnú podporu na svoje reformné úsilie. Ťažiskovým bodom procesu je dohoda o stabilizácii a pridružení (napríklad dohoda medzi EÚ a Chorvátskom), ktorá predstavuje zmluvný vzťah medzi EÚ a jednotlivými krajinami západného Balkánu a obsahuje rad vzájomných práv a povinností. Dohody o stabilizácii a pridružení sa sústreďujú na rešpektovanie kľúčových demokratických zásad a základné rysy jednotného trhu EÚ. Prostredníctvom priestoru voľného obchodu s EÚ a s ním súvisiacich oblastí (ako sú pravidlá hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, duševného vlastníctva atď.) a výhod (napr. práva na založenie spoločnosti), ale aj reformami zameranými na prijatie noriem EÚ sa ekonomiky tohto regiónu budú môcť začať integrovať do EÚ. Pokiaľ dôjde k splneniu podmienok, dohody o stabilizácii a pridružení môžu byť so všetkými balkánskymi štátmi do roku 2008 uzavreté, čiže podpísané alebo v platnosti.

Stabilizácie a pridruženia

Proces stabilizácie a pridruženia (PSP) tvorí politický rámec EÚ pre krajiny západného Balkánu až po ich pristúpenie.

Partnerstvo medzi EÚ a krajinami západného Balkánu je v záujme všetkých partnerov: mier, stabilita, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť, prosperita, kvalita života pre EÚ aj krajiny západného Balkánu.

Proces stabilizácie a pridruženia sleduje tri ciele: stabilizáciu a rýchly prechod na trhové hospodárstvo, podporu regionálnej spolupráce a vyhliadky pristúpenia k EÚ. Pomáha krajinám tohto regiónu pri vytváraní schopnosti prijať a zaviesť európske normy, vrátane acquis Spoločenstva, ako aj medzinárodné normy.

Proces stabilizácie a pridruženia sa zakladá na progresívnom partnerstve, v ktorom EÚ ponúka súbor obchodných koncesií (autonómne obchodné opatrenia), hospodárskej a finančnej podpory (program CARDS) a zmluvných vzťahov ( stabilizačné a asociačné dohody). Každá krajina napreduje podľa toho, ako plní svoje záväzky v rámci PSP. Výročné správy o pokroku hodnotia, ako sú krajiny západného Balkánu pripravené priblížiť sa k Európskej únii.

Na základe regionálneho prístupu EÚ ku krajinám západného Balkánu z roku 1997 stanovila Európska komisia v roku 1999 základ pre posun k ambicióznejšej vízii regionálneho rozvoja - Proces stabilizácie a pridruženia. Jeho nástroje boli sformulované na summite v Záhrebe v novembri 2000.

Solúnsky summit v júni 2003 obohatil proces stabilizácie a pridruženia o prvky pochádzajúce z procesu rozšírenia tak, aby lepšie vyhovoval novým výzvam. Solúnska agenda predstavila súbor nových nástrojov na podporu procesu reformy v krajinách západného Balkánu a na ich priblíženie sa k Európskej únii. Z týchto nových nástrojov najďalej siahajú európske partnerstvá inšpirované prístupovými partnerstvami. Prvá skupina európskych partnerstiev bola schválená v roku 2004 tým, že sa vymedzili krátkodobé a strednodobé priority, ktorým sa krajiny mali venovať. Európske partnerstvá pomôžu krajinám západného Balkánu s ich reformami a prípravou na budúce členstvo.

Všetky krajiny západného Balkánu majú šancu stať sa budúcimi členmi Európskej únie, čo je cieľ schválený Európskou radou vo Feire v júni 2000 a potvrdený Európskou radou v Solúne v júni 2003. Európska rada v júni 2005 znovu jasne potvrdila tieto existujúce záväzky.

Chorvátsko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, ktorým bol udelený štatút kandidátskych krajín, sú naďalej súčasťou procesu stabilizácie a pridruženia.

Ostatné krajiny západného Balkánu sú potenciálnymi kandidátskymi krajinami: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko a Kosovo podľa Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1244/99.

V januári 2006 Európska komisia schválila oznámenie „Západný Balkán na ceste do EÚ: konsolidovanie stability a zvyšovanie prosperity”. V oznámení sa hodnotí pokrok, ktorý sa dosiahol od Solúnskeho summitu, a stanovujú sa konkrétne opatrenia na posilnenie politiky EÚ pre krajiny západného Balkánu a jeho nástroje.

Zdroj: http:europa.eu/index_eu.htm