Pracovný trh EÚ

Voľný pohyb pracovnej sily, ktorý je základným princípom EÚ, umožňuje všetkým občanom EÚ pracovať v ktorejkoľvek krajine EÚ bez pracovného povolenia.

Zamestnávateľom to umožňuje zamestnávať pracovníkov s profilom, ktorý je pre nich najvýhodnejší, najmä ak je v ich vlastnej krajine nedostatok pracovnej sily. Náborom zamestnancov zo zahraničia sa podniky môžu stať tvorivejšími.

Zamestnávatelia musia vo vzťahu k pracovníkom z iných krajín EÚ uplatňovať rovnaké pravidlá ako k domácich pracovníkom. Či v oblasti prístupu k zamestnaniu, pracovných podmienok vrátane platu a platenej dovolenky, ako aj prepúšťania. Nemôžu klásť žiadne dodatočné podmienky.

Na pracovníkov z nových krajín EÚ sa môžu vzťahovať len dočasné obmedzenia, ktoré by nemali trvať dlhšie ako 7 rokov po tom, ako ich krajiny pristúpili k EÚ, čiže:

  • do 30. apríla 2011 pre občanov Českej republiky, Estónska, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Poľska, Slovinska a Slovenska;
  • do 31. decembra 2013 pre občanov Bulharska a Rumunska.

Pracovníci vyslaní do zahraničia

Pri poskytovaní služieb v zahraničí môžu zamestnávatelia dočasne vyslať niektorých svojich pracovníkov z jednej krajiny EÚ do druhej.

Predpisy EÚ chránia týchto pracovníkov, pokiaľ ide o ich práva a pracovné podmienky a zabraňujú tzv. sociálnemu dampingu. Podmienky zamestnávania vyslaných pracovníkov by mali preto zodpovedať podmienkam, ktoré platia v hostiteľských krajinách pre domácich pracovníkov.

Súčasne s odstraňovaním zbytočných prekážok voľného pohybu služieb by sa mala zachovať ochrana vyslaných pracovníkov.

Uznávanie odbornej kvalifikácie

Pri prijímaní zamestnancov na celoeurópskom trhu práce možno vyžadovať odbornú kvalifikáciu, diplomy, prax alebo znalosť určitého jazyka. EÚ vymedzila súbor pravidiel, ktoré umožňujú najmä v niektorých odvetviach automatické uznávanie - u lekárov, zdravotných sestier, pôrodných asistentiek, veterinárnych chirurgov, lekárnikov, architektov - alebo vzájomné uznávanie.

Okrem toho musia orgány uznávať pracovnú prax získanú v iných krajinách EÚ za rovnakých podmienok ako v prípade praxe získanej v domácej krajine.

Sociálne zabezpečenie

Práva a povinnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia podľa vnútroštátnych predpisov sú rovnaké pre všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, z ktorej krajiny EÚ pochádzajú. Každá krajina EÚ má svoj vlastný systém sociálneho zabezpečenia, ktorý je jej výhradnou doménou.

Vďaka koordinácii a zosúladeniu týchto vnútroštátnych systémov na úrovni EÚ si môžu pracovníci, dôchodcovia a iné osoby chránené sociálnym zabezpečením zachovať svoje práva na sociálne zabezpečenie vrátane dôchodkov a zdravotnej starostlivosti, aj keď sa presťahujú z jednej krajiny EÚ do druhej.

Dodržiavanie minimálnych sociálnych pravidiel

Riadenie pracovníkov znamená aj dodržiavanie minimálnych sociálnych pravidiel, predovšetkým zákaz diskriminácie, rovnosť mužov a žien, zdravie a bezpečnosť. EÚ sa navyše v Lisabonskej stratégii zaviazala vytvárať nielen nové, ale aj kvalitnejšie pracovné miesta, a preto právo EÚ požaduje od podnikov, aby dodržiavali rôzne sociálne pravidlá prispievajúce k udržateľnému rozvoju.

Zákaz diskriminácie

Aby bolo zabezpečené právo občanov EÚ pracovať kdekoľvek v EÚ, zamestnávatelia nemôžu občanov iných krajín EÚ pri nábore, prepúšťaní či po akejkoľvek inej pracovnej stránke diskriminovať.

Právo EÚ zakazuje zamestnávateľom diskrimináciu na základe pohlavia, rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženstva a vierovyznania, veku či sexuálnej orientácie. Zamestnávatelia okrem toho musia vytvárať vhodné pracovné prostredie pre pracovníkov s postihnutím.

Rovnosť mužov a žien

Zamestnávatelia musia zaobchádzať s mužmi a ženami rovnako, najmä pokiaľ ide o prístupnosť zamestnania, pracovné podmienky, rodičovskú dovolenku, povýšenie a plat.

Politika EÚ v oblasti rovnosti žien a mužov 

Politika rovnosti žien a mužov má v EÚ dlhodobú tradíciu a predstavuje dôležitú súčásť Lisabonskej stratégie. Už Rímska zmluva (1957) obsahovala ustanovenie, ktoré definovalo zásadu rovnakého odmeňovania žien a mužov v členských krajinách. Základným cieľom bolo odstránenie nerovností v ich odmeňovaní za rovnakú prácu a podpora rovnakých príležitostí pre mužov a ženy v ES v súlade s článkami 2 a 3 Zmluvy o založení ES (gender mainstreaming - zohľadnenie hľadiska rovnosti žien a mužov vo všetkých plánovacích a rozhodovacích procesoch), článkom 13 (opatrenia proti diskriminácii na základe pohlavia v oblasti zamestnania a mimo neho), a takisto články 137 (rovnaké zaobchádzanie na trhu práce a na pracovisku) a 141 (rovnaké zaobchádzanie v otázkách odmeňovania).

Pokiaľ ide o strategické a programové dokumenty EÚ, ich základný rámec tvoria Plán pre dosiahnutie rovnakého postavenia žien a mužov na roky 2006 - 2010 a Európsky pakt rovnosti žien a mužov z roku 2006.

Plán Európskej komisie pre dosiahnutie rovnakého postavenia žien a mužov (2006 – 2010) načrtol šesť prioritných oblastí činnosti EÚ v oblasti rovnakého postavenia žien a mužov v tomto období: rovnakú ekonomickú nezávislosť pre ženy i mužov; zladenie súkromného a profesného života; rovnaké zastúpenie žien a mužov v rozhodovacích procesoch; odstraňovanie všetkých foriem násilia založeného na pohlaví; odstraňovanie stereotypov o roli žien a mužov v společnosti ; podpora rovnakého postavenia žien a mužov v zahraničnej a rozvojovej politike. Pre každú z týchto oblastí boli stanovené najdôležitejšie ciele a činnosti. Plán nahradil Rámcovú stratégiu pre rovnaké postavenie žien a mužov na roky 2001 - 2005.

Európsky pakt rovnosti žien a mužov bol prijatý na zasadaní  Európskej rady v marci 2006 a deklaroval politickú vôľu lídrov členských krajín EÚ v súlade s cieľmi Lisabonskej stratégie účinnými nástrojmi zabezpečiť: rovnaké postavenie žien a mužov na trhu práce a potláčanie stereotypných predsudkov o roli žien a mužov v zamestnaní; zlepšenie podmienok na zladenie pracovného a rodinného života žien a mužov a posilnenie hľadiska rovnosti žien a mužov vo všetkých plánovacích a rozhodovacích procesech (gender mainstreaming).

Programy rovnosti žien a mužov

V októbri 2006 bolo prijaté rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktorým sa začal uplatňovať v živote EÚ program Spoločenstva pre zamestnanosť a sociálnu solidaritu - PROGRESS. Ide o integrovaný program na roky 2007-2013, ktorý nahradil niekoľko programov Spoločenstva prispievajúcich k realizácii agendy sociálnej politiky. Program PROGRESS nahradil napríklad Komunitárny program pre rovnosť žien a mužov na roky 2001 - 2005 (predĺžený do roku 2006), ktorý sa vzťahoval na Rámcovú stratégiu pre rovnaké postavenie žien a mužov (2001 - 2005).

PROGRESS je rozdelený do piatich oblastí, pričom jednou z nich je aj agenda rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi. Problematika rovnakých príležitostí pre ženy a mužov tvorí významnú súčasť aktivít Európskeho sociálneho fondu a Iniciatívy Spoločenstva EQUAL. Oba programy sú zamerané na odstraňovanie diskriminácie a vytváranie rovnakých príležitostí pre ženy a mužov na trhu práce a v zamestnaní.

Inštitúcie EÚ pre rovnosť žien a mužov

Politikou rovnosti žien a mužov sa v rámci Európskej komisie zapodieva Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnaké príležitosti. V tejto oblasti začal fungovať Európsky inštitút rodovej rovnosti (2007). Ide o agentúru EÚ so sídlom v litovskom Vilniuse, o ktorú prejavovalo v časoch kandidatúry záujem aj Slovensko. Poslaním inštitútu je pomáhať inštitúciám Európskej únie, zvlášť Komisii, a orgánom členských krajín v potláčaní diskriminácie na základe pohlavia a důsledné zabezpečenie uskutočňovania tejto politiky rodovej rovnosti v EÚ.

Otázky rovnakých príležitostí žien a mužov sa na pracovnej úrovni Rady prerokúvajú v rámci Pracovnej skupiny pre sociálne otázky a na úrovni ministrov v rámci Rady EÚ pre zamestnanosť, sociálne veci, zdravie a spotrebiteľa (EPSCO). V Európskom parlamente sa touto problematikou zaoberá Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).

Zdravie a bezpečnosť na pracovisku

Zamestnávatelia sú zodpovední za poskytovanie bezpečného a zdravého pracovného prostredia pre svojich zamestnancov. EÚ ustanovuje minimálne podmienky ochrany bezpečnosti a zdravia pracovníkov. Ich súčasťou je všeobecná zásada prevencie rizík z povolania, odstraňovanie rizík a faktorov spôsobujúcich úrazy a informácie a odborná príprava pre pracovníkov a ich zástupcov.

Pracovné vzťahy

EÚ aktívne podporuje dobrovoľný dialóg medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a zastupujúcimi združeniami. Zamestnávatelia sa o niektorých otázkach musia radiť so zástupcami zamestnancov, napr. v prípade plánovaného hromadného prepúšťania.

Väčšie spoločnosti, ktoré pôsobia vo viacerých krajinách EÚ, musia na požiadanie svojich pracovníkov zriadiť európsku zamestnaneckú radu, aby informovala a diskutovala so zamestnancami.

Na ochranu práv zamestnancov, a zároveň udržanie konkurencieschopnosti zamestnávateľov EÚ presadzuje koncepciu flexiistoty, ktorá predstavuje kombináciu flexibilných trhov práce.

Podniky musia dodržať minimálne zákonom stanovené pravidlá, ale môžu ísť aj ďalej a stať sa spoločensky zodpovednejšími.

Programy

Program EÚ PROGRESS presadzuje zvyšovanie počtu a kvality pracovných miest a rovnosti príležitostí pre všetkých. Zameriava sa na protidiskriminačné opatrenia, sociálnu ochranu a začleňovanie, zamestnanosť, pracovné podmienku a rovnosť mužov a žien. V rámci programu sa investuje 743,25 miliónov EUR do nových výskumných štúdií, zvyšovania informovanosti a podujatí v období rokov 2007 až 2013.

Program PROGRESS prebieha zároveň s činnosťou Európskeho sociálneho fondu (ESF), hlavného finančného nástroja EÚ. Je zameraný na uplatňovanie jej politík v oblasti zamestnanosti a sociálnych záležitostí a jeho ročný rozpočet dosahuje asi 10 miliárd EUR.

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa zmeriava na poskytovanie informácií v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci orgánom EÚ sociálnym partnerom a osobám, ktoré sa zaoberajú týmito otázkami. Okrem toho je jej cieľom šíriť kultúru prevencie rizík.

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) poskytuje zamestnávateľom, odborom, tvorcom politík EÚ a vládam informácie, poradenstvo a expertízu v oblasti životných a pracovných podmienok, pracovných vzťahov a riadenia zmien.

Zdroj: http://europa.eu/index_eu.htm