Oklieštená liberalizácia služieb v únii

Napriek tomu, že Európska komisia schválila liberalizáciu služieb v EÚ, uvoľnenie trhu so službami zastalo na polceste. Európska komisia totiž ani novým návrhom smernice o liberalizácii služieb schválenom ešte v apríli 2006, neuľahčila podnikateľom a živnostníkom z „nových“ členských krajín úplnú možnosť ich voľného poskytovania v pôvodných členských štátoch EÚ.

Živnostníkov či podnikateľov z nových členských štátov čaká síce po polovičatej smernici predsa len o niečo ľahší život, ak budú chcieť svoje služby poskytovať v pôvodných členských krajinách, ale ani po jej schválení v Európskom parlamente mnohé ich ťažkosti nepominú. Ak totiž chcú podnikať v starých členských krajinách, musia prechádzať rovnako ako doteraz, zložitou tortúrou povolení a prihlasovacích konaní.

Aj naďalej potrebujú doklady o vzdelaní, odbornej spôsobilosti, praxi, bezúhonnosti, či spôsobilosti na právne úkony. Navyše v každej členskej krajine ich stále očakávajú iné prekážky, odlišné pravidlá na podnikanie a poskytovanie služieb.

Smernica o liberalizácii služieb žiaľ neeliminovala kľúčový princíp „zákonov krajiny pôvodu“, ktorá dáva živnostníkovi alebo firme právo podnikať v inom členskom štáte podľa legislatívy krajiny z ktorej pochádza. Dôvodom bol odpor starých členských štátov na čele s Francúzskom. A tak v nej síce zachovali právo podnikať v inej členskej krajine podľa zákonov vlastnej krajiny, ale podmienili ju i ďalšími požiadavkami hostiteľskej krajiny.

Hostiteľským krajinám teda umožňuje požadovať od poskytovateľov služieb z iných členských štátov povinnosti v súvislosti s bezpečnosťou práce, ochranou životného prostredia a verejného zdravia. Rovnako im smernica umožňuje uplatňovať vlastné predpisy ohľadom pracovných podmienok, vrátane pravidiel v kolektívnych zmluvách.

Ak by teda chcel napríklad slovenský počítačový grafik ponúknuť svoje služby, povedzme, v susednom Rakúsku, rakúske úrady mu nemôžu klásť administratívne prekážky takého druhu, ako je zriadenie si zvláštnej pobočky v ich krajine, či vyžadovať od neho, aby si podal  žiadosť o povolenie na činnosť, či aby sa stal členom rakúskej komory počítačových grafikov alebo používal len u nich bežný typ techniky. Ale zakázať alebo obmedziť mu pôsobenie cez hranice bude možné len z dôvodov, ak by jeho práca ohrozovala verejné zdravie, bezpečnosť alebo životné prostredie.

Napriek tomu schválená smernica priniesla aspoň „jednotné miesta kontaktu“ pre živnostníkov a cezhraničných poskytovateľov služieb na vybavovanie všetkých formalít, aby v členských krajinách EÚ nemuseli behať po všakovakých úradoch. Registrácia záujemcov je prakticky možná aj cez internet. Liberalizácia sa vzťahuje na služby od stavebných prác cez holičov, kominárov, obuvníkov až po prekladateľov či právnych zástupcov.

Z liberalizácie sú naopak vyňaté všetky zdravotné služby (súkromné aj štátne), bezpečnostné agentúry a dopravné služby, hazardné hry, lotérie, verejnoprospešné a audiovizuálne služby, notárske a právne služby, agentúry na sprostredkovanie dočasnej práce, služby vo verejnom záujme (napríklad vzdelávanie), prepravné služby (taxi, prvá pomoc, prístavné služby), služby prostredníctvom elektronickej komunikácie, daňové a finančné služby.