Oficiálne jazyky EÚ

 Kontinentálna Európa je domovom mnohých jazykov. Ale štatút úradného jazyka v Európskej únii má v súčasnosti iba 23 jazykov.

V Európskej únii jestuje via ako 60 pôvodných regionálnych alebo menšinových jazykových spoločenstiev. Patria k nim staroveké keltské jazyky (galský a waleský) na západe, či menšinové jazyky ako kašubský v Poľsku a latgalský v pobaltskom Lotyšsku na východe Európy.

Úradné jazyky EÚ sa delia do troch jazykových skupín: indoeurópskej, ugrofínskej a semitskej. V porovnaní s inými kontinentami je to pomerne málo. 

Hlavné európske jazyky patria k indoeurópskej jazykovej skupine. Výsledky doterajších výskumov nasvedčujú tomu, že sa vyvinuli z tzv. protoindoeurópskeho koreňa. Niektoré európske jazyky však majú úplne odlišné korene. Estónčina, fínčina a maďarčina patria medzi ugrofínske jazyky z uralskej jazykovej skupiny, o ktorých sa predpokladá, že sa vyvíjali v oblasti, ktorá je v modernom Rusku na západ od Uralu.

Maltčina je semitský jazyk s arabskými koreňmi, zatiaľ čo v prípade baskického jazyka, ktorým hovorí okolo osemstotisíc ľudí, sa nepotvrdili prepojenia na žiadnu jazykovú skupinu.

Jazyková rozmanitosť sa oproti minulosti zviditeľnila, pretože v súčasnosti ľudia oveľa viac ako predtým komunikujú s cudzincami. Čoraz častejšie sa ocitajú v situáciách, keď potrebujú znalosť iného ako vlastného jazyka, či už v rámci výmenných študijných pobytov, pri sťahovaní a obchodovaní na integrovanom európskom trhu, v cestovnom ruchu a všeobecne globalizovanom svete.  Mnohé cudzie jazyky na kontinent prinášajú prisťahovalci. Stovkami jazykov sa napríklad hovorí v multikultúrnych mestách ako Londýn, Paríž, Brusel či Berlín.

  Európska únia si uvedomuje úzke prepojenie jazyka a identity ako aj to, že jazyk je najpriamejším prejavom kultúry a preto aj článok 22 Európskej charty základných práv, prijatej v roku 2000, EÚ zaväzuje rešpektovať jazykovú rozmanitosť a článok 21 zakazuje diskrimináciu na základe jazyka. Rešpektovanie jazykovej rozmanitosti je kľúčovou hodnotou Európskej únie, rovnako ako rešpektovanie jednotlivca, otvorenosť voči iným kultúram či tolerancia.

Tento princíp sa týka nielen 23 úradných jazykov EÚ, ale aj mnohých regionálnych a menšinových jazykov, ktorými hovoria rôzne skupiny obyvateľstva. I vďaka množstvu jazykov  je EÚ taká rôznorodá.

Po vstupe desiatich nových členských krajín do Európskej únie sa počet oficiálnych jazykov rozšíril aj o počet ich oficiálnych úradných jazykov sa zvýšil z pôvodných 11 na dnešných 23. Členské krajiny sa dohodli na zavedení írskeho jazyka (galštiny) ako dalšieho oficiálneho jazyka únie od roku 2007 + 2 oficiálne jazyky štátov Rumunska a Bulharska. EÚ má teda 27 členských krajín a 23 oficiálnych úradných jazykov (anglický, bulharský, český, dánsky, estónsky, fínsky, francúzsky, grécky, holandský, írsky, litovský, lotyšský, maďarský, maltský, nemecký, poľský, portugalský, rumunský, slovenský, slovinský, španielsky, švédsky a taliansky jazyk).

Podľa nariadenia Rady EÚ, ktoré bolo prijaté jednomyseľne, mala do rozšírenia EÚ v roku 2004 11 oficiálnych jazykov s rovnocenným postavením: angličtinu, dánčinu, fínčinu, francúzštinu, gréčtinu, holandčinu, nemčinu, portugalčinu, španielčinu, švédčinu a taliančinu.

Európska únia aktívne podporuje občanov pri štúdiu ďalších európskych jazykov s cieľom zvýšiť mobilitu na osobné a profesionálne účely v rámci jednotného trhu a upevniť medzikultúrne kontakty a vzájomné porozumenie. Únia propaguje aj používanie regionálnych a menšinových jazykov, ktoré nie sú úradnými jazykmi EÚ, ale ktorými hovorí takmer 50 miliónov obyvateľov členských štátov EÚ a ktoré sú teda súčasťou kultúrneho dedičstva Európskej únie.

Trend budúcnosti smeruje k tomu, aby všetci občania Európy boli schopní porozumieť a komunikovať vo viac ako jednom jazyku. Pre väčšinu ľudí na svete je to už každodennou realitou. Štúdium cudzích jazykov a ich používanie nás vedie k väčšej otvorenosti voči ostatným, ich kultúre a názorom. Zlepšuje naše poznávacie schopnosti a upevňuje vedomosti o materinskom jazyku. Môžeme vďaka nemu využívať možnosť pracovať a študovať v inom členskom štáte.

Z prieskumov Eurobarometra vyplýva, že polovica obyvateľov Európskej únie je podľa svojho názoru schopná komunikovať aspoň v jednom cudzom jazyku. Tento podiel sa mení v závislosti od krajiny a sociálnej triedy: 99 percent obyvateľov Luxemburska, 93 percent obyvateľov Lotyšska a Malty a 90 percent obyvateľov Litvy ovláda aspoň jeden cudzí jazyk, kým drvivá väčšina obyvateľov Maďarska (71 percent), Spojeného kráľovstva (70 percent), Španielska, Talianska a Portugalska (po 64 percent) ovláda len svoj materinský jazyk. Ovládanie cudzieho jazyka je pravdepodobnejšie u mužov, mladých ľudí a obyvateľov miest ako u žien, starších ľudí a obyvateľov vidieka.

Adekvátne tomu stúpla i potreba tlmočníkov a prekladateľov. Administratívny aparát Európskej komisie tvorí takmer 20-tisíc úradníkov, z čoho je asi 15 percent prekladateľov a tlmočníkov.

Žiadna z členských krajín sa nechce zriecť používania svojho vlastného jazyka, pretože ide o záležitosť, ktorá má dôležitý symbolický význam. Každý oficiálny dokument EÚ sa prekladá do všetkých oficiálnych jazykov. Viac ako jeden z piatich zamestnancov EÚ pracuje v tlmočníckych službách. Na ministerskej úrovni sú pracovnými jazykmi angličtina, francúzština, a čoraz viac i nemčina.