Ochrana vonkajších hraníc

Najviditeľnejším znakom schengenskej spolupráce je okrem zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach posilnená ochrana vonkajších hraníc štátov schengenského priestoru. Je to ochrana tých hraníc, ktoré nie sú členmi schengenského priestoru. Všetky osoby prekračujúce hranice podliehajú len minimálnej kontrole, ktorej účelom je iba overenie totožnosti na základe predložených cestovných dokladov. Cestujúci z tzv. tretích krajín sú pri vstupe a výstupe na a z územia členských štátov podrobovaní dôkladnej kontrole, ktorá overuje splnenie všetkých podmienok pre vstup a pobyt v spoločnom priestore.

Na medzinárodných letiskách sú fyzicky oddelení cestujúci pohybujúci sa v rámci schengenského priestoru od tých, ktorých let mieri z, alebo do krajiny mimo Schengenu. Pokiaľ cestujúci odbavovaní na vnútorných letoch do krajín schengenského priestoru potrebujú doklad totožnosti iba na potvrdenie svojej totožnosti pre vstup do lietadla, pri letoch do krajín mimo schengenského priestoru platí prax, ktorú poznáme z letov do iných štátov do konca roku 2007. To znamená, že po získaní palubnej vstupenky musíme absolvovať pasovú kontrolu a až po nej prejdeme bezpečnostnou prehliadkou. Prehliadka zostane na letiskách i po vstupe do Schengenu.

Takéto postupy na vonkajších hraniciach EÚ sú výsledkom medzinárodnej spolupráce. Ochrana vonkajších hraníc je predmetom záujmu nielen samotného členského štátu, na ktorého hraniciach sa kontroly uskutočňujú, ale i záležitosťou všetkých členských štátov, ktoré zrušili ochranu svojich vnútorných hraníc. Spoločná ochrana vonkajších hraníc by mala pomáhať v boji proti nedovolenému prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi. Mala by zabrániť i akejkoľvek hrozbe pre vnútornú bezpečnosť, verejný poriadok, verejné zdravie a medzinárodné vzťahy členských štátov.

Významným subjektom takejto medzinárodnej spolupráce v oblasti ochrany vonkajších hraníc EÚ je Európska agentúra pre riadenie operatívnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov EÚ - agentúra Frontex. Jej hlavnými úlohami sú koordinácia operatívnej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti ochrany vonkajších hraníc, asistovanie pri odbornej príprave vnútroštátnej pohraničnej stráže členských štátov, pri analyzovaní rizík, pri pomoci členským štátom, ktorá si vyžaduje zvýšenú technickú a operatívnu pomoc na vonkajších hraniciach a prirodzene i nevyhnutnú podporu pri organizovaní spoločných návratových operácií.

V rámci schengenskej spolupráce na úrovni EÚ spadá problematika ochrany vonkajších hraníc členských štátov do oblasti justície a vnútra. Základnú úroveň, na ktorej sa pripravujú právne a vykonávacie predpisy, predstavujú pracovné skupiny Rady EÚ. Či už v oblasti vonkajších hraníc - skupina „Hranica“, alebo „Hranica/falošné doklady“, „Víza“, „Migrácia a vyhostenie“, „CIREFI“ alebo „Hodnotenie Schengenu“. Sú zložené z národných zástupcov všetkých členských štátov EÚ a Schengenu. Tieto pravidelne zasadajúce pracovné skupiny tvoria technickú podporu a pôsobia ako významný činiteľ pri harmonizácii právnych poriadkov jednotlivých členských krajín.

Dôležitým článkom v oblasti spolupráce v rámci EÚ je Strategický výbor pre migráciu, hranice a azyl, ktorý stojí nad pracovnými skupinami Jeho hlavnou úlohou je harmonizácia tých bodov rokovaní, pri ktorých sa v pracovných skupinách nedosiahla zhoda. Podobné úlohy v rámci cezhraničničnej policajnej spolupráce členských krajín EÚ, má Výbor podľa článku 36 (CATS). Najvyššiu úroveň spolupráce v EÚ predstavuje Rada EÚ pre spravodlivosť a vnútro, ktorú tvoria ministri všetkých členských krajín, ktorí prijímajú záväzné rozhodnutia. Ich rokovaniu predchádza zasadanie Výboru stálych zástupcov členských štátov pri EÚ v rámci Coreper-u.

Najvýznamnejším právnym predpisom EÚ, ktorý stanovuje pravidlá pre cezhraničný pohyb osôb, je tzv. Schengenský hraničný kódex, ktorý nadobudol účinnosť v októbri 2006. Právna úprava obsiahnutá v Kódexe zohľadňuje súčasné potreby Spoločenstva vo vzťahu k ochrane vonkajších hraníc EÚ. Všetky osoby prekračujúce hranice podliehajú minimálnej kontrole, ktorej účelom je zistenie totožnosti predložením cestovných dokladov. Štátni príslušníci tretích krajín sú pri vstupe a výstupe na, či z územia členských krajín podrobovaní dôkladnej kontrole.

Policajná a justičná spolupráca

Organizovaný zločin a nelegálna migrácia nepoznajú hranice. Napriek absencii kontrol preto všetky orgány schengenských štátov intenzívne spolupracujú. Okrem výmeny informácií patrí medzi oblasti vzájomnej spolupráce i rádiová komunikácia, vytváranie spoločných policajných pracovísk, vysielanie styčných úradníkov do iných štátov alebo cezhraničné sledovanie a prenasledovanie, ktoré umožňuje policajným orgánom jedného štátu Schengenu pokračovať vo svojich aktivitách i na území susedného štátu.

Dôležitým nástrojom vzájomnej spolupráce v trestných záležitostiach je i tzv. Európsky zatýkací rozkaz. Významné je i odovzdávanie osôb do výkonu trestu. Prirodzene, pri rešpektovaní ľudských práv. Platí napríklad zákaz dvojitého trestu.

Spolupráca v oblasti justície a vnútra, ktorá sa prijatím Amsterdamskej zmluvy stala i komunitárnym právom, je súčasťou jednotného inštitucionálneho rámca EÚ. Jeho súčasťou zostala i spolupráca orgánov justície a vnútra v špecifických trestných záležitostiach.

Ďalším dôležitým dokumentom, v ktorom je upravená policajná spolupráca je Schengenská vykonávacia zmluva (SVZ). V III. Hlave, v článkoch čl. 39 až 47 sa štáty zaväzujú k spolupráci a vzájomnej pomoci pri prevencii a objasňovaní kriminality. Táto spolupráca je limitovaná tým, že vybavenie konkrétnej žiadosti o spoluprácu nie je vyhradené súdnym orgánom alebo tým, že vybavenie žiadosti nevyžaduje od dožadovanej strany použitie donucovacích opatrení. Kontakt medzi policajnými orgánmi je v týchto prípadoch priamy. Dôležité je, že písomná informácia, ktorú dožiadaná zmluvná strana odovzdá, môže byť dožadujúcou stranou použitá ako dôkazný prostriedok v trestnom konaní iba so súhlasom príslušného súdneho orgánu dožiadanej zmluvnej strany.

Policajná spolupráce v rámci Schengenu zahrnuje päť základných okruhov činnosti. Od výmeny styčných dôstojníkov, výmeny informácií, cez zharmonizovanie komunikačnej siete v cezhraničnom sledovaní a cezhraničnom prenasledovaní osôb. Inštitúty cezhraničného sledovania a prenasledovania predstavujú bezprecedentný prielom do kľúčovej oblasti výkonu zvrchovanosti štátnej moci.

Policajti (pod pojem polície môžu jednotlivé štáty zaradiť i ďalšie donucovacie orgány, akými sú colné orgány ale i obecné polície v širšom význame tohto označenia) jedného schengenského štátu, ktorí v rámci vyšetrovania vo svojej krajine sledujú osobu, ktorá je podozrivá z účasti na trestnom čine, na ktorý sa môže vzťahovať i vydanie osoby, sú oprávnení pokračovať v jej sledovaní aj na výsostnom území iného štátu Schengenu, keď to tento štát odobril na základe vopred podanej žiadosti o právnu pomoc k cezhraničnému sledovaniu. Pri splnení niektorých ďalších podmienok smú policajti pokračovať v sledovaní osoby i v prípade, že z naliehavých dôvodov niet času na žiadosť o predbežné povolenie. Táto výnimka sa týka ale iba prípadov, ktoré spadajú do kategórie závažných trestných činov. Policajti sa ale musia pri cezhraničnom sledovaní na území druhého schengenského štátu rovnako bezpodmienečne riadiť stanovenými limitujúcimi podmienkami.

Policajti, ktorí vo svojej krajine prenasledujú osobu, ktorá bola pristihnutá pri spáchaní alebo pri účasti na niektorom závažnom trestnom čine, majú možnosť, pokračovať za stanovených podmienok v prenasledovaní takejto osoby na území iného schengenského štátu. To isté sa vzťahuje aj na prenasledovanie osoby, ktorá bola zaistená alebo zadržaná, či keď ide o unikajúceho väzňa. Prenasledovanie osoby musí byť odôvodnené urgentnosťou a nemožnosťou predchádzajúcej notifikácie príslušnému štátu. Musí sa navyše týkať osoby pristihnutej pri čine alebo osoby na úteku za predpokladu, že ide o trestné činy vymenované v článku 41 odst. 4 (napríklad vražda, znásilnenie, obchod s ľuďmi, nedovolená preprava jedovatého a nebezpečného odpadu). Metodická príručka pre cezhraničnú spoluprácu rozvádza spôsoby a predpoklady cezhraničného sledovania a prenasledovania takýchto osôb.

V oboch prípadoch, čiže i pri cezhraničnom sledovaní i prenasledovaní ale jestvujú určité obmedzenia, ktoré je nevyhnutné na území iného schengenského štátu rešpektovať. Policajt je napríklad nútený riadiť sa právom štátu, na ktorého území sa práve nachádza. Tým je predovšetkým možnosť použitia služobnej zbrane iba v prípade nutnej obrany. Ďalšie obmedzenia sa týkajú možností dotknutú osobu zadržať alebo zatknúť, či vstupu do súkromia a na pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné.

Justičná spolupráca zahŕňa súčinnosť príslušných ministerstiev, súdov a iných orgánov v trestnom konaní, pri výkone rozhodnutí, i legislatívnej činnosti, ktorá má zabezpečiť najmä extradíciu medzi členskými štátmi, zlučiteľnosť ďalších predpisov hlavne v trestnom konaní, koordinovať normy o príslušnosti súdnych a iných orgánov činných v trestných konaniach a najmä koordinovať i hmotnoprávne trestné úpravy, týkajúce sa organizovanej kriminality, terorizmu a obchodu s drogami.

Vízová a konzulárna spolupráca

Nástrojom umožňujúcim reguláciu prílivu osôb a elimináciu prenikania nežiadúcich osôb alebo osôb predstavujúcich bezpečnostné riziko, je vízová politika, ktorá je v rámci EÚ (nielen medzi štátmi schengenského priestoru) harmonizovaná. V rámci EÚ jestvuje jednotný zoznam krajín, ktorých štátni príslušníci potrebujú pre vstup na územie EÚ vízum - takzvaný čierny zoznam. Iný, biely zoznam, občanov ďalších štátov, naopak tejto povinnosti zbavuje.

Schengenské krajiny harmonizovali podmienky pre krátkodobý pobyt na svojom území. Po získaní tzv. schengenského víza môže jeho držiteľ pobúdať a voľne sa pohybovať po schengenskom priestore najdlhšie počas 3 mesiacov.

Vydávanie povolení k dlhodobému pobytu alebo stanovenie podmienok pre získanie občianstva zatiaľ neboli medzi krajinami Schengenu harmonizované. Sú predmetom vnútorných legislatívnych úprav každého štátu. Platné povolenie k dlhodobému pobytu v jednom schengenskom štáte však jeho držiteľa oprávňuje k pohybu v rámci Schengenu – maximálne po dobu 3 mesiacov.

Víza

Primárnym právnym základom upravujúcim vízovú politiku je IV hlava Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorá upravuje vízovú, azylovú, prisťahovaleckú politiku a iné politiky, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb. Článok 62 ods. 2 písm. b) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva konkrétne ustanovuje povinnosť prijať vízové predpisy pre predpokladaný pobyt do najviac troch mesiacov ako napr. stanovenie zoznamu krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať vízum pri prekračovaní vonkajších hraníc a krajín, ktorí sú od tejto povinnosti oslobodení, podmienky a postupy vydávania víz a jednotný formát víz. Ods. 3 tohto článku pojednáva o opatreniach na stanovenie podmienok, za ktorých sa štátni príslušníci tretích krajín môžu do troch mesiacov voľne pohybovať na území členských štátov.

Tento základný rámec bol rozpracovaný do série sekundárnych právnych aktov, ktoré detailne upravujú všetky oblasti spoločnej vízovej politiky. Najpodstatnejším z nich je Schengenský dohovor, v ktorom sú v článkoch 9 až 18 stanovené základné kritéria pre krátkodobé víza a krátkodobý pobyt, podmienky udeľovania víz konzulárnymi úradmi a diplomatickými misiami a taktiež nadväznosť krátkodobého a dlhodobého pobytu (národné dlhodobé víza ostávajú v kompetencii členských štátov).
Ďalším podstatným právnym aktom je nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti. Uvedené nariadenie bolo niekoľkokrát menené a dopĺňané a jeho konsolidovanú verziu je možné nájsť na internetovej stránke http://eur-lex.europa.eu/sk/index.htm. Nariadenie v prílohe uvádza vízové a bezvízové krajiny a dáva možnosť členskému štátu stanoviť výnimky z vízovej povinnosti pre isté kategórie osôb.

Pre postup udeľovania víz na diplomatických misiách a konzulárnych úradoch členských štátov v zahraničí sú dôležité Spoločné konzulárne pokyny týkajúce sa víz pre diplomatické misia a konzulárne úrady (verzia platná k 30. júnu 2008 je uverejnená v Úradnom vestníku ES C 326 dňa 22. decembra 2005).
Podrobnosti o podmienkach udeľovania víz a pobyte na území členských štátov je možné získať na internetovej stránke Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky v časti Víza a EÚ alebo na internetovej stránke Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR.

Úrad hraničnej a cudzineckej polície

Úrad hraničnej a cudzineckej polície je útvarom ministerstva vnútra SR , ktorý priamo riadi organizačné zložky pri plnení úloh v oblasti ochrany štátnej hranice, boja proti nelegálnej migrácii a prevádzačstvu, hraničnej kontroly, povoľovania pobytu cudzincom, kontroly pobytu cudzincov, vyhosťovania cudzincov, vízovej praxe a vo vymedzenom rozsahu na úseku azylového konania a realizácii dublinského nariadenia, pričom plní nasledovné úlohy: riadi, usmerňuje, koordinuje a kontroluje činnosť služby hraničnej polície a služby cudzineckej policie; zabezpečuje a zodpovedá za ochranu štátnej hranice a vykonávanie hraničnej kontroly; zodpovedá za plnenie úloh pri otváraní, uzatváraní a zmenách charakteru hraničných priechodov na dočasných vonkajších hraniciach Európskej únie (ďalej len „EÚ“) a podieľa sa na plnení týchto úloh na vonkajšej hranici EÚ; zabezpečuje plnenie medzinárodných záväzkov a úloh vyplývajúcich pre úrad z členstva Slovenskej republiky v agentúre FRONTEX; plní úlohy súvisiace so zabezpečovaním požiadaviek policajných zložiek, súdov, prokuratúr, Slovenskej informačnej služby a Ministerstva obrany Slovenskej republiky na hraničných priechodoch na úseku blokácií osôb, vozidiel a vecí; zabezpečuje a zodpovedá za činnosť hlavného hraničného splnomocnenca Slovenskej republiky a plní úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o režime a spolupráci na štátnej hranici, bilaterálnych dohôd týkajúcich sa problematiky ochrany štátnej hranice; spracúva návrhy všeobecne záväzných právnych noriem, medzinárodných zmlúv a dohôd, transponovania noriem EÚ do právnych noriem Slovenskej republiky a interných predpisov upravujúcich oblasť pôsobnosti úradu, podieľa sa na tvorbe ostatných právnych noriem; zabezpečuje a usmerňuje činnosti spojené s výkonom readmisie osôb, policajných prevozov, vyhosťovania a umiestňovania cudzincov v útvaroch policajného zaistenia pre cudzincov; plní úlohy v oblasti vízovej politiky a vízovej praxe; vydáva záväzné stanoviská pre riaditeľstvá hraničnej a cudzineckej polície vo veciach povoľovania trvalých pobytov cudzincom z dôvodu zahranično-politického záujmu Slovenskej republiky; zabezpečuje plnenie úloh na úseku boja proti falšovaniu a pozmeňovaniu cestovných dokladov, víz, povolení na pobyt a ďalších dokladov; zabezpečuje prípravu policajtov vo svojej pôsobnosti z odhaľovania nových foriem a metód pozmeňovania, falšovania cestovných dokladov a ďalších dokladov; realizuje operatívno-pátraciu činnosť služby hraničnej polície a služby cudzineckej polície so zameraním na predchádzanie a odhaľovanie organizovanej, opakovanej a závažnej trestnej činnosti súvisiacej s prekračovaním štátnej hranice a nelegálnym pobytom na území Slovenskej republiky a získava informácie o operatívnej situácii a koordinuje opatrenia v boji proti organizovanému zločinu; vykonáva vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie v rozsahu stanovenom interným predpisom; rieši spory o miestnu a vecnú príslušnosť vo vyšetrovaní a skrátenom vyšetrovaní; koordinuje plnenie úloh základných útvarov služby hraničnej polície a služby cudzineckej polície na úseku organizovania toku informácií, policajných opatrení, preverovania totožnosti osôb vstupujúcich na územie Slovenskej republiky bez platných cestovných dokladov; plní úlohy v oblasti informačného toku; vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu súvisiacu s ochranou štátnej hranice so zameraním na analýzu rizik; plní úlohy centrálneho orgánu v oblasti nelegálnej migrácie najmä pre výmenu informácií Europolu, CIREFI a V4; v mimopracovnej dobe overuje totožnosti občanov pre zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí potrebných pre vydanie náhradných cestovných dokladov; vedie štatistické prehľady, je národným kontaktným pracoviskom pre spracovávanie európskych štatistík v oblasti migrácie a pobytu v zmysle noriem EÚ, plní úlohu gestora a správcu dát informačných systémov úradu; vykonáva činnosti spojené so správou informačných systémov služby hraničnej polície a služby cudzineckej policie; podieľa sa na modernizácii technických prostriedkov využívaných pri plnení úloh v oblastiach pôsobnosti úradu.

Pripomienky a námety k obsahu môžete zasielať na adresu: uhcp@minv.sk.
Na túto adresu je možné zasielať aj podnety a poznatky o trestnej činnosti súvisiacej s nelegálnou migráciou a prevádzačstvom.

Adresa sídla: Úrad hraničnej a cudzineckej polície MV SR Vajnorská č. 25, 812 72 Bratislava +421-9610-50701 +421-9610-59074 Pošli správu

Policajná spolupráca

Zrušením kontrol na vnútorných hraniciach schengenského priestoru sa otvárajú na jednej strane samotné hranice pre voľný pohyb osôb a vecí, ale aj priestor nových možností pre páchanie trestnej činnosti. Preto sa oprávnene zvyšuje aj posilňovanie cezhraničnej spolupráce policajných, justičných a iných orgánov formami prevencie, ale aj odhaľovaním a objasňovaním trestnej činnosti prostredníctvom užšej policajnej spolupráce.

Formy a metódy policajnej spolupráce upravuje samotný Schengenský dohovor, ako aj jednotlivé bilaterálne zmluvy, v ktorých sa už odzrkadľujú národné špecifiká bilaterálnej spolupráce s tou-ktorou krajinou.

Slovenská republika má v oblasti posilnenia cezhraničnej spolupráce a v boji proti trestnej činnosti uzavreté bilaterálne zmluvy o policajnej spolupráci s mnohými krajinami nielen Európy, ale aj s tretími krajinami. Špecifickými v tejto oblasti, najmä čo sa týka cezhraničnej spolupráce, sú práve bilaterálne zmluvy so susednými štátmi, v ktorých sú upravené inštitúty ako cezhraničné sledovanie a cezhraničné prenasledovanie, vďaka ktorým je možné účinnejšie bojovať s trestnou činnosťou. Ide o tieto medzinárodné zmluvy:

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci v boji proti trestnej
činnosti, pri ochrane verejného poriadku a pri ochrane štátnej hranice
(Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 35/2005 Z. z.)

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a v boji proti organizovanej trestnej činnosti
(Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 248/2007 Z. z.)

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o spolupráci v boji proti trestnej činnosti a spolupráci na prihraničných územiach
(Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 638/2006 Z. z.)

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci
(Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 252/2005Z. z.)


Základnými formami cezhraničnej policajnej spolupráce, ktorých vykonávanie na základe medzinárodných zmlúv, ako aj schengenského dohovoru, ktorý tvorí spolu s tzv. švédskou iniciatívou ) základ pre oblasť policajnej spolupráce v rámci jednotlivých štátov schengenského priestoru, sú nasledovné:

  • vzájomná pomoc a výmena informácií za účelom predchádzania, odhaľovania a objasňovania trestných činov
  • cezhraničné sledovanie osôb a vecí
  • cezhraničné prenasledovanie
  • vysielanie styčných dôstojníkov
  • poskytovanie informácií aj bez predchádzajúcej žiadosti a spolupráca pri ochrane verejného poriadku a národnej bezpečnosti

Ochrana osobných údajov

Spracovanie osobných údajov, čiže údajov, ktoré možno vzťahovať ku konkrétnym fyzickým osobám, je neoddeliteľnou súčasťou schengenskej spolupráce. Vzhľadom na to, že medzi členskými krajinami sa odovzdáva veľké množstvo rôznych informácií zväčša citlivého charakteru, ktorých zneužitie či strata môžu viesť k výraznému zásahu do osobnostných práv jednotlivca, je v rámci schengenského priestoru venovaná rovnaká pozornosť aj ochrane osobných údajov.

Pre zhromažďovanie, ukladanie, odovzdávanie či iné spracovanie osobných údajov v súvislosti so schengenskou spoluprácou sú preto stanovené striktné pravidlá. Na medzinárodnej úrovni, hlavne v Schengenskej vykonávacej zmluve, ale i vo vnútroštátnom práve členských krajín. Kontrola ich dodržiavania je zverená nezávislým dozorným orgánom.

O práve Schengenského spoločenstva

A, Schengenské opatrenia ustanovujú zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach členských štátov Schengenského priestoru

B, vytvárajú spoločné pravidlá kontrol na vonkajších hraniciach,

C, ustanovujú spoločnú vízovú politiku a sprievodné opatrenia, ktoré umožňujú zrušiť kontroly na vnútorných hraniciach (najmä v oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach

Tieto pravidlá majú priame dosahy na občanov z hľadiska voľného pohybu osôb:

  • odstraňujú hraničné kontroly na spoločných vnútorných hraniciach
  • ustanovujú spoločný súbor pravidiel vzťahujúcich sa na osoby prekračujúce vonkajšie hranice členských štátov, ktoré sú členmi Schengenského priestoru
  • požadujú oddelenie letiskových terminálov a prípadne aj námorných prístavov pre osoby cestujúce v rámci Schengenského priestoru a pre osoby prichádzajúce z krajín mimo Schengenského priestoru
  • zosúlaďujú pravidlá týkajúce sa podmienok vstupu a udeľovania víz pre krátkodobé pobyty

Najnápadnejším účinkom Schengenu pre jednotlivcov je to, že pri prechode hraníc medzi členskými štátmi Schengenského priestoru sa už nemusia preukazovať cestovným pasom.

Ale pozor!!!

To neznamená, že cestovanie v rámci Schengenského priestoru je úplne totožné s cestovaním v rámci jedného členského štátu z hľadiska zadržania cestovného dokladu alebo dokladu totožnosti. Pri určovaní, či osoba potrebuje mať pri sebe takýto doklad, platia právne predpisy každého členského štátu!

Na ktoré krajiny sa vzťahujú Schengenské predpisy?

V súčasnosti sa plne uplatňujú ustanovenia schengenského acquis v 22 členských štátoch EÚ: Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Slovenská republika, Slovinsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko a v troch nečlenských – Islande, Nórsku a Švajčiarsku.

Členskými štátmi EÚ, ktoré sú stále mimo Schengenského priestoru, sú Veľká Británia a Írsko, ktoré sa rozhodli zachovať kontroly na hraniciach s inými členskými štátmi EÚ (hoci majú oprávnenie uplatňovať niektoré ustanovenia policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach).

Hlavné dosahy na občanov EÚ

Ako občan členského štátu Európskej únie máte právo vstúpiť do každého iného štátu EÚ bez potreby splnenia osobitných formalít. Potrebujete jedine platný cestovný pas alebo občiansky preukaz. Vaše právo cestovať môže byť obmedzené iba z dôvodov štátnej politiky, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia. Vaše právo na cestovanie teda nezávisí od okolností. Či už cestujete zo služobných alebo osobných dôvodov, máte právo cestovať kamkoľvek v Európskej únii.

Ak ste občanom EÚ, pri prechode hraníc medzi členskými štátmi Schengenského priestoru sa už nemusíte preukazovať cestovným pasom. Členské štáty Schengenského priestoru si však na základe svojich vnútroštátnych právnych predpisov zachovali právo vykonávať kontroly totožnosti na svojom území ako súčasť policajných povinností. Tieto vnútroštátne právne predpisy určujú, či by ste mali mať so sebou preukaz totožnosti alebo platný cestovný pas.

Hlavné dosahy na osoby, ktoré nie sú členmi EÚ

Ako občan tretieho štátu môžete vstúpiť na územie členského štátu plne uplatňujúceho schengenské ustanovenia a cestovať po tomto území po dobu maximálne troch mesiacov, pokiaľ spĺňate podmienky vstupu stanovené v schengenskom acquis, teraz integrovanom do EÚ:

  • vlastníctvo platného cestovného dokladu,
  • vlastníctvo krátkodobého pobytového víza, ak sa vyžaduje,
  • schopnosť preukázať účel cesty,
  • a vlastníctvo dostatočných prostriedkov na živobytie po dobu pobytu a na návrat,
  • ďalej by ste nemali figurovať v Schengenskom informačnom systéme z dôvodu zamietnutia vstupu a nemali by ste byť považovaní za hrozbu pre verejnú politiku alebo štátnu bezpečnosť všetkých členských štátov Schengenu.

Ak chcete pobyt na dlhšie ako tri mesiace, tak potrebujete národné dlhodobé vízum alebo povolenie na pobyt. Jednotlivé krajiny si stanovujú vlastné požiadavky.

Rada Európskej únie v roku 2001 prijala nariadenie, v ktorom sa uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov krátkodobé víza, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti.

To znamená, že všetky členské štáty Schengenského priestoru vydávajú víza za rovnakých podmienok, pričom zohľadňujú svoje vzájomné záujmy. Vízum vydané v jednom členskom štáte Schengenského priestoru je teda platné aj pre ostatné, čo je výhodou pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí chcú navštíviť viac ako jeden členský štát Schengenského priestoru. Vo výnimočných prípadoch sa môže návštevníkovi, ktorý nespĺňa spoločné podmienky vstupu, udeliť vízum, ktoré platí len v členskom štáte Schengenského priestoru, ktorý vízum vydal. Tieto prípady vznikajú z humanitárnych dôvodov alebo z dôvodov súvisiacich s národným záujmom či plnením medzinárodných záväzkov.

Štátni príslušníci nečlenských krajín EÚ, ktorí majú pobyt na území členského štátu, majú právo cestovať (maximálne tri mesiace) v rámci Európskej únie.

Na základe schengenského acquis môže platné povolenie na pobyt z členského štátu Schengenu, spolu s cestovným dokladom nahradiť vízum. Štátny príslušník tretieho štátu, ktorý predloží svoj pas a platné povolenie na pobyt vydané členským štátom Schengenského priestoru, má teda povolené vstúpiť do iného členského štátu Schengenského priestoru na krátkodobý pobyt bez toho, aby potreboval vízum. Táto ekvivalencia sa nevzťahuje na povolenia na pobyt vydané vo Veľkej Británii a Írsku, pretože tieto štáty neuplatňujú predmetné ustanovenia schengenského acquis.

Schengenské víza pre nečlenov EÚ

So schengenským vízom môžete vstúpiť do jednej krajiny a voľne cestovať v celom Schengenskom priestore - kontroly na vnútorných hraniciach zanikli.

Kde požiadať o vízum?

Ak plánujete navštíviť len jeden členský štát Schengenského priestoru, musíte o vízum požiadať na veľvyslanectve alebo konzuláte daného členského štátu. Ak plánujete navštíviť niekoľko členských štátov Schengenského priestoru, musíte o vízum požiadať na veľvyslanectve alebo konzuláte štátu, ktorý je vašou hlavnou destináciou. Ak plánujete navštíviť niekoľko štátov Schengenského priestoru, ale nemáte hlavnú destináciu, o vízum by ste mali požiadať na veľvyslanectve alebo konzuláte štátu, do ktorého vstúpite ako do prvého.

Čo je to Schengenské acquis?

Schengenské acquis je súbor pravidiel prijatých v rámci medzivládnej schengenskej skupiny, ktorý zahŕňa: samotný dohovor a dohodu z roku 1985, prístupové protokoly s Talianskom, Španielskom, Portugalskom, Gréckom, Rakúskom, Dánskom, Fínskom a Švédskom a rozhodnutia a vyhlásenia prijaté schengenskými orgánmi. Niekoľko týchto ustanovení bolo v prípade potreby nahradených a pozmenených následnými právnymi nástrojmi ES/EÚ. Celý súbor týchto ustanovení, ktoré sú v platnosti, sa nazýva „schengenské acquis“.

Schengenské acquis zahŕňa podrobné časti opatrení, ktorých účelom je vyvážiť zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach posilnením bezpečnosti na vonkajších hraniciach Únie. Spomedzi týchto opatrení je kľúčová požiadavka, aby členské štáty, ktoré majú vonkajšiu hranicu EÚ, boli zodpovedné za zabezpečenie vykonávania riadnych kontrol a účinného dohľadu na vonkajších hraniciach EÚ. Keď sa osoba raz ocitne v Schengenskom priestore, môže sa krátkodobo voľne pohybovať kdekoľvek chce. Je preto mimoriadne dôležité, aby kontroly a inšpekcie na vonkajších hraniciach EÚ boli dostatočne prísne, aby sa zamedzilo nelegálnemu prisťahovalectvu, pašovaniu drog a iným protizákonným aktivitám.

Ochranná klauzula

Ochranná klauzula v prípade závažného ohrozenia verejnej politiky alebo verejnej bezpečnosti oprávňuje akýkoľvek členský štát začať znova vykonávať kontroly na svojich hraniciach s Európskym spoločenstvom.