Inštitúcie Európskej únie v skratke

Najpodstatnejšie rozhodnutia Európskej únie sa odohrávajú v hlavnom inštitucionálnom trojuholníku – Európska komisia – Rada EÚ – Európsky parlament. Tento triangel zohráva hlavnú rolu v štruktúre orgánov Európskej únie. Kľúčové inštitucionálne trio EÚ dopĺňa Európsky súdny dvor.

V rámci optimálneho rozdelenia a vyváženia zodpovedností prisúdili pravidlá vnútorného práva EÚ Európskej komisii právo navrhovať, Európskemu parlamentu právo odporúčať a schvaľovať a Rade Európskej únie právo rozhodovať. Nezávislému Európskemu súdnemu dvoru zverilo právomoc riešiť spory, ktoré vznikajú v tomto inštitucionálnom trojuholníku zodpovednosti.

Trojpilierovú inštitucionálnu štruktúru doplnila v roce 1974 Európska rada, ktorá sa stala vrcholným politickým orgánom určujúcím stratégiu ďalšieho vývoja Európskej únie a neformálnym arbitrom prípadných inštitucionálnych sporov.

Právomoci a úlohy týchto kľúčových inštitúcií EÚ stanovili základné zmluvy Európskeho spoločenstva a Európskej únie. Vznik, sformovanie a rozdelenie zodpovednosti medzi nimi sú priamo odvodené zo zmlúv o ESUO, EHS a Euratom, v ktorých zakladajúce členské krajiny súhlasili s prenesením časti svojich právomocí na orgány Spoločenstiev.

Lisabonská zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. decembra 2009 nezrušila platnosť zakladajúcich zmlúv ES/EÚ. Ich kostru ponechala v platnosti, iba ich v niektorých ustanoveniach novelizovala, aby umožnila Európskej únii ďalší inštitucionálny vývin súvisiaci s jej modernizáciou na začiatku 21. storočia a ďalším rozširovaním. Rozšírila predovšetkým právomoci Európskeho parlamentu a medzi centrálne inštitúcie EÚ zaradila okrem doterajších aj Európsku centrálnu banku.

Kľúčové orgány Európskej únie

Európska rada – sídli v Bruseli, jej predsedom je Herman Van Rompuy (Belgicko), má 27 členov plus predseda. 27 členov ER nemá určené funkčné obdobie. Rompuya poprvýkrát zvolili na 2, 5 roka (2010 – 2013) s možnosťou predĺženia mandátu na 5 rokov. Nový predseda Európskej rady podľa Lisabonskej zmluvy organizuje a zvoláva pravidelné i mimoriadne summity EÚ (najmenej dvakrát do roka) najvyšších predstaviteľov členských krajín EÚ, ktoré určujú smerovanie politiky EÚ.

Rada Európskej únie – sídli v Bruseli a Luxemburgu, predsedom je premiér, respektíve kancelár, či prezident predsedajúcej krajiny EÚ, funkčné obdobie – pol roka.

Rada ministrov Európskej únie aj Výbor stálych zástupcov členských krajín EÚ sa schádzajú v Bruseli. Zloženie: 27 ministrov alebo štátnych tajomníkov vlád členských krajín EÚ bez funkčného obdobia. V Rade Európskej únie sú zastúpené členské krajiny rezortnými ministrami vlád členských krajín. Uznášajú sa na konkrétnych politických krokoch v oblastiach zverených ich rezortom. Okrem pravidelných schôdzok ministrov, ich námestníkov, či štátnych tajomníkov dotvára Radu aj Výbor stálych zástupcov, ktorý zabezpečuje každodenný chod Rady Európskej únie.

Európsky parlament sídli v Štrasburku, Bruseli a Luxemburgu, predsedom je Jerzy Buzek (Poľsko), počet poslancov 736, päťročné funkčné obdobie (2009 – 2014). Európsky parlament zastupuje občanov Europskej únie. Od roku 1979 volia poslancov EP občania členských krajín v priamych voľbách. Spolu s Radou EÚ je Európsky parlament základnou legislatívnou inštitúciou, ktorá schvaľuje zákony EÚ, ktoré sa potom implementujú do zákonov v členských krajinách EÚ schvaľovaných v národných parlamentoch.

Európska komisia – sídlo – Brusel, predseda José manuel Barroso (Portugalsko), počet členov – 27, funkčné obdobie 5 rokov (2010 – 2014). Európska komisia je exekutívnym nadnárodným orgánom EÚ.

Európsky súdny dvor – sídlo Luxemburg, predseda Vassilios Skouris (Grécko), 27 sudcov plus 8 advokátov, 6-ročné funkčné obdobie. Európsky súdny dvor je zodpovedný za výklad a aplikáciu európskeho práva v členských krajinách EÚ. Od roku 1989 je k Európskemu súdnemu dvoru pripojený Všeobecný súd, ktorého základnou úlohou je zmierniť preťaženie ESD prevzatím časti jeho agendy. V roku 2005 vznikol aj Súd pre verejnú službu EÚ, ktorý sa zameriava na riešenie sporov medzi inštitúciami EÚ a ich zamestnancami.

Európsky dvor audítorov – Luxemburg, predseda Vítor Manuel da Silva Caldeira (Portugalsko), 27 členov, 6-ročné funkčné obdobie.

Poradné orgány Európskej únie

Európsky hospodársky a sociálny výbor – so sídlom v Bruseli, na čele s Talianom Mariím Septim, s 344 členmi volenými na štvorročné funkčné obdobie

Výbor regiónov – so sídlom v Bruseli, na čele s predsedníčkou Mercedes Bresso (Taliansko), s 344 členmi volenými na štvoročné funkčné obdobie

Ochranné orgány Európskej únie

Európsky ombudsman – sídli v Štrasburku, už tretie volebné obdobie (2010 – 2015) tento post ochrancu práv zastáva Grék Nikiforos Diamandouros

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sídli v Bruseli a už druhé päťročné volebné obdobie túto funkciu zastáva Peter J. Hustinx (2009 – 2014)

Finančné orgány Európskej únie

Európska centrálna banka – sídli v nemeckom Frankfurte nad Mohanom, na jej čele stojí Francúz Jean-Claude Trichet, ktorý ju riadi so šesťčlennou Výkonnou radou volenou na osemročné funkčné obdobie. Lisabonská zmluva zvýraznila postavenie Európskej centrálnej banky a včlenila ju medzi centrálne orgány a inštitúcie Európskej únie

Európska investičná banka – sídli v Luxemburgu, na jej čele i na čele deväťčlennej Rady riaditeľov je od roku 2000 Belgičan Philippe Maystadt, všetci s osemročným funkčným obdobím (2008 – 2016). Európska investičná banka je aj hlavným akcionárom Európskeho investičného fondu, podporujúceho predovšetkým aktivity malých a stredných podnikateľov v členských krajinách EÚ.

Medziinštitucionálne orgány EÚ

Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie (Úrad pre publikácie ) je medziinštitucionálny úrad, ktorého úlohou je zabezpečiť vydávanie publikácií inštitúcií Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Dennodenne vydáva Úradný vestník Európskej únie v 22 alebo v 23 jazykoch (v írčine v prípade, že sa uverejnenie požaduje), čo je vo vydavateľskom prostredí jedinečný fenomén. Úrad vydáva alebo spoluvydáva publikácie v kontexte komunikačnej stratégie inštitúcií. Úrad vydáva a distribuuje úradné tlače v printovej a elektronickej podobe.

Úrad pre publikácie okrem toho ponúka niekoľko online služieb a poskytuje tak zadarmo prístup k informáciám o európskej legislatíve (EUR-Lex), EÚ publikáciám (EU Bookshop), verejnému obstarávaniu (TED) a výskumu a vývoju (CORDIS). Partnermi Úradu je Fórum vydavateľov EÚ a Európske fórum úradných vestníkov.

Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) organizuje konkurzy a výberové konania na pracovné pozície v inštitúciách EÚ, zverejňuje podmienky, testy i zoznamy vybraných uchádzačov z konaní.

Európska škola vzdelávania organizuje pre zamestnancov inštitúcií EÚ vzdelávacie kurzy, dopĺňanie kvalifikácií.

Decentralizované orgány EÚ – Agentúry EÚ

Európska únia zriadila na podporu svojich členských krajín a ich obyvateľov viacero špecializovaných a decentralizovaných agentúr, právneho, technického alebo vedeckého charakteru. Európska únia v snahe decentralizovať a špecializovať na jednom pracovisku niektoré z politík Spoločenstva vytvára po členských štátoch sieť agentúr. Tie sa delia na štyri kategórie.

Najznámejšou a najrozšírenejšou kategóriou z nich sú Agentúry Spoločenstva, ktorých je 25. Medzi menej početné agentúry patria organizácie, ktoré sa venujú zahraničnej politike a spoločnej bezpečnosti. Ďaľšiu skupinu tvoria agentúry v oblasti policajnej a justičnej spolupráce. Najnovšou skupinou sú výkonné agentúry EÚ, ktoré únia zriadila v roku 2003 a ich špecifikom je dočasná existencia. Na rozdiel od ostatných agentúr nemajú sídlo v členských krajinách ale pôsobia v priestoroch európskych inštitúcii v Bruseli, Štrasburgu alebo Luxemburgu.

1. Agentúry ES/EÚ (Euratom, ES, EÚ)

2. Agentúry Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

3. Agentúry pre spoluprácu policajných a súdnych orgánov v trestných záležitostkách

4. Výkonné agentúry

1.Agentúry Európskeho spoločenstva (Euratomu) a Európskej únie

Agentúry Spoločenstva sa riadia európskym verejným právom. Líšia sa Od inštitúcií Spoločenstva (Rada, Parlament, Komisia atď.) sa líšia tým, že majú právnu subjektivitu. Zriaďované boli aktami sekundárneho práva na úč el plnenia veľmi špecifických, technických, vedeckých alebo riadiacich úloh v rámci niekdajšieho „prvého piliera“ Európskej únie.

Agentúry Európskeho spoločenstva, (Euratomu) a EÚ:

(Kliknutím na názov sa dostanete na webovú stránku http://www.europa.eu/who priamo k podrobnejším informáciám o jednotlivých agentúrach)