Maastrichtská zmluva - Zmluva o Európskej únii

Zmluvu u Európskej únii alebo Maastrichtskú zmluvu prijali najvyšší predstavitelia členských krajín EÚ v Maastrichte v roku 1991. Členské krajiny tým jasne potvrdili jedno, že chcú dosiahnuť viac, ako len hospodárske spoločenstvo. Európa chcela v tom čase vytvoriť už politickú úniu.

Významný pokrok pre európsku integráciu priniesla zmluva hlavne v oblasti menovej únie, v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, v oblasti justície a vnútorných záležitostí a občianstva Únie.

Zmluva o Európskej únii bola prijatá na stretnutí Európskej rady v holandskom meste Maastricht v decembri 1991. Na rovnakom mieste ju podpísali vo februári 1992 a do platnosti vstúpila po ratifikácii vo všetkých členských krajinách 1. novembra 1993.

Európska únia, ktorá vznikla na základe tejto zmluvy, sa opierala až do platnosti Lisabonskej zmluvy (2009) o tri piliere:

• Európske spoločenstvá -  ich postavenie sa a v Maastrichte upevnilo, stali sa  nosným prvkom EÚ (prvý pilier)
• položili sa základy spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (druhý pilier) a
• spolupráce v justícii a vnútorných záležitostiach (tretí pilier).

K hlavným cieľom, prečo bola Európska únia založená patrili nasledujúce ciele :

• podporovanie vzájomného hospodárskeho a spoločenského rozvoja,
• postupné vyrovnávanie ekonomickej nerovnováhy medzi štátmi a regiónmi,
• posilňovanie súdržnosti a spolupráce v sociálnej oblasti,
• vytvorenie priestoru bez hraníc, kde bude zabezpečený voľný pohyb tovarov, osôb, služieb a kapitálu,- vytvorenie hospodárskej a menovej únie,
• zavedenie inštitútu občianstva Únie,
• posilnenie ochrany ľudských práv a základných slobôd
• zavedenie princípu subsidiarity,
• zlepšenie životných a pracovných podmienok občanov EÚ a podpora zamestnanosti a sociálnej politiky,
• rozšírenie spolupráce v oblasti súdnictva a vnútorných vecí,
• presadzovanie vlastnej identity v medzinárodných vzťahoch , najmä v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky,
• pomoc tretím krajinám,- rozširovanie Európskej únie o nových členov.

Zmluva o Európskej únii je rozdelená do 7 hláv. Súčasťou zmluvy je 17 protokolov a 33 deklarácií. Na Maastrichtskú zmluvu nadviazala Amsterdamskou zmluvou prijatou v roku 1997. Pri tejto príležitosti došlo k niektorým zmenám v zmluvách. Niektoré články sa prečíslovali, aby tak vznikla logická štruktúra zmluvy a odstránil sa zmätok spôsobený postupným vynechaním, zmenou alebo pridávaním mnohých článkov.

Hlavným cieľom Maastrichtskej zmluvy bolo, aby EÚ nezostala len hospodárskym spoločenstvom, ale aby postupne smerovala k politickej únii. Výrazne tiež posilinila princíp subsidiarity. Najvýznamnejším prínosom zmluvy bolo rozhodnutie:

• vybudovať hospodársku a menovú úniu s jednotnou menou do roku 1999,
• poskytnúť nové práva pre Európanov prostredníctvom občianstva Únie,
• posilniť postavenie Európskeho parlamentu, a tým aj demokraciu v Európe,
• priznať EÚ nové právomoci v oblastiach, ktoré dovtedy vyžadovali medzivládnu spoluprácu,
• začať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku,
• položiť základy na spoluprácu v justícii a vnútorných záležitostiach.

Zmluva o EÚ

Dopĺňa a mení zakladajúce zmluvy (Rímske zmluvy), zahŕňa v sebe zmluvu o hospodárskej a menovej únii aj zmluvu o politickej únii. Zdôrazňuje hlavné ciele integrácie: posilnenie ekonomickej a sociálnej súdržnosti členov Únie.

Ratifikáciu zmluvy jednotlivými členskými krajinami skomplikovalo už v úvode jej odmietnutie v dánskom referende v júni 1992. Problém integračných snáh sa podarilo vyriešiť na zasadaní Európskej rady v škótskom Edinburgu. Tu sa 12. decembra 1992 podarilo lídrom vypracovať osobitný protokol o postavení Dánska v niektorých aspektoch. V ostatných krajinách i pri opakovanom referende v Dánsku v máji 1993 prebehli už ratifikácie úspešne a Zmluva o Európskaj únii vstúpila do platnosti 1. novembra 1993.

 Plné znenie zmluvy (v slovenskom jazyku)