Rímske zmluvy

Zmluvu zakladajúcu európske spoločenstvo (EHS) podpísali v Ríme 25. marca 1957. Znamenala začiatok novej etapy v procese európskej integrácie. Zriadili sa inštitúcie a rozhodovacie procedúry, ktoré mali umožniť zosúladenie národných záujmov so spoločným cieľom. Vznik EHS sa stal kľúčovým medzníkom v ďalšom vývoji európskej integrácie.

Rímske zmluvy vstúpili do platnosti 1. januára 1958. Posledné colné bariéry v EHS sa odstránili ešte o rok a pol skôr, ako sa v roku 1957 dohodlo v Ríme. V roku 2007 sa  konali v Európskej únii oslavy 50. výročia od podpísania týchto zmlúv v Ríme.

Európske hospodárské spoločenstvo (EHS)

Bolo založené tzv.Rímskymi zmluvami, ktoré vstúpili do platnosti1. januára 1958. Pri ich zrode stálo šesť zakladateľských krajín - Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Nermecko a Holandsko. EHS vzniklo s cieľom uskutočniť tzv. horizontálnu integráciu, tzn. hospodársku úniu s výhľadom na vybudovane veľkého spoločného trhu s voľným pohybom kapitálu, tovaru, služieb a pracovných síl. Už v čase vzniku EHS sa členské krajiny rozhodli vytvoriť colnú a menovú úniu, zaviesť režim voľného pohybu osôb a uskutočňovať spoločnú daňovú, finančnú, obchodnú a sociálnu politiku. K dosiahnutiu týchto cieľov a dodržiavaniu povinností plynúcich z Rímskych zmlúv boli zriadené štyri inštitúcie: Európske parlamentné zhromaždenie, Rada, Komisia a Súdny dvor.

Postupným vývojem európskej integrácie došlo k transformácii pôvodných inštitúcií na spoločné, (Zlučovacia zmluva, Zmluva o zriadení jednotnej Rady a jednotnej Komisie Európskych spoločenstiev) z roku 1967. Európske parlamentné zhromaždenie sa následne zmenilo na demokratický prvok Spoločenstiev, od roku 1979 priamo volený Európsky parlament.

Evropské spoločenstvá sú súčasným názvom pre niekdajšie EHS (Európske hospodářské společenstvo. Tento názov bol zavedený Maastrichtskou zmluvou – Zmluvou o EÚ.

Európske spoločenstvo pre atómovú energiiu (ESAE, EURATOM)

Bolo založené Rímskou zmluvou, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 1958. Cieľom bola integrácia a vytváranie spoločného trhu v oblasti mierového využití atómovej energie. V rámci ESAE sú rozvíjané programy výskumu a vývoja mierového využitia atómovej energie, výstavby atómových elektrární, získavanie energetických zdrojov, bezpečnosti a ochrany osôb a životného prostredia.

Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO)

Vzniklo v roku 1951 ako prvé z troch európskych spoločenstiev na základe francúzskeho návrhu k riešeniu povojnovej situácie v Európe. Jeho úlohou bolo podporiť rozvoj dvoch kľúčových priemyselných odvetví – oceliarstva, ťažby a spracovana uhlia. ESUO vytvorilo spoločný trh uhlia a ocele. Medzi členskými a pridruženými štátmi boli zrušené clá a vývozné kvóty, bol uvolnený pohyb určitej pracovnej sily, boli odstránené diskriminácie, štátne subvencie, zjednotené ceny a dopravné tarify. Uhoľný a hospodársky priemysel bol vyňatý z právomocí vlád a podriadený spoločenstvu a jeho orgánom. ESUO si kládlo za cíieľ zvýšenie zamestnanosti a životnej úrovne členských krajín. Jednou z úloh bola tiež dlhodobá mierová spolupráca európskych štátov .

Zmluva o založení ESUO bola podpísaná s platnosťou na 50 rokov, konkrétne do 23. júla 2002. Oficiálne teda až od tohto dátumu nie je zmluva platná. Ale aj tak sú jej základy obsiahnuté v následníckych zmluvných podkladoch európskej integrácie.

Plné znenie:

 Rímske zmluvy - protokoly

 Rímske zmluvy - Záverečný akt