Informačné centrum
Štefánikova 2
813 70 Bratislava
Telefón: 0800/103 104
Mobil: 0905/387638
E-mail: icuv@vlada.gov.sk
Štefánikova 2
813 70 Bratislava
Telefón: 0800/103 104
Mobil: 0905/387638
E-mail: icuv@vlada.gov.sk
Európska únia aktívne podporuje integráciu Rómov do majoritnej spoločnosti.
Pojem „Rómovia“ sa bežne používa v dokumentoch a diskusiách o politikách EÚ na pomenovanie rôznych skupín, ktoré seba označujú ako Rómovia, Cigáni, Kočovníci, Manušovia, Aškali, Sintovia a podobne.
Rómovia sú neoddeliteľnou súčasťou európskej civilizácie už viac ako tisíc rokov. Rómovia, ktorých počet sa odhaduje na 10-12 miliónov, sú najväčšou etnickou menšinou v Európe, pričom žijú vo všetkých 27 členských krajinách EÚ. Väčšina Rómov je občanmi EÚ. Ich situáciu však charakterizuje neustála diskriminácia a sociálne vylúčenie. Rómovia sú ohrozovaní chudobou, nezamestnanosťou, stereotypmi a predsudkami.
Je spoločnou zodpovednosťou európskych inštitúcií a členských krajín, aby s využitím všetkých nástrojov a politík v ich kompetencii zlepšili sociálne začlenenie Rómov.
Európska únia disponuje silným právnym rámcom (založeným okrem iného na článku 13 Zmluvy o Európskom spoločenstve, smernici 2000/43/ES o rasovej rovnosti a smernici 2000/78/ES o zákaze diskriminácie v zamestnaní a odbornej príprave), pomocou ktorého môže zdolať diskrimináciu Rómov. Členské krajiny EÚ sú povinné preložiť tieto smernice do svojej národnej legislatívy.
K mandátu Európskej komisie tiež patrí stimulovanie využívania štrukturálnych fondov EÚ členskými krajinami EÚ na podporu integrácie Rómov. Proces podporuje sieť EURoma, ktorá je zložená zo zástupcov 12 členských krajín. Podporuje využívanie štrukturálnych fondov s cieľom zvýšiť efektivitu politík zameraných na Rómov a pomôcť ich sociálnej integrácii.
Európska komisia si uvedomuje, že efektívnosť jej politiky k Rómom sa zvyšuje, ak aktívne k jej účasti pristupujú aj Rómov.
Európska komisia považuje zapojenie občianskej spoločnosti za rozhodujúce pre mobilizáciu odborných znalostí a rozšírenie vedomostí, ktoré sú potrebné pre podnietenie verejnej diskusie a odôvodniteľnosti v procese presadzovania politiky.
Európska komisia podporuje aktívnu účasť rómskej občianskej spoločnosti v európskom rozhodovaní, napr. prostredníctvom európskej platformy pre integráciu Rómov. Rómski aktivisti a mimovládne organizácie sa tiež zúčastňujú európskych rómskych summitov.
Európska komisia organizuje výmenný program pre mladých rómskych absolventov škôl v spolupráci s partnerským inštitútom Open Society: piati mladí Rómovia pracujú ako praktikanti päť mesiacov v Komisii dvakrát do roka.
Európska komisia podpísala s Európskou rómskou informačnou kanceláriou (ERIO) partnerskú rámcovú dohodu.
Viacero politík EÚ (na zlepšenie ekonomickej situácie, zdravia, životných podmienok, pracovných príležitostí, kultúrneho porozumenia a vzdelávania pre všetkých) sa snaží podporovať integráciu Rómov v rámci konštruktívnych, pragmatických a nediskriminačných postupov.
Prístup Európskej komisie k integrácii Rómov je explicitný, ale nie výlučný: neodlučuje zásahy zamerané na Rómov od širších iniciatív politiky. Napríklad program Mládež v akcii podporuje účasť všetkých mladých ľudí, ale v roku 2009 a 2010 venuje zvláštnu pozornosť prístupu mladých ľudí z rómskych komunít.
Problematika Rómov je začlenená do všetkých aktivít EÚ. Preto môže byť integrácia Rómov podporovaná prostredníctvom aktivít, ktoré sú financované rôznymi mechanizmami z Európskej únie.
Medzi zdroje EÚ pre podporu Rómov patria:
Európska komisia sa rozhodla každé dva roky organizovať summity Rómov, aby spoločne priviedla zástupcov inštitúcií EÚ z vysokých úrovní, národné vlády a organizácie občianskych spoločností z celej Európy. Ako zdôraznil predseda Komisie Barroso, predstavujú tieto podujatia „jedinečnú príležitosť venovať problematike Rómov v rámci agendy väčšiu pozornosť ako v minulosti“.
Prvý summit Rómov sa uskutočnil v Bruseli dňa 16. septembra 2008.
Druhý európsky summit integrácie Rómov sa uskutočnil v Córdobe (Španielsko), 8. apríla 2010 ako jedna z kľúčových udalostí španielskeho predsedníctva Rady EÚ v prvom polroku 2010.
Zhoršenie situácie európskych Rómov v posledných rokoch konštatovala na summite EÚ o Rómoch v španielskej Cordóbe (8. apríla 2010) aj podpredsedníčka Európskej komisie Viviane Redingová. Tento trend označila za neprijateľný. Španielska ministerka zdravotníctva Trinidad Jiménezová, ktorá konferenciu otvárala, zdôraznila potrebu "plného uznania práv a povinností" Rómov, ktorí sú stále predmetom diskriminácie.
Konferencia v Cordóbe sa začala symbolicky v deň, v ktorý sa od roku 1990 slávi ako Medzinárodný deň Rómov. Agentúra Európskej únie pre ľudská práva v komuniké vydanom vo Viedni uviedla, že rok 2009 bol z hľadiska zlepšovania situácie Rómov "ďalším rokom krachu". Podľa správy Európskej komisie sa v roku 2009 stalo terčom rôznych útokov, hrozieb a obťažovania 25 percent Rómov. Najviac diskriminovanou menšinou v členských krajínách EÚ sa podľa textu komuniké, stali českí Rómovia.
Na dvojdňovom cordóbskom summite EÚ sa okrem predstaviteľov Európskej únie a jej členských krajín zúčastnili aj zástupcovia rómskej menšiny a mimovládnych a humanitárnych organizácií. Medzi účastníkmi summitu bol aj americký finančník a filantrop maďarského pôvodu George Soros, ktorý dlhodobo podporuje aktivity na zlepšovanie postavenia Rómov v majoritných spoločnostiach európskych krajín.
Odhaduje sa, že v Európe žije asi 12 miliónov Rómov. V Českej republike je ich podľa odhadov asi 250 000, na Slovensku asi 400 000 Rómov (odhad). V usporiadateľskej krajine konferencie v Španielsku, žije asi 700 000 Rómov, z ktorých polovica v Andalúzii, v ktorej leží aj siesto posledného summitu o Rómoch - Córdoba.
Medzinárodné tendencie
Európska komisia sa zapája do iniciatív, ktoré podporujú integráciu Rómov v širšom medzinárodnom kontexte a podporuje rôzne medzinárodne organizácie aktívne na tomto poli.
Práca Európskej komisie stavia na existujúcich znalostiach a skúsenostiach z programu Desaťročie integrácie Rómov 2005-2015 a z iniciatív ako sú Rómsky vzdelávací fond, Plán činnosti Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OSCE) a na odporúčaniach Rady Európy a OSN. Zúčastňuje sa tiež Rómskej neformálnej kontaktnej skupiny medzinárodných organizácií.
Myšlienka európskej platformy pre integráciu Rómov sa zrodila na 1. európskom summite Rómov v Bruseli v septembri 2008. Po tejto udalosti sa krajiny EÚ obrátili na Komisiu, aby „medzi členskými krajinami zorganizovala výmenu skúseností v oblasti integrácie Rómov, poskytla analytickú podporu a podporila spoluprácu medzi všetkými stranami, ktoré sa zaoberajú problematikou Rómov, vrátane organizácií reprezentujúcich Rómov v kontexte integrovanej európskej platformy“. (Rada pre všeobecné záležitosti, 8. decembra 2008).
Zasadania platformy určuje a predsedníctvo zastáva členská krajina, ktorá predsedá Rade EÚ. Spájajú dokopy národné vlády, EÚ, medzinárodné organizácie a zástupcov rómskej občianskej spoločnosti. Cieľom stretnutí platformy je stimulácia spolupráce a výmien skúseností v rámci úspešných politík a postupov integrácie Rómov.
Prvé stretnutie Európskej rómskej platformy sa uskutočnilo v Prahe 24. apríla 2009, v rámci českého predsedníctva EÚ. V tomto rámci bol identifikovaný súbor 10 všeobecných základných princípov úspešného riešenia integrácie Rómov. Tieto princípy boli 8. júna 2009 pripojené ministrami práce a sociálnych vecí krajín EÚ k ich záverom týkajúcim sa integrácie Rómov.
Druhé stretnutie platformy sa uskutočnilo v Bruseli 28. septembra 2009. Sústredilo sa na otázku vzdelávania Rómov.
Medzinárodný deň Rómov
Rómovia na celom svete si 8. apríla pripomínajú medzinárodný deň Rómov. Tento dátum sa stal ich sviatkom preto, že v dňoch 8. až 12. apríla 1971 sa v Orpingtone při Londýne zišiel prvý Svetový kongres Rómov. Kongres pripravili zástupcovia a nadšenci z Francúzska, Británie, Nemecka, bývalej Juhoslávie a stal sa vrcholom dovtedajšieho úsilia Rómov o vyjadrenie svojej vzájomnosti na medzinárodnej úrovni.
Prvýkrát sa tam hrala a spievala rómska hymna - pieseň Gelem, Gelem… Hudobný podklad tvorí medzinárodne známa rómska ľudová pesnička, slová napísal juhoslovanský Róm Jarko Jovanovič Jagdino. Na kongrese prvýkrát vztýčili aj rómsku vlajku: dovtedajšie dva pruhy - modrý (symbol neba) a zelený (znázornenie spätosti Rómov s prírodou) - doplnilo v strede červené koleso, symbol Ašókskej čakry.
Desať všeobecných základných princípov integrácie Rómov sa sústreďuje na usmernenie inštitúcií EÚ a členských štátov, kandidátskych a možných kandidátskych krajín pri vytváraní a implementácii nových politík a aktivít. Predstavujú právne nezáväzné vyhlásenie. Pri odvolaní sa na princípy v záveroch Rady vyslovili členské štáty svoj záväzok, že sa pri budúcich iniciatívach budú riadiť týmito princípmi.
Desať všeobecných základných princípov integrácie Rómov:
1. konštruktívne, pragmatické a nediskriminačné politiky
2. výslovné, ale nie výhradné zameranie
3. medzikultúrny prístup
4. zameranie na väčšinovú spoločnosť
5. zohľadňovanie rodového hľadiska
6. postúpenie politík založených na získaných poznatkoch
7. využitie nástrojov Spoločenstva
8. zapojenie regionálnych a miestnych orgánov
9. zapojenie občianskej spoločnosti
10. aktívna účasť Rómov
Európska komisia uskutočnila v roku 2006 prieskum verejnej mienky o diskriminácii a nerovnosti v Európe, vrátane názorov Európanov na etnické skupiny v spoločnosti. Po tomto prieskume sa v roku 2008 uskutočnilo druhé kolo rozhovorov s presnejšími otázkami na zistenie názorov Európanov na Rómov.
V roku 2006 sa zistilo, že 77 percent Európanov si myslí, že byť Rómom znamená nevýhodu v spoločnosti.
Prieskum z roku 2008 poukázal na to, že pre asi štvrtinu Európanov by bolo nepríjemné mať za susedov Rómov a že táto tendencia je vo všeobecnosti vyššia voči Rómom ako voči osobám iného etnického pôvodu.
Prieskum EU-MIDIS (Prieskum týkajúci sa menšín a diskriminácie v EÚ), ktorý zrealizovala Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) zisťuje skúsenosti imigrantov a skupín etnických menšín s diskrimináciou a kriminalizáciou v ich každodennom živote.
Údaje v centrálnych správach EU-MIDIS sa sústreďujú na špecifické výsledky z prieskumu týkajúce sa rôznych skupín: prvá z týchto správ (vydaná na jar 2009) sa špecificky sústreďuje na Rómov. Prieskum ukázal, že jeden z dvoch rómskych respondentov bol diskriminovaný minimálne raz za posledných 12 mesiacov a že v priemere jeden z piatich rómskych respondentov bol aspoň raz za posledných 12 mesiacov obeťou rasovo motivovaného osobného trestného činu.
Okrem prieskumu EU-MIDIS vykonáva Agentúra pre základné práva štúdie o rôznych aspektoch integrácie Rómov v Európe.
Európska komisia si objednala alebo zrealizovala rôzne štúdie týkajúce sa situácie Rómov v EÚ. Medzi ne patria:
Európska komisia podniká ďalší pokus na riešenie rómskej problematiky. V roku 2010 prijala smelý strednodobý program s cieľom začleniť Rómov do väčšinovej spoločnosti. Ponúka naň peniaze zo štrukturálnych fondov, ktoré spolu tvoria až polovicu jej rozpočtu.
Rómovia sú najväčšou etnickou menšinou v Európskej únii, v členských krajinách ich žije až 12 miliónov. A všade sa stretávajú s nerovným prístupom k vzdelávaniu, zamestnávaniu či bývaniu. Tento pretrvávajúci trend konštatovali aj delegáti celoeurópskeho summitu v španielskej Córdobe.
O európske peniaze sa prostredníctvom projektov zameraných na všetky problémové odvetvia chce uchádzať aj Slovensko. Mieni ich použiť na projekt vzdelávania na internátnych školách, čo potvrdil aj účastník kongresu a vládny splnomocnenec pre rómsku problematiku SR, Ľudovít Galbavý.
Vládny program internátnych škôl pre Rómov má však aj dvojích oponentov. Pripomínajú, že by len podporovali segregáciu Rómov a za zavedenie podobných škôl sa už svojim občanom ospravedlnili vlády Kanady, Austrálie a ďalších krajín. Naopak, dokonce navrhujú zrušiť aj väčšinu súčasných špeciálnych škôl, v ktorých vzdelávanie žiaka stojí 2,5-krát viac ako v bežnej škole a výsledkom je iba jedinec nepoužiteľný na pracovnom trhu. Riešením by podľa oponentov malo byť skôr zriaďovanie nultých ročníkov a obnovenie siete rómskych školských asistentov alebo príprava programov pre integrované stredoškolské vzdelávanie.
Na programy integrácie slovenských Rómov do společnosti sa zatiaľ bez väčšieho efektu minuli milióny nielen z eurofondov, ale aj zo štátnej pokladnice. Napriek tomu je postavenie polmiliónovej rómskej menšiny na Slovensku dvadsať rokov po politickej zmene ťaživejšie ako pred ňou. Pribudlo rómskych osád aj občanov odkázaných výhradne na pomoc štátu.
Najväčšie problémy rómskej menšiny na Slovensku
chudoba - silno koncentrovaná najmä v rómskych osadách
vysoká pôrodnosť - často viaže v domácnostiach okrem matiek aj staršie deti, ktoré potom nechodia do školy
nezamestnanosť - mnoho Rómov nemá nijakú pracovnú kvalifikáciu, pracovné návyky či zručnosti, niektorých však zamestnávatelia diskriminujú aj čisto pre farbu pleti
kriminalita - súvisí najmä s nedostatkom možností inak uživiť početné rodiny
zlý zdravotný stav - podmienky v osadách sú živnou pôdou pre infekčné choroby
bývanie - zvyky Rómov žijúcich v osadách odrádzajú samosprávy od riešenia ich bytovej otázky, keďže aj pridelené byty zväčša rýchlo zdemolujú.
Prijaté dokumenty EÚ v boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie:
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva
Úradný vestník L 328 , 06/12/2008 S. 0055 - 0058 (na stiahnutie, formát .pdf, 72 KB)