Colná únia

Colná únia je jedným z nižších stupňov európskeho integračného procesu. Ešte nižším integračným stupňom je oblasť, respektíve zóna voľného obchodu. Vyšším stupňům integračného procesu je spoločný trh. Vo vzájomnom obchodovaní medzi členskými krajinami colnej únie sa rušia clá. Členské krajiny colnej únie zasa uplatňujú vo vzťahu k nečlenským krajinám spoločnú obchodnú politiku na báze colnej tarify.

Jednotný alebo vnútorný trh

Jednotný alebo vnútorný trh EÚ je trh, kde sa môžu voľne pohybovať tovary, služby, kapitál a ľudia. Zásada voľného pohybu tovaru si vyžaduje odstránenie národných bariér pre voľný pohyb tovaru v EÚ. Články 28 a 29 Zmluvy o ES zakazujú množstevné obmedzenia importu, exportu alebo prepravovaného tovaru a všetky podobné reštriktívne opatrenia medzi členskými štátmi. Všetky opatrenia, ktoré sú schopné priamo alebo nepriamo brániť takémuto importu sa považujú za množstevné obmedzenia (napríklad cigarety, tabakové výrobky, alkoholické nápoje, pohonné látky).

Výhody colnej únie

Aké sú základné ekonomické výhody spojené s existenciou colnej únie? Vďaka zvýšenej konkurencii a rastúcej špecializácii rastie efektivita jednotlivých výrob. Zásluhou rozšírenia trhu sa dajú dosahovať úspory. Zvýšená a kvalitnejšia produkcia umožňuje zlepšiť postavenie na svetových trhoch.

Vytváranie colnej únie je obvykle dlhodobý proces. Európskym spoločenstvám trvalo jej vytváranie 10 rokov. Colná únia ES vznikla 1. júla 1968.

Špecifickým prípadom colnej únie z hľadiska rýchlosti jej vytvorenia bola colná únia medzi Slovenskou a Českou republikou po rozdelení federácie v roku 1993. Táto colná únia bola vytvorená len jednorázovo a netypicky, pretože nešlo o integračný, ale dezintegračný proces. V tomto prípade šlo o prechod z vyššieho integračného stupňa na nižší.

Príkladom aj v súčasnosti fungujúcej colnej únie v Európe je colná únia medzi Švajčiarskom a Lichtenštajnskom.

Colná únia – jednotný obchodný priestor

Colná únia bola jedným z prvých medzníkov v integračnom procese EÚ. Zrušila clá na vnútorných hraniciach a zaviedla jednotný systém zdaňovania pri dovoze. Postupne boli zrušené hraničné kontroly na vnútorných hraniciach. Colníci sú teraz už len na vonkajších hraniciach EÚ. Nesledujú len obchodné toky, ale pomáhajú chrániť životné prostredie, naše kultúrne dedičstvo a zamestnanosť tým, že bojujú proti falšovaniu a pirátstvu.

Colná únia je jednotný obchodný priestor, v ktorom sa všetok tovar pohybuje voľne, bez ohľadu na to či bol vyrobený v EÚ alebo dovezený zo zahraničia. Fínske mobilné telefóny môžu byť odoslané do Maďarska bez platenia ciel a bez colných kontrol. Clo za televízor z Južnej Kórey sa zaplatí len pri jeho prvom prechode hranicami EÚ. Následne sa už neplatia žiadne poplatky, ani nepodlieha žiadnym ďalším kontrolám.

Nelegálny dovoz má rôzne podoby.

Činnosť colníkov je napriek tomu veľmi dôležitá. Colníci v EÚ vybavujú takmer 20 percent celkového svetového dovozu. To je viac ako dve miliardy ton tovaru každý rok. Colníci ročne spracujú viac ako 100 miliónov colných vyhlásení.

Zložitá práca colníkov

Práca colníkov je zložitá. EÚ znižuje clá na mnohé druhy dovážaného tovaru aj z menej rozvinutých krajín. Nájdu sa i dovozcovia, ktorí sa snažia získať nižšie colné tarify na tovar  predkladaním falošných osvedčení o jeho pôvode. Colníci sa nesmú nechať oklamať.

Colní úradníci zabezpečujú aj dodržiavanie pravidiel EÚ a medzinárodných pravidiel na ochranu životného prostredia a na ochranu zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov. Môžu zamietnuť dovoz skazených potravín alebo elektronických spotrebičov, ktoré nezodpovedajú normám EÚ.

Colníci dohliadajú aj na ochranu ohrozených druhov zvierat a rastlín. To znamená, že kontrolujú obchodovanie so slonovinou, chránenými živočíchmi, vtákmi a rastlinami. Takisto chránia naše kultúrne dedičstvo tým, že odhaľujú pašované umelecké predmety. Overujú zákonnosť vývozu citlivých technológií, ktoré by sa mohli použiť na výrobu chemických zbraní.

Nelegálne softvéry, napodobeniny

Colníci sú v prvej línii boja proti falšovaniu rôznych druhov tovaru (napríklad mobilné telefóny a lieky). Zasahujú aj proti porušovaniu autorských práv pri produktoch, ako sú CD a nelegálne počítačové softvéry. Konajú v záujme verejného zdravia a bezpečnosti, ale aj ochrany pracovných miest tých, ktorí legálne pracujú v podnikoch vyrábajúcich nefalšovaný tovar. Dokážu rozlíšiť originálne džínsy či hodinky od napodobenín. Len v roku 2006 colníci EÚ zabavili 250 miliónov napodobenín.

Prekážka nezákonnému obchodovaniu

Colníci zohrávajú dôležitú úlohu aj pri zbere štatistických údajov (Intrastat). Ich záznamy pomáhajú pri prijímaní rozhodnutí o zavedení obmedzení na tovar, ktorý by mohol narušovať hospodársku súťaž na európskom trhu. Zbierajú údaje o obchodných tokoch, ktoré politikom pomáhajú sledovať trendy v ekonomike. Colníci zisťujú, či osoby cestujúce s veľkou hotovosťou alebo ekvivalentom hotovosti (ako sú napríklad dlhopisy alebo šeky) ich neprevážajú s úmyslom prania špinavých peňazí alebo či nejde o daňový únik. Bojujú proti nezákonnému obchodovaniu s ľuďmi, drogami, pornografiou a zbraňami. Pomáhajú polícii a prisťahovaleckým úradom v boji proti organizovanému zločinu a terorizmu.

Intrastat

Intrastat je systém evidencie pohybu tovaru vo vnútri Európskej únie. Po vytvorení jednotného vnútorného trhu v roku 1993 boli odstránené aj hraničné kontroly pohybu tovaru a vývoz a dovoz v rámci krajín EÚ sa stal "intrakomunitárnym" pohybom tovaru. K evidencii a zberu dát o tomto pohybe medzi členskými krajinami slúži práve systém Intrastat. 

Povinnosť vykazovať údaje pre Intrastat sa týkajú fyzických i právnických osôb, ktoré presiahnu určený limit pre vykazovanie a sú zaregistrovaní ako platcovia dane z pridanej hodnoty (DPH). V SR zbierajú výkazy pre Intrastat od jednotlivých subjektov colné úrady, ktoré primárne spracúvajú dáta a vykonávajú takýmto firmám poradenskú činnosť. Sú tiež oprávnené tým subjektom, ktoré neposkytujú štatistické údaje, pokuty.

Detektor podvodov

Colní úradníci sú zodpovední aj za odhaľovanie podvodov vo vyhláseniach o dani z pridanej hodnoty (DPH) a pri odvodoch DPH, alebo daňové úniky pri spotrebných daniach za tovar, ako sú napríklad cigarety, tabak, pohonné látky. Bez práce colníkov by tovar mohol veľmi ľahko skončiť na čiernom trhu, s cieľom vyhnúť sa zdaneniu, alebo by s ním nečestní obchodníci mohli veľmi ľahko vykazovať fiktívne obchody.

Colní úradníci výberom ciel a poplatkov z dovozu poľnohospodárskych produktov neuplatňujú len právne predpisy z oblasti obchodu, ale výraznou mierou prispievajú aj k financovaniu EÚ. Tieto príjmy predstavujú až 15 percent z rozpočtu EÚ. Bojom proti podvodom s DPH ochraňujú zdroj ďalších 16 percent príjmov rozpočtu.

Súčasne však rešpektujú právo jednotlivcov nakupovať tovar v inom členskom štáte EÚ. Každý z nás má nárok doviezť domov pivo alebo víno pre priateľov alebo rodinu (nie na predaj za účelom dosiahnutia zisku) bez toho, aby na hraniciach musel platiť ešte niečo navyše.

EÚ uľahčuje obchodovanie podnikov

EÚ neustále pracuje na aktualizácii a automatizácii postupov, ktoré pomáhajú plynulejšiemu obchodovaniu na vnútornom trhu, či pri obchodovaní so zahraničím. O pár rokov budú môcť podnikatelia vyhodiť všetky papierové formuláre potrebné na preclenie tovarov. A o niekoľko rokov neskôr, keď budú colné siete všetkých členských štátov plne elektronicky integrované, budú môcť obchodníci vybavovať svoje colné záležitosti v celej EÚ prostredníctvom systému integrovaného kontaktného miesta („one-stop-shop“).

Voľný pohyb kapitálu a platieb

Jednou zo štyroch základných slobôd v rámci jednotného vnútorného trhu EÚ je voľný pohyb kapitálu a plateb.

Voľný pohyb kapitálu definujú ako cezhraničný prevod peňazí a iných majetkových hodnôt za účelom investície. Ide teda vždy o jednostranný transfér hodnoty.

Voľný pohyb platieb je vždy iba jednou časťou dvojstranného obchodu. Od 1. januára 1994 je zakázané obmedzovanie voľného pohybu kapitálu a obmedzovanie v oblasti platobného styku medzi členskými krajinami EÚ navzájom i medzi členskými krajinami EÚ a tretími krajinami.

Voľný pohyb tovaru

K štyrom základným slobodám, nevyhnutným pre spoločný trh EÚ patrí voľný pohyb tovaru cez hranice členských krajín vo vnútri EÚ. Jeho plnokrevné fungovanie si vyžadovalo nielen harmonizáciu ciel a daní, ale aj jednotnú úpravu predpisov v oblastiach zdravotnej starostlivosti, ochrany spotrebiteľov, ochrany životného prostredia a tiež i odstránenie ďalších obchodných prekážok.

EÚ už do značnej miery dosiahla métu voľného pohybu tovaru otvorením svojho vnútorného trhu. Vo všeobecnosti platí, že tovar vyrobený v EÚ v súlade s legislatívou či legálne dovezený do EÚ požíva výhody slobody pohybu. Výnimkami, ktoré pripúšťa aj článok 30 Zmluvy ES/EÚ je obmedzenie dovozu, vývozu či tranzitu tovaru odôvodnený verejnou mravnosťou, verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou, ochranou zdravia a života ľudí a zvierat, ochranou rastlín, národných kulturnych predmetov a pamiatok, ktoré majú umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, prípadne sú ochranou priemyselného a obchodného vlastníctva tej-ktorej krajiny.

Nevyhnutné kontroly a evidencia pohybu takéhoto druhu tovaru vo vnútri EÚ prebieha od roku 1993. Nevykonáva sa na hraniciach, ale priamo vo firmách (Intrastat). 

Vonkajší obchod EÚ

Európska únia je najväčším obchodným partnerom na svete s 20-percentným podielom na svetovom dovoze a vývoze. Nosnou myšlienkou vzniku EÚ pred 50 rokmi bol voľný obchod medzi jej členmi. Únia je preto naklonená aj liberalizácii svetového obchodu tak, aby to prinieslo výhody rovnako bohatým aj chudobným krajinám.

Víťazstvo pre všetkých

Obchod podporuje svetový rast, z ktorého profitujú všetci. Spotrebiteľom to prináša širšiu škálu výrobkov, z ktorých si môžu vyberať. Konkurencia medzi dovozom a miestnymi výrobkami znižuje ceny a zvyšuje kvalitu. Liberalizácia obchodu umožňuje najefektívnejším výrobcom z EÚ za spravodlivých podmienok súťažiť s konkurentmi v iných krajinách. Aby pomohla rozvojovým krajinám, EÚ je pripravená otvoriť svoj trh pre ich vývoz, hoci toto gesto nemôžu opätovať.

Odstránenie prekážok obchodu v rámci EÚ značne prispelo k jej prosperite a posilnilo to jej záväzok napomáhať celosvetovej liberalizácii. Okrem toho, že členské štáty odstránili clá týkajúce sa vzájomného obchodovania, zjednotili aj clá na dovážaný tovar. Znamená to, že na tovar sa platí rovnaké clo bez ohľadu na to, či vstupuje do EÚ cez prístav v Janove alebo v Hamburgu. Výsledkom je, že automobil z Japonska, na ktorý sa zaplatilo clo pri vstupe v Nemecku, sa môže odoslať do Belgicka alebo Poľska a tam sa môže predať rovnako ako nemecký automobil. Neplatí sa žiadne dodatočné clo.

Pevný záväzok

EÚ je kľúčovým hráčom v medzinárodných rokovaniach o liberalizácii obchodu. V súčasnosti prebiehajú rokovania v rámci tzv. rozvojového kola v Dohe, ktoré sa začalo v roku 2001. Cieľom týchto rokovaní, ktoré sa uskutočňujú na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO), je znížiť clá a odstrániť iné prekážky svetového obchodu. Po skorších kolách sa priemerné clo EÚ na priemyselné výrobky z dovozu znížilo na súčasné 4 percentá, čo predstavuje jednu z najnižších hodnôt na svete.

Rokovania v rámci rozvojového kola Doha majú pomalšie tempo. Medzi bohatými a chudobnými krajinami vznikli široké a pretrvávajúce rozdiely v názoroch na záležitosti týkajúce sa vzájomného prístupu na trhy a dlhotrvajúcu otázku poľnohospodárskych dotácií. Rokovania sú prechodom od jednej krízy k druhej. Svetová obchodná organizácia dúfala, že rozvojové kolo Doha úspešne ukončí do konca roku 2008, ale tento zámer sa zatiaľ nestal skutočnosťou.

Systém založený na pravidlách

Európska únia sa veľmi usilovala o úspech rokovaní v Dohe. Takisto pevne verí v systém založený na pravidlách WTO, ktorý poskytuje stupeň právnej istoty a transparentnosti pri realizácii medzinárodného obchodu. WTO stanovuje podmienky, za ktorých sa jej členovia môžu brániť proti nespravodlivým praktikám, ako napríklad dumping (predaj pod cenu), pomocou ktorých sa vývozcovia snažia získať výhodu pred miestnymi konkurentmi. V prípade potreby ponúka aj postup riešenia sporov.

Sieť dohôd

Pravidlá obchodovania sú mnohostranné, samotné obchodovanie má však dve strany – kupujúceho a predávajúceho, vývozcu a dovozcu. Z tohto dôvodu EÚ, okrem svojej účasti na kole v Dohe a predchádzajúcich kolách WTO, vytvorila sieť dvojstranných obchodných dohôd s jednotlivými krajinami a regiónmi na celom svete.

EÚ uzavrela dohody o partnerstve a spolupráci so susediacimi krajinami v oblasti Stredozemného mora a s Ruskom a ďalšími republikami bývalého Sovietskeho zväzu.

Obchod a rozvoj

Obchodná politika EÚ je úzko prepojená s jej rozvojovou politikou. Na základe všeobecného systému preferencií (VSP) poskytla Únia bezcolný preferenčný prístup alebo preferenčný prístup so zníženými sadzbami cla na svoj trh, pokiaľ ide o väčšinu dovozu z rozvojových krajín. V prípade 49 najchudobnejších krajín sveta ide EÚ ešte ďalej, keďže vývoz týchto krajín – s jedinou výnimkou zbraní, – je v rámci EÚ oslobodený od cla.

EÚ vytvorila spolu so svojimi 78 partnermi zo skupiny krajín africkej, karibskej a tichomorskej oblasti (AKT) novú obchodnú a rozvojovú stratégiu s cieľom integrovať tieto krajiny do svetového hospodárstva. Takisto má obchodnú dohodu s Južnou Afrikou, ktorá povedie k voľnému obchodu, a rokuje o dohode o voľnom obchode so šiestimi členmi Rady pre spoluprácu krajín Perzského zálivu (GCC) – Bahrajnom, Kuvajtom, Ománom, Katarom, Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi. EÚ má dohody s Mexikom a Chile a snaží sa rokovať o dohode o liberalizácii obchodu so skupinou Mercosur – Argentínou, Brazíliou, Paraguajom a Uruguajom.

Obchod s hlavnými partnermi

So svojimi hlavnými obchodnými partnermi spomedzi rozvinutých krajín, ako sú napr. Spojené štáty americké a Japonsko, EÚ nemá osobitné obchodné dohody. Obchod s nimi sa realizuje prostredníctvom mechanizmov WTO, hoci EÚ má s oboma krajinami mnoho dohôd v jednotlivých odvetviach.

Rámec WTO sa uplatňuje aj na obchodovanie EÚ s Čínou, ktorá k WTO pristúpila v roku 2001. Čína je dnes po Spojených štátoch druhým najväčším obchodným partnerom Únie.

Zdroj: Portál EK Vaša Europa a www.euroskop.cz